Denník N

Zápisky z budúcnosti 3: Digitálna biológia a medicína

V predchádzajúcom dieli sme hovorili o umelej inteligencii, rozširovaní a zlepšovaní ľudských kapacít a schopností formou externej technológie. Dnes sa pozrieme trochu dovnútra – na základné stavebné kamene života a do našich ľudských tiel. Alebo… stále ľudských?

Kým prejdeme na šťavnatejšie mäsko, začneme niečím ľahšie stráviteľným: digitálna medicína. Technológie aj tu spôsobujú zásadné zmeny v možnostiach prevencie, diagnostiky i liečenia. Trendom by mala byť zmena medicíny z reaktívnej („sick-care“) na proaktívnu („health-care“). Dnes čakáme, kým prídu príznaky – často je to zbytočne neskoro, zbytočne drahšie, niekedy žiaľ dokonca príliš neskoro. Digitálnou medicínou sa otvára lepší priestor zachytiť choroby v štádiu 0.

  • Dnešné vyšetrenia sú pomerne neefektívne. Priemerne čakáme v čakárni 68 minút na 12-minútové vyšetrenie, z ktorého väčšinu času doktor píše lekársky záznam. (To sa môže stať len na Slovensku!!!… ale toto sú čísla za USA :-))
  • Veľmi veľa informácií sa zbytočne stráca v procese. Každému lekárovi musíte neraz nanovo diktovať celý svoj život, spomenúť si na morské prasiatko, ktoré sme ako dieťa chovali, priniesť výsledky vyšetrení, ktoré naviac môžu mať rôzne interpretácie. Zvyčajne mu viete dať len svoj aktuálny stav (napr. hmotnosť alebo krvný tlak), ktorý si pamätáte, alebo si ho radšej zistí sám. Ak nie ste super-geek, nedáte mu graf vývoja vašej hmotnosti alebo tlaku za posledných 10 rokov; neviete mu povedať, čo presne ste jedli, len sa snažíte spomínať. Neraz sa však práve v tých zabudnutých veciach môže nachádzať kľúčová informácia, ktorá by lekárovi lepšie pomohla stanoviť diagnózu a nastaviť liečbu.
  • 50% nákladov na zdravotníctvo ide na 2% ľudí. Aktuálne je medicína orientovaná (a platená) na výkony, nie na výsledky. V USA pritom ide ročne na zdravotníctvo 2,4 bilióna (Trillion) USD.
  • Obohraná pesnička, ale zopakujme si ju: prevencia (na strane človeka = správanie, aj na strane zdravotníctva = preventívne prehliadky) je ďaleko najlacnejšia na celej zdravotnej starostlivosti. Problém s ňou je skôr v nedokonalosti nášho uvažovania – ľudia majú pocit, že sú to vyhodené peniaze, lebo „veď možno sa nič nestane“, a peniaze by mali byť použité až vtedy, keď sa niečo stane. Tam však pritom končí ďaleko najviac nákladov na zdravotníctvo, a pri včasnej diagnostike by nemuselo. (Kedy sa uzatvára najviac poistiek proti živelným katastrofám? PO povodniach.)
  • Čo tak prestať platiť lekárom za to, že ľudia chodia do nemocnice a začať im platiť za to, aby držali ľudí zdravých (ak sa nemýlim, Japonsko má podobný systém už dlhé roky)? Chce to zmeniť uvažovanie z objemového (koľko výkonov lekár urobil) na výsledkové / hodnotové (koľko ľudí udržal zdravých). Fokus posunúť z akútnych ochorení konkrétnych ľudí na zdravú populáciu.
  • V budúcnosti sa viac medicíny bude riešiť mimo nemocníc a ambulancií. Miesto návštevy lekára budú mobilné zariadenia na testovanie, u vás doma alebo v najbližšej lekárni. UberHealth vám prinesie vakcínu domov (of course, sponsored by greedy pharmacompanies & vaxloby). Defibrilátor, ktorý k pacientovi príde skôr ako záchranka – priletí ako dron, ktorý vďaka rýchlosti dokáže zvýšiť šance na záchranu z 8% na 80%. Určite si pozrite krátke video.
