Denník N

Lesk a bieda Slovenského Hnutia Obrody

SHO chce do politiky a na spôsobe veľmi nezáleží.

Prednedávnom som si rozpísala blog o Slovenskom Hnutí  Obrody. Hlavnou myšlienkou bolo ich vcelku nenásilné, no pomerne úspešné  zakrádanie sa do povedomia ľudí.  Už pár rokov totiž navštevujú rodiny v núdzi a dávajú im potravinové balíčky, poskytujú pomoc a pravdepodobne povzbudenie. Teda to, čo im chýba a nikto iný im to zdá sa neposkytne. Pre niekoho ušľachtilý čin, pre mňa úbohý populizmus a priživovanie sa na cudzom nešťastí s jediným cieľom- systematicky vytvárať budúcu voličskú základňu. Samozrejme všetky svoje aktivity radi zverejňujú na Facebooku, kde majú pomerne veľkú fanúšikovskú podporu. Nie takú veľkú ako kotlebovci, ale slušnú. Kotlebovcov spomínam kvôli tomu, že je to vlastne jedna a tá istá fajta. Obe skupiny sa hrdo hlásia k svojmu slovanskému dedičstvu, uctievajú Tisa a vojnový štát, multikulturalizmus je pre nich nadávka, pred ktorou sa prežehnávajú a kropia svätenou vodou.  Potom však Ján Benčík napísal toto a ja som ten svoj príspevok nechala tak. Veď načo.

Občas sa obavy stávajú skutočnosťou a občas sa človeku nechce tomu len tak prizerať, tak sa mi pred pár dňami prihodilo toto. Vracali sme sa s kolegyňami z obeda do práce a na topoľčianskom námestí  som zbadala taký malý stánok. Pri ňom približne 7 ľudí a nad papiermi zohnutý slušne, ale hlavne povedome vyzerajúci pán- sám pán führer Slovenského hnutia Obrody Róbert Švec. Nápis jasne oznamoval, že zbierajú podpisy na založenie politického hnutia.

Len tak pre informáciu, ja som napriek mojim neustálym sťažnostiam celkom naivný človek, veriaci v ľudské dobro a zdravý rozum. Verila som, že Kotleba a Kollár nebudú mať 5%, verila som, že ten Brexit nevyjde. No a verila som aj, že Američania si predsa nezvolia Trumpa. Blbá, čo? Pravdepodobne ovplyvnenej predošlými zlými skúsenosťami mi prebehlo hlavou hneď niekoľko spôsobov, ako vyjadriť, čo si o tejto ich autogramiáde myslím ešte skôr, než sa na nich raz budem pozerať v telke ako skladajú poslanecký sľub. Vykročila som teda k stolíku s nejasnou predstavou, čo vlastne chcem urobiť, cestou som sa rozhodla aspoň im niečo veľmi škaredé a neslušné napísať na papier namiesto podpisu. Plán ale padol hneď v momente, ako som prišla bližšie a zistila som, že všetky údaje do papierov vypisuje sám pán Švec, ktorý si od záujemcov pýta ich občianske preukazy kvôli údajom. Oni potom už len podpíšu. Zaujímavý spôsob, len čo je pravda. Keď som prišla, práve zapisoval staršiu pani, niečo cez 60. Slušne som pozdravila, povedal mi, že mám chvíľku počkať. Medzičasom sa spýtal, či už som niekedy o ich  (zatiaľ) občianskom združení počula. Teda predpokladám, že sa pýtal mňa, keďže som bola novoprišelec a pani predo mnou už zjavne záujem prejavila a teda by mala mať pojem o tom kto sú, o čo im ide a že ich chce podporiť. Na moje prekvapenie sa ale ozvala práve spomínaná pani s tým, že teda o nich ešte nepočula. Vyvalila som oči a spýtala som sa jej, prečo sa chystá podpísať vznik strany, o ktorej nič nevie a dáva svoj občiansky do rúk niekomu, koho v živote nevidela. Pozerala na mňa nechápavo, mykla plecami. Pani vedľa mňa sa pridala, že by to teda tiež rada vedela, že o nich ešte tiež nepočula. V stručnosti som ich oboznámila s agendou tejto skupinky, v podstate prirovnania ku Kotlebovi a náckom by vystihli celú moju charakteristiku. Podpory sa mi dostalo od vedľa stojaceho pána, ktorý so mnou súhlasil. Až v tom momente sa pán Švec zdvihol od papierov a zmohol sa zhruba na „Ale slečna….to nie je pravda“ (Pamätáte si Procházkove „Nieeee…“? Tak nejak sa tváril.). Už mnou celkom lomcovali emócie, ale do očí som mu povedala, aká prekuknuteľná je tá ich hra na samaritánov. Nebol na to pripravený, argumenty nemal, len mi strkal do ruky akýsi papierik v národných farbách s ich programom. Že si mám prečítať. Nechcela som ho čítať, tak som ho roztrhla a odišla. Nie práve najdospeláckejšie gesto odo mňa, viem, ale taký dobrý pocit to bol.

Slovenské Hnutie Obrody je nebezpečná skupina ľudí. Možno ešte nebezpečnejšia preto, lebo presne odkukali to, čo ľuďom vadí na kotlebovcoch. Vychytali muchy. Prezentujú sa slušne, chodia v oblekoch, dištancujú sa od kotlebovských extrémistických prejavov (i keď na demonštrácie a čudesné pochody chodia) a hrajú to na pomoc ľuďom. A ja už pomaly strácam svoju naivitu a bojím sa, že im to vyjde. A ešte niečoho sa bojím. Bojím sa ľudí, ako je tá pani pri stolíku. Ľudí, ktorí bez rozmyslu podpíšu čokoľvek, čo im odprezentuje usmiaty ujo v obleku a je na tom orol a slovenský dvojkríž. Bojím sa systému, ktorý takýmto spôsobom dovolí vzniknúť strane, ktorá sa schováva za dobré úmysly, najmä vtedy, keď by sme mali byť poučení z toho, ako to dopadlo naposledy. Ja tu hovorím o jednom prípade. Koľko ale bolo takých, čo podpísali a netušili čo vlastne? Úlohou pána Šveca, ak chce zbierať hlasy, by malo byť predstavenie, vysvetlenie zmyslu a účelu strany, potom žiadať o podpis. On má zjavne opačný postup, ak sa vôbec unúva niečo povedať. Záleží predsa na počte.

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Kristína Blažeková

Vyštudovaná a praktizujúca psychologička. Baví ma práca s mládežou a rodinami. Záleží mi na tom, čo sa deje vo svete, zaujíma ma problematika kritického myslenia a jeho rozvoja.