Náboženské kódexy svätosti ako zdroj rozdelenia
V náboženskom priestore takmer bez rozdielu vidíme určitý spôsob života, ktorý kde sa zjaví, tam prináša súd, bolesť, rozdelenie, deštrukciu. Je založený na desinterpretácii konceptu svätosti.
V Ježišových dňoch sa Saduceji, Samaritáni, rôzne rabínske školy atď. pridŕžali nejakých kódexov svätosti založených na ich porozumení svätých písiem. Na základe týchto, v rôznych odtieňoch sa líšiacich kódexov svätosti rozlišovali a určovali, kto bol či nebol „naporiadku“ s Bohom.
Samotný Chrám so svojím delením na miesta pre pohanov, Židov, ženy, mužov až po veľsvätyňu je obrazom a zosobnením rôznych stupňov dobrých, lepších a najlepších. Bol to hierarchický model svätosti, dualistický pohľad na svet, ktorý videl Boha ako sterilne svätého a neprístupného a človeka ako špinavého a nielen rituálne sa očisťujúceho.
Pre Ježiša tento koncept rozdelenia na pohanov a vyvolených, na špinavých a svätých bol veľkým problémom a nikdy nie riešením. Jeho celý život spájal, objímal a prijímal marginalizovaných, špinavých, pohanských a kritizoval náboženskú elitu za kreslenie rozdeľujúcich čiar zákona medzi ľuďmi. Náboženské kódexy svätosti prinášajú odsudzovanie, ostrakizovanie a exklúziu. Ježiš prináša zmierenie a prijatie. Svätosť závisí na stupňoch a hierachii. Milosť láme každú bariéru a ukazuje, že už niet Gréka ani Žida, muža ani ženy. Svätosť rozdeľuje ľudí na základe kritérií, náboženskej afiliácie, rodostromu, či rodu alebo zásluh. Milosť rozpoznáva a ctí si každého, miluje každého a každého požehnáva.
Pridŕžanie sa náboženských regulí a požiadaviek na svätosť, akokoľvek sa to na prvý pohľad môže zdať príťažlivé, či Bohom vyžadované, nás oddeľuje v našich teológiách od bezpodmienečnej akceptácie a lásky, ktorá svätosť nevyžaduje, ale zdarma poskytuje a stavia na nej. Boh od nás nepožaduje dodržiavanie žiadneho štandardu Desatora, mišny, šarie, ale povzbudzuje nás k odhaľovanie reality našej svätosti, ktorá čerpá z našej jednoty s Ním a k životu, ktorý z tohto základu vychádza.
Zbúraná opona Chrámu oddeľujúca profánne od svätého je symbolom spojenia toho, čo nikdy rozdelené nebolo. Ak získame odvahu odmietnuť náboženské kódexy svätosti ako základu nášho života a prijmeme naše bezpomienečné prijatie, život ponad očakávania (Jn 10, 10) bude ovocím, ktoré takéto poznanie prinesie.