  • Technologické zdravotnícke zariadenia sa neustále minimalizujú. Ak bude trend pokračovať, môže to zásadne pomôcť rozvojovým krajinám, pretože diagnostika predtým dostupná len priamo v nemocnici (kvôli veľkosti), do ktorej majú mnohí ľudia hodiny kráčania peši, sa bude dať robiť aj priamo u pacienta doma, lekár ju bude mať v malom kufríku.
  • Star Trek Tricorder Challenge – jedna z aktuálnych X PRIZE výziev je vytvoriť zariadenie, ktoré dokáže čítať základné zdravotné metriky a stanoviť diagnózu aspoň u 12 chorôb lepšie ako board skúsených lekárov. Aktuálne je už vo finále 7 tímov. Ak to dajú, okrem toho, že budú mať doma kúsok vlastného Star Treku, dostanú aj 10 miliónov USD :-) Vyhodnotenie začiatkom roka 2017.
  • ŠKANDÁL! Už naši predkovia vynašli takmer dokonalý liek, ktorý nič nestojí, no zdá sa, že väčšina ľudí o ňom nevie! Zatajujú ho farmaceutické firmy, aby zdvihli svoje zisky?! No… ešteže vám to má kto povedať, lebo to ste určite nevedeli! Všeobecne najefektívnejším liekom je stále aspoň 30 minút pohybu denne. Genetika má vplyv na vaše zdravie, no vaše správanie oveľa väčší. Spánok, strava, pohyb… to všetko zásadne ovplyvňuje vaše zdravie. (Wohaa, to ste nevedeli, čo?)
  • Wearables menia veľa vecí. To sú všetky tie fitbity, geary, watche, garminy… Pomáhajú práve tej prevencii, kvantifikujú, motivujú ľudí – spánok, pohyb, srdcový tep, kyslík v krvi, hladinu cukru. V budúcnosti to môže putovať rovno k lekárovi alebo AI systému, ktorý zistenia vyhodnotí a urobí odporúčania.
  • Senzory sa menia. Vo verzii 1.0 ste vedeli jednoducho ručne zmerať niektorú vec – klasický tlakomer či teplomer, pod pazušku, do uška alebo kam chcete. Vo verzii 2.0 ich môžeme pripojiť k webu a uchovávať dáta. Vo verzii 3.0 sa stanú pasívnymi – budú dáta zbierať priebežne bez toho, aby ste na to museli myslieť, a zároveň ich pomôžu zmysluplne interpretovať.
  • Quantified Self sa zmení na Quantified Health. Wearables sa menia na smart-šperky. Prichádzajú digitálne tetovačky a dokonca pilulky, ktoré môžete prehltnúť a potom len monitorujú. Ako sa senzory zmenšujú, budú môcť ísť kdekoľvek – wearables sa zmenia na inside-ables. Google vyvinul kontaktné šošovky, ktoré automaticky merajú hladinu cukru v slzách, čo môže byť obrovská pomoc pre diabetikov.
  • Trainables, hearables, shockables – veci, ktoré pomáhajú zmeniť životný štýl (hodinky, ktoré zavibrujú, keď sa dlho nehýbete; UpRight – zariadenie, ktoré zavibruje, keď sa pri sedení začnete hrbiť). Uvoľnite fantázii uzdičku.
  • Nechceme však nosiť 20 zariadení. Chceme jedno, čo najviac seamless. Už dnes je mobilný telefón do istej miery vaším vlastným zdravotným zariadením – vie vám merať kroky, pulz, môžete do neho zapisovať svoj jedálniček, sledovať kalórie, cez Health aplikácie akékoľvek údaje o vašom zdravotnom stave. Apple sa snaží v tejto oblasti ísť silno dopredu.
  • Pomôcť môžu digitálni tréneri a „kouči“, ako napríklad aplikácie Lark, Sense.ly, ale aj minule spomínané Amazon Echo – pripomenie vám tabletku, spýta sa, čo ste jedli. Predstavte si digitálneho kouča v zrkadle – alebo zrkadlo, ktoré vám ukáže, ako budete vyzerať v budúcnosti. (Dostal som testovací kus, ale po prvom pohľade doň som ho radšej rozbil.) Ginger.io pomáha s vaším mentálnym zdravím.
  • Dokonca už existujú ako experiment aj connected plienky. Aj keď príroda sama zakomponovala do detí dosť jasný systém notifikácií o tom, že plienka je plná, takže trošku znovuvymýšľanie kolesa a technológia pre technológiu :-), ale predstavte si, že by ten senzor vedel to, čo je okolo neho, rovno aj analyzovať. To už by mohla byť pridaná hodnota.
  • Alzheimerova choroba je jedna z veľkých výziev starnúcej populácie. Vedci vynašli nový krvný test, ktorý zdravému človeku s 90% presnosťou povie, či sa u neho do 3 rokov Alzheimer rozvinie alebo nie. Zároveň sa robí progres v jeho liečení.
  • Brain-computer interface, vďaka ktorému veci ovládate myšlienkami. Už sa také veci dejú a skúšajú – napr. firma Braingate, ktorá sa špecializuje v neurotechnológiách, implantuje do mozgu mikroelektródy. Tie dokážu zachytávať signály z neurónov napríklad o tom, aby telo pohlo rukou. V rámci klinických testov tak už ľudia s ochrnutím chrbtice dokázali ovládať robotickú ruku – iba svojou vôľou.
  • Ako sa v tomto momente cítite? Nech akokoľvek, Thync vás dokáže na požiadanie nabiť energiou alebo upokojiť. Funguje to na podobnom princípe, ako keď si osviežite tvár vodou, ste na masáži alebo dostanete #cmuuuuuuk od milovanej osoby. Stimuluje nervový systém jemnými elektrickými signálmi. Za 199 USD vaše.
  • A čo tak antikoncepcia, ktorú môžete zapínať a vypínať ako chcete? Tak si dajte pod kožu tento implantát a je to, vydrží fungovať 16 rokov!
  • Výzva bude urobiť z toho dobré big data. V aute sú stovky senzorov, ani netušíme, že tam sú – dôležité je len to, aby zasvietila kontrolka, keď niečo nie je v poriadku. S ľuďmi to môže byť v budúcnosti podobné.
  • Staňte sa „darcom dát“ (data donor)! Dáta sú vec, ktorá môže výrazne zlepšiť vývoj nových liekov alebo odhaľovanie chorôb – často čím viac, tým lepšie. Zároveň je tu však absolútne opodstatnená debata o súkromí a možnosti zneužitia dát buď priamo firmami alebo pri hackerských útokoch a únikoch dát. (Ak sa dnes na internet dostane vaše heslo MojKocurikJeNaj123, asi sa ani moc nezačervenáte; čo ak by sa ale dostala na web informácia o chorobách, ktoré vám osobne potenciálne do 3 rokov hrozia?)
  • „The complexity of modern medicine exceeds the capacity of the unaided human mind.“ (David Eddy) Takže hádajte čo? AI! Predstavte si toho IBM Watsona ako vášho lekára. S načítanými všetkými dostupnými učebnicami medicíny. Umelá inteligencia nemá však nahradiť človeka, naopak asistovať mu tak, aby mal viac času na prácu s pacientom, kde okrem vedomostí vie zapojiť aj veľký cit pre kontext a jemné príznaky. Intelligence Augmentation / kombinácia počítača a človeka môže veľmi pomôcť.
  • Augmented reality AR v medicíne je veľká vec. Pomoc napríklad pri operáciách. Google Glass dnes už vyzerá zastaralo, ale ich najlepšie využitie bolo práve v medicíne – predstavte si operáciu, kde sa lekárovi zároveň premieta 3D model orgánu priamo pred jeho oči. Ale pre zdravie svojím spôsobom aj Pokemon Go, ktorý rozhýbal mladých ľudí. VR vie pomôcť v terapii – pomoc pri odstraňovaní fóbií (ktovie, možno raz bude aj verzia na odstraňovanie strachu zo Xeny) alebo zmenšovanie bolesti (človek, ktorý mal popáleniny, mal na sebe VR s videom Antarktídy a bolesti sa zmenšili). Téme AR/VR sa budeme venovať v samostatnom článku.
  • A samozrejme, nezabudnime na 3D tlač. Oprava ciev, umelé ucho, protézy, v budúcnosti možno orgány… a takisto medicínske nástroje a laboratórne vybavenie podľa potreby. Mali ste niekedy zlomenú ruku? Čo by ste povedali na takúto feši „sadru“?

