Najväčšou hrozbou pre slovenskú bezpečnosť je náš vlastný amaterizmus

Denník SME priniesol cez víkend sériu článkov. V nich sa môže každý dočítať o objektoch SIS, jej krycích organizáciách a ďalších detailoch, ktoré nemali byť v novinách nikdy vycapené. Nič sa z toho pritom nedostalo na verejnosť tak, že by to niekto vyniesol alebo hackol sieť spravodajcov. Informácie sa podarilo zostaviť redaktorovi SME Adamovi Valčekovi na základe verejne dostupných dát.

V roku 2016, kedy má každý veľa rečí o stavaní plotov a ochrane pred teroristami si vie šikovnejší užívateľ internetu vyskladať informácie o tom, kde sú utajené objekty SIS. Objekty, v ktorých sídlia špecializované zložky (komunikačná centrála, sledovačka?), vstupujú do nich osoby, ktorých príslušnosť k SIS nemá byť nikdy prezradená a na ich (veľkých a oplotených) parkoviskách parkujú autá najrôznejšej veľkosti a účelu. To všetko sú dnes verejne dostupné informácie.

Premýšľajme, keď toto dokáže jeden človek s notebookom, čo sa podarí urobiť nepriateľsky naladenej spravodajskej službe, či súkromnej firme s väčšími prostriedkami. Utajenie je základným kameňom práce spravodajskej služby. Demokratická spoločnosť týmto organizáciám dáva mimoriadne právomoci, na to aby vykonávali mimoriadne zadania. To že, to u nás končí nakoniec takto, je prejavom mimoriadneho amaterizmu a veľkého zlyhania celého systému.

Podľa SIS beletristická tvorba

Prístup SIS k týmto odhaleniam je až šokujúci. Otázky ohľadom týchto objektov mala služba na stole 11 mesiacov. V stanovisku, ktoré zverejnila v pondelok sa zmohla akurát na toto:

„Slovenská informačná služba nevidí dôvod vyjadrovať sa ku špekulatívnym konštrukciám a beletristickému pokusu na tému spravodajských služieb, ktorý sa v niekoľkých článkoch objavil počas víkendu vo Vašom denníku. SIS je pripravená zaujať stanovisko pred kontrolným orgánom, ktorý je zo zákona určený na kontrolu činnosti SIS.“

Toto je však problém, ktorý presahuje samotnú službu a žiada si vysvetlenie od politikov, ktorí na jej chod dohliadajú – predsedu vlády a ministra vnútra. Obidvaja tvrdia, že bezpečnosť je ich priorita, druhý menovaný sa dokonca k téme spravodajských služieb dlhodobo intenzívne vyjadruje. Teraz mlčia.

Dlhodobý problém

Spravodajské služby majú problémy dlhodobo. Od veľkých nedoriešených káuz po opakujúce sa problémy s únikmi informácii. Je zrejmé, že by si zaslúžili viac pozornosti, kompetentné vedenie a nový zákon, ktorý by modernizoval ich riadenie a kontrolu. Sám som bol účastníkom rozporového konania k novele, ktorá išla do stratena. Opäť bez toho, aby to vôbec niekoho trápilo.

Namiesto kvalitného vedenia máme riaditeľa SIS, ktorého jediná kvalifikácie je zrejme to, že má blízko k SNS. Politické nominácie sa pritom bežne dejú aj na nižších úrovniach. Ak sa naši politickí predstavitelia skutočne až tak zaujímajú o bezpečnosť občanov, mali by začať od SIS.

Chránime Slovensko

Veľmi dlhé obdobie počúvam o tom, ako ja a mne ideovo blízki ľudia “slniečkari”, “kaviareň”, bytostne ohrozujeme bezpečnosť Slovenskej republiky. Čo dokázali politici, ktorí sa posledných 10 rokov hrdili ochranou Slovenska a mali moc meniť veci v tejto oblasti k lepšiemu? Spolitizovaný policajný zbor, ktorý nedokáže vyšetriť akúkoľvek zásadnejšiu kauzu. Vývoz strelných zbraní, ktoré boli použité pri teroristických útokoch v Európe. Vývoz zbraní s posvätením štátu do problematických regiónov, kde pomáhajú k ďaľšej eskalácii konfliktov. Dekonšpirácia veľkého počtu objektov spravodajskej služby. Cvičenia krízového manažmentu NATO nám opakovane ukazujú, že máme problém zvládať komunikáciu a koordináciu. Bezpečnostná rada SR je trafika pre ex-poslancov.  Armáda v havarijnom stave, neschopná plniť väčšinu záväzkov voči spojencom. (To bude s novým prezidentom USA obzvlášť sranda.)

Ale áno, ucelená komunita je náš problém.

Nerozumiem, ako dokáže táto skupina politikov bez akéhokoľvek zaváhania ďalej predstierať, že veci majú pod kontrolou.

Vlastizrada

Mestská legenda hovorí, že keď v blahej pamäti dostal bývalý prezident Gašparovič na stôl neverejné hodnotenie stavu pripravenosti Ozbrojených síl, dokument vrátil s veľkým komentárom skrz jeho titulnú stranu – “vlastizrada”.

Nestáva sa často, aby som s bývalým prezidentom sympatizoval. Niekedy mám naozaj obavu, ako veľký prúser si vieme týmto amaterizmom vyrobiť. Dúfajúc, bez hystérie, lebo v tejto disciplíne to tak naozaj je, že pritom nebudú veľké straty na životoch. Nepreháňam, pozrite sa do Nórska.

Potom sa budeme len čudovať, ako sa to všetko mohlo stať. Pojem vlastizrada sa možno naplní konkrétnym obsahom.