Denník N

Nebezpečné paralely

Niekedy nevieme veci pochopiť, či predstaviť si ich. A niekedy potrebujeme paralelu, aj keď nie úplne presnú, aby sa skutočnosť, vzdialená viac, ako len za plotom, ukázala v jasnom svetle. Preto nasledujúci príklad treba brať striktne ako paralelu, určite nejde o to, rozdúchavať nejaké protimaďarské vášne, alebo strašiť maďarskou iredentou.

Skúste si predstaviť situáciu, kedy organizované jednotky maďarských separatistov držia frontovú líniu na čiare Dunajská Streda – Nové Zámky – Košice. Štúrovo bolo obsadené Maďarskom už pred pol rokom, prebehlo tam aj referendum, kde sa 102% občanov vyjadrilo, že s pripojením súhlasí.

Separatisti tvrdia, že ich pokojný život bol neustále ohrozovaný útokmi Kotlebovej Pospolitosti, že majú na dané územie historické právo. Viktor Orbán bude vytrvalo vyhlasovať, že s krízou nemá vôbec nič spoločné, napriek tomu, že medzi separatistami budú vyfotení muži v uniformách Jobbiku a vojenskí experti jednoznačne potvrdia prítomnosť maďarských zbraní na území ovládanom separatistami. Maďarská televízia odvysiela šokujúce zábery mučenia maďarských vojakov slovenskými fašistami. Síce sa potom ukáže, že sú to všetko herci a incident sa nikdy nestal, ale pobúrenie svetovej verejnosti bude nesmierne. Český premiér Sobotka sa vyjadrí na tlačovke, že si za vzniknutú situáciu môžu Slováci vlastne sami a prezident Zeman priamo vyzve Slovákov, aby akceptovali nové územné usporiadanie.

Fikcia? Nielen, že je to v našich podmienkach a s našimi spoluobčanmi maďarskej národnosti úplná fikcia, je to vylúčené. Ale súčasne je to niečo, s čím by napríklad slovenský premiér a s ním tisíce Putinových prívržencov nemali mať najmenší problém. Ak s tým teda nemajú žiadny problém na Ukrajine, kde vznikla presne takáto situácia. Pochopiteľne Maďarsko nie je Rusko a som hlboko a úprimne presvedčený, že slovenskí občania maďarskej národnosti by nič podobné nikdy neurobili.

Fascinuje ma ale, ako ľudia, ktorí neváhajú strašiť Slovákov maďarskou autonómiou, bez problémov akceptujú a podporujú to, čím doma strašia. Stačí ak sa to deje o niekoľko stoviek kilometrov ďalej na východ. Podporujú a obhajujú agresora, sú ochotní uveriť čomukoľvek, čo akože legitimizuje jeho konanie. Anexia územia cudzieho štátu a snaha o odtrhnutie ďalšej časti suverénnej krajiny sa prezentujú ako legitímne snahy. Fascinuje ma hlúposť mnohých mojich spoluobčanov, ktorí si buď nevedia, alebo nechcú uvedomiť, že odporujú sami sebe, ak jedno odsudzujú a druhé schvaľujú.

Paralely vedia byť nebezpečné. Ak akceptujeme, že Rusko, ako jeden zo signatárov Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, garantujúceho suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, otvorene podporuje, ak nie riadi tých, čo túto dohodu porušujú, máme vôbec právo predpokladať, že napríklad Versaillská zmluva, alebo Trianonská zmluva, na základe ktorej sa delilo Uhorsko, je stále platná?

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Juraj Petrovič

Človek, občan, manžel, otec. Pre tých, ktorí to náhodou ešte nevedia a preto, že píšem aj o politike, považujem za potrebné uviesť, že som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Napriek tomu, alebo možno práve preto, názory, ktoré tu píšem, sú len a len moje vlastné, podobnosť s názormi iných ľudí je čisto náhodná, ale potešiteľná.