 

Jedlo a riešenie hladu

Téma digitálnej biológie sa objavuje aj v súvislosti s riešením hladu vo svete.
  • 805 miliónov ľudí je podvýživených alebo má dlhodobý problém s nedostatkom jedla. Zároveň ale 2,1 miliardy ľudí má nadváhu alebo sú obézni. Aké je to „mať sa dobre“ relatívne, že?
  • Burger za 300.000 USD. Bol špeciálny nielen cenou, ale aj svojím obsahom: to šťavnaté hovädzie mäso, ktoré v ňom bolo, sa nikdy nepáslo na lúke. Bolo vypestované. (Dnes cena „vypestovania“ toho burgeru klesla pod 12 USD.) Chuťovo to zatiaľ je možno tak na úrovni týždňového Raya McDonalda, ale nebolo pri tom zabité žiadne zviera, menšia náročnosť na zdroje (chovanie dobytka je obrovská záťaž na životné prostredie), kompletne zdravé (vypestované v sterilnom prostredí, bez antibiotík). Potenciálne by ste si ho mohli rovno „naprogramovať“, aby chutilo presne, ako chcete. Kedy sa ho dočkáme v Regali alebo Roxore? (BTW, ako by sa k tomuto postavili napríklad vegetariáni? Je to mäso, ale zároveň pri jeho výrobe nezahybulo žiadne zviera.)
  • A pritom pozor: toto je 100% organic. Nijako nebola upravovaná genetická štruktúra toho mäsa, išlo len o množenie. (Organic a GMO sú dve odlišné témy.)
  • Veľkým problémom dnešného sveta nie je ani tak produkcia jedla, ako jeho doprava. Je pokojne možné, že váš dnešný obed obsahoval suroviny z Ázie, Ameriky aj Európy – všetko na jednom tanieri za pár eur. Predstavte si možné úspory a zároveň rýchlosť zásobovania, ak by sme si niektoré veci vedeli vypestovať na mieste a na požiadanie.
  • Vertikálne farmy preto môžu byť zaujímavá príležitosť do budúcnosti. Klesajúce ceny LED osvetlenia postupne umožňujú pestovať ďalšie a ďalšie veci pod umelým svetlom, ktoré naviac vie byť efektívnejšie – predstavte si, že na rastliny zasvietime iba tie vlnové dĺžky, ktoré potrebujú. Predstavte si to ako vežiak s 30 poschodiami, kde na jednotlivých poschodiach budú miesto ľudí rastliny – na každom poschodí niečo iné, s vlastnou uzavretou klímou, najvhodnejšou na pestovanie danej rastliny, kompletne riadené počítačom pre optimálne podmienky a úrodu. Zber nie 1-2x ročne, ale 10x ročne, bez závislosti na ročných obdobiach. 150 takýchto budov by plne zásobilo jedlom celú populáciu New Yorku.
medicine2

DNA a génové manipulácie

Tak, a teraz to začne byť zaujímavejšie. Pripomeňme si, že ľudskú DNA sa podarilo prvýkrát rozkódovať pomerne nedávno, v roku 1999. Vtedy akoby sa otvorili dvere do úplne nového sveta, ktorý sa odvtedy rozbehol a posunul míľovými krokmi. Nezabudnime však, že genetika sa netýka len ľudí. DNA je vlastne programovací jazyk, ktorým sa programuje každá živá bytosť či rastlina na Zemi.

  • „Prečítať celú ľudskú DNA“ v skutočnosti aktuálne znamená prečítať cca 94% z nej, ale v praxi je to 100% toho, čo potrebujeme vedieť.
  • Aktuálne rozumieme asi 20% našej DNA, zvyšuje sa to každý rok (na úvod to boli 4%)
  • Pohľad hardvér vs. softvér. Telo je len hardvér, na ktorom beží softvér – zakódovaný v DNA. Vyše 800 chorôb sú len jednoduché chyby génov. Chceš ich zlepšiť? Aktualizuj si softvér, ako v smartfóne.
  • Editovanie ľudských génov. Metóda CRISPR/Cat9 umožňuje jednoduché a už teraz pomerne lacné úpravy génov. Pred 3 mesiacmi bola v Číne povolená aj na editovanie ľudských génov – a teraz nasmerujú ľudské bunky na boj proti rakovine.
  • Prečo niektorí lekári / zdravotnícke firmy tento posun v medicíne zatiaľ nevidia? Pretože táto revolúcia neprichádza z lekárskeho prostredia, ale z prostredia technológií (viď Nokia vs. Apple – telefónny vs. počítačový biznis). Polovica tímov, ktoré chodia do inkubátora SU, sa zameriavajú na oblasť medicíny, no pritom tímy tvoria z väčšiny ľudia mimo medicíny.
  • Nezabudnime, že ľudia, ktorí vynašli oheň a primitívne nástroje už dnes neexistujú. Vytlačili sme ich. Disrupcia. Tiež sme sa vyvinuli a prešli vývojom. Nie je vylúčené, že sami seba posunieme na ďalší level a súčasná verzia zostane minulosťou – zexponenciálnime aj evolúciu?
  • C. elegans je červík. Poznáme ho odpredu-odzadu. Má 1mm, jeho mozog má 959 buniek, 302 neurónov a 6393 synapsí. A… dobrovoľníci (!) ho dokázali digitálne namodelovať, jedna k jednej, už v roku 2012 (Connectome Engine). To znamená, že urobili počítačový model, ktorý sa správa a reaguje rovnako ako živý červík. Projekt je open-source, môžete ho sledovať a stiahnuť si na GitHube (OpenWorm.org). Ktorý mozog bude ďalší?…
  • Následne dali tento mozog (jeho program) do robota. Nič neprogramovali, len tam nahrali mozog červíka. Keď spustili signál na jedlo alebo sex, robot smeroval priamo na miesto, odkiaľ vychádzal signál. Robota ovládal digitalizovaný mozog červíka.
  • Ako disruptnúť záchodový biznis? Cena prečítania ľudskej DNA do pár rokov klesne na centy (z pôvodných 2,7 miliardy USD necelých 20 rokov dozadu!). Predstavte si záchod, ktorý po každom spláchnutí zanalyzuje vašu DNA a dá vám tipy na stravovanie (hej, Mišo, už dosť s tými chrumkami!) alebo upozorní vás / vášho doktora na možnú chorobu.
  • Je to strašidelné? Zastavme to? Bojíte sa dávať svoju DNA niekomu cudziemu? Zlá správa: od narodenia ju vo veľkom rozdávate všade naokolo. Na špaku od cigarety sa dá nájsť vaša kompletná DNA. Umelkyňa Heather Dewey-Hagborg robí 3D modely tvárí ľudí len na základe vecí, ktoré nájde na ulici – napríklad z tých špakov. (Aj keď vám to silno odporúčam, iba prestať fajčiť vás neochráni – mihalnica, vlas, žuvačka – z čohokoľvek sa dá urobiť váš kompletný DNA profil.) Freaking, but true.
medicine1

Zdroj: HLI. Vľavo skutočná tvár a parametre človeka, vpravo predikcia na základe DNA.

Tri základné stavebné kamene digitálnej biológie: sequencing (čítanie), genetic engineering (písanie a zmena) a democratization / access to tools (hacking DNA). Na čo sa dajú použiť?

  • 23andMe. Osobná génová služba – z obyčajnej vzorky slín prečítajú vašu DNA a povedia vám, na aké choroby máte potenciálne nábeh, ako na vás fungujú ktoré skupiny liekov, aké máte rizikové genetické faktory a zdedené vlastnosti. Vie odhadnúť farbu vašich očí, aj viskozitu vášho ušného mazu (wtf?!). (Inak, prechádzať si ich dotazník musí byť nočná mora hypochondrov!)
  • Chcete vedieť, či ste mohli byť Usainom Boltom? Athletigen vám povie, aké predpoklady máte na jednotlivé zložky, ktoré ovplyvňujú vašu športovú výkonnosť – motivácia, sila, anaeróbna kapacita, výdrž, recovery, riziko zranení.
  • Testovanie individuálnej účinnosti liekov. Vieme sa pozrieť na gény, ktoré „spracúvajú“ lieky a zistiť, ktoré na vás fungujú a ktoré nie. (Dnes nemalá časť predpisovaných liekov konkrétnemu pacientovi vôbec nezaberá.) Je to prvý krok k personalizovanej medicíne (pharmacogenomics), ktorá môže nasledovať – lieky vyrobené špeciálne pre vás.
  • Poznáte všetkých svojich súrodencov? 23andMe poskytuje aj zaujímavé informácie o vašom pôvode. Z vašej DNA sa totiž dá prečítať na koľko % ste aká rasa. (Toto by som dal pre zaujímavosť povinne otestovať všetkým „nie som rasista, ale“. Určite si pozrite toto video, ak ste ešte nevideli.) Zároveň, ak sa prihlásite do programu, vie vás spojiť s ľuďmi, s ktorými ste geneticky prepojení. Niekedy sú z toho zaujímavé prekvapenia. Adoptované deti môžu nájsť svojich biologických rodičov. Alebo, samozrejme, zistiť, že vaše dieťa nie je tak celkom vaše…
  • Pri takýchto testoch sú samozrejme aj mnohé etické otázky. To, či zdieľaš s niekým svoju DNA, je tvoja vec. Ale zároveň napríklad nezabudni, že tým vždy zdieľaš aj polovicu DNA svojich rodičov a svojich detí.
  • Má ešte zmysel uchovávať pupočníkovú krv? Podľa prednášajúcich, ak nemáte špecifickú, vzácnu chorobu, pri ktorej viete, že budete potrebovať špecificky pupočníkovú krv, nestojí to za tie peniaze.
  • Predpokladá sa tiež zjednodušenie testov počas tehotenstva. Krv tehotnej matky obsahuje 10% DNA dieťaťa, takže testovanie na rôzne vrodené choroby bude jednoduchšie a bezbolestné.
  • Takisto sa bude dať testovať rakovina. Väčšina rakoviny sa bude dať detekovať vo fáze 0 – keď je nádor vo veľkosti špendlíkovej hlavičky. Môže to znamenať koniec kolonoskopiám či mamogramom.
  • Vieme, čo jeme? Vedci urobili veľký DNA prieskum hot-dogov. Mäso v 14% testovaných hot-dogov bolo problematické: nebolo v ňom to, čo výrobca tvrdil (čiže zabudnite na stopercentnú istotu 100% hovädzieho). 10% vegetariánskych produktov obsahovalo aj nejaké mäso. A 2% vzoriek obsahovalo ľudskú DNA. (Kým zošalieme, že sme ľudožrúti – zvyčajne ide o vlasy, nechty a pod., nie celých ľudí… cítite sa lepšie? :-)
  • Ďalšia veľká vec: nová generácia sekvenerov. MinION – DNA sekvening cez USB, zariadenie od 1.000 USD. Zatiaľ to nedokáže sekvenovať celú ľudskú DNA, ale už vie mikróby a pod. Kedysi táto technológia potrebovala tri veľké laboratóriá. Dnes sa zmestí do dlane.
  • Dá sa analýza DNA použiť na testovanie alergií? Možno v budúcnosti; nateraz je test z krvi alebo kože lacnejší.
  • A čo dátová bezpečnosť? Väčšina firiem ponúka svoje služby komerčne za cenu o niečo nižšiu ako náklady, pretože sa chcú dostať k dátam. Chcú ich používať jednak na výskum, ale aj na predaj (bez možnosti priamej identifikácie človeka). Samozrejme, je to vec dôvery. Zákony už existujú, ale ešte v nich sú diery.
  • Avšak – a toto je veľmi dôležité. Všetci dýchame, však? V praxi to znamená, že každým výdychom potenciálne vydychujeme všetky dáta o sebe. „Keby som teraz zamával sekvenerom budúcnosti, poviem vám, kto v tejto miestnosti zomrie na nejakú chorobu.“ Len z obyčajného zakašľania. Nuž… :-)
  • Bude možné replikovať živých ľudí? Týpek to zaujímavo povedal, že technicky vzaté, klon je len vaše „time-delayed twin“ (dvojča, ktoré sa ale nenarodí spolu s vami, ale až o 20-30 rokov :-)) V Kalifornii je to nelegálne. Takže musíte ísť do Nevady… (sic). Nateraz sa to nedeje kvôli názoru verejnosti. A hlavne, akosi sa tak berie, že ktokoľvek, kto chce klon seba samého, by ho asi nemal mať :) Avšak same-sex reproduction coming (teda geneticky muž+muž, žena+žena). Som celkom zvedavý na tie debaty.
  • Genetické inžinierstvo sa začína podobať na vývoj softvéru (napr. nástroj ApE = A plasmid Editor). Jednoducho upravujete zdrojový kód, skladáte jednotlivé dieliky.
  • Vedec vyrobil svietiacu baktériu za menej ako 3 týždne. Pred 30 rokmi by za to dostal Nobelovu