Nedeľa 13. november 2016 Kniha proroka Malachiáša – Mal 3, 19-20a 

Vyjde vám slnko spravodlivosti
Hľa, blíži sa deň, ktorý planie ako pec, a všetci namyslenci a tí, čo páchajú neprávosť, budú ako plevy. Deň, ktorý prichádza, ich spáli, hovorí Pán zástupov, a nenechá z nich ani koreň ani výhonok.
Ale vám, čo sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti.

Božia zastávka

Verona Šikulová

Nemám rada slnečné počasie, ostré svetlo slnka, ktoré presvecuje okná, odráža sa na skle, maľuje vzor na kobercoch, vyšíva ho špinkami a prachom, presvecuje špariny – akoby podčiarkovalo istý druh všednosti. Potom sa zamračí, svetlo dostane sivý kovový nádych, dážď umýva nánosy každodennosti, „vsjo pravalilas, možna snovu načináť“, hovoria Rusi, a potom napadne sneh a jeho čistá a studená biela, ktorá to všetko milosrdne prikryje! Sedíme si za sklom a tešíme sa, že je vonku pekne či užitočne vlhko a zima, výhľady ako zo strieľní, zavše ktosi príde na návštevu a lebedíme si v Božom rytme – v striedaní počasia, tepla, svetla – zmena je život, rytmus je zmena, po daždi našťastie vždy znovu tam „hore“ ktosi zažne slnko, hoci aj slnko spravodlivosti..

Aj tu na svete si lebedíme, nemôžem si pomôcť, ale svet je sympatická a pekná zastávka, až sa zavše zabudnete, že vlastne čakáte, ba aj na čo, či na koho. Krátime si chvíle, tu a tam sa niekto unaví a odíde božím spojom, potom na nich spomíname, zvyk je čarokrásna rastlina, netreba ju ani polievať, vyrastie, aj kde by ste ju nečakali, a čo potom ešte ak sa o ňu staráte! Medzitým si prší, svieti slnko, dni sa menia, rastieme, zmenšujeme sa, strácame, jeden druhého, zavše sami seba, cestovný poriadok je vymyslený dobre, aj si pofrfleme, tu a tam jeho autora ťaháme za rukáv, bez neho naše čakanie stráca zmysel. Zvláštne je, že vymyslel naše čakanie a božiu zastávku tak dobre, že na odchod tam a Jeho príchod sa takmer nik neteší, že máme strach.

Dôverujem mu, veď svet vymyslel dobre, a On sám má teplý dych pri ktorom sa možno zohrievať ako pri peci, prihovára sa mi ústami blízkych šumom vetra, listom čo sa teraz na jeseň vznáša v povetrí, svieti v mačacích okáloch, čo na mňa blysnú večer v záhrade, je tu s nami, zavše ma poklepe po ramene, vzal babi Jolanku, tatka Vinca, maminku aj Janka, čo už bol veľmi unavený, vie všetko, aj že to boli dobrí ľudia, statočne sa tu mrvili, a tiež mu dôverovali… A som vďačná, že sme sa tu všetci stretli v takej dobrej zostave a dúfam, že sa ešte stretneme – trochu ma mýlia tie plevy, preto sa snažím, aby som bola spolu s nimi, aby nám bolo znovu dobre ako tu na svete, aby už nik nikam neodchádzal, aby nám tam „hore“ nik nikomu pri stole nechýbal.

Ten deň čo planie ako pec je dobré teplo, dá sa pri ňom zohrievať po celý život, naozaj, Bože, je to paráda byť už tu na svete, a čo potom bude ešte len tam, pri peci, ktorá zohrieva už tu.

Kým sa všetci nezobudia

Michal Patarák

V spomienkach práve otváram novú piecku na našom domčeku na Uňatíne. Nešikovne do nej vkladám drevo. Vravím si, aký skvelý vynález! Krásne to v nej praská, príjemne hreje, plamene sa mi skrývajú za kovovými dvierkami. Kým sa všetci nezobudia, urobím aspoň kávu, čaj a pripravím všetko na praženicu. Nádhera, ako dlho sa musí čakať, kým na piecke zovrie voda!

Aj na spravodlivosť sa v Písme čaká dlho. Pánov deň už prorokujú v Starom zákone, a on nie a nie prísť. Piecka sa zrejme ešte stále iba rozohrieva. Ale s pieckou to nemôže byť také strašné, aké si to mnohí predstavujú. Je to dobrý nástroj. A som rád, že v tomto texte sa hovorí o tom, že plevy spáli deň, ktorý príde, nie samotný Pán. Veď oheň, to je i život, na ktorom sa veľakrát tu a tam popálime, ako sa hovorieva.

Oheň, to je niečo, v čom sa skúša aj zlato, (1Pt 1:7) tak prečo by sme ním nemali prejsť i my?

Hľa, blíži sa deň, ktorý planie ako pec, a všetci namyslenci a tí, čo páchajú neprávosť, budú ako plevy. Deň, ktorý prichádza, ich spáli, hovorí Pán zástupov, a nenechá z nich ani koreň ani výhonok.
Ale vám, čo sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti.

Mirka Ábelová /poetka/

keď ráno otvoríš noviny
a zákon zase “porušený nebol”
a babky s dvestoeurových dôchodkom číhajú v obchode na zľavové pečivo
a na prechode ich skoro zrazí vládna limuzína
a zákon zase “porušený nebol”
v tuneli Sitina všetci stovkou
a zoznam toho, čo je zle, je dlhší ako Zlaté stránky
a ľudia čo ťa nenávidia ti budú želať veľa šťastia

utešuješ sa

deň, ktorý prichádza
ich spáli
budú ako plevy

nenechá z nich

ani metaforu

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Prepočuli sme Božie slovo je seriál komentárov k nedeľným liturgickým čítaniam. Liturgické čítania sú tisíce-ročnou tradíciou vyberania úryvkov z Biblie - na mieru pre aktuálny deň. Ponúkame na ne dva uhly pohľadu (a viac), podľa sfér, ktorým sa venujeme. Nejde o žiadnu fundovanú teológiu, ale domácke tlmočenie toho, čo pod týmito dnes zdanlivo nepoužiteľnými textami rozumieme. Alebo úprimnú snahu o ich interpretáciu v súčasnom svete.

Úmysel
Dešifrovať: otváranie Písma (tj. dávneho, len nezainteresovaným neprístupného manuálu), pokus o oprášenie toho, čo v ňom toľkí pred nami videli
Debatovať: nepochopený (ani nechápajúci) nespolupracuje, pričom málokto v našej spoločnosti spolupracuje
Porozumieť: sami sebe a našej vlastnej kresťanskej viere
 
Autori
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku.
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch.
A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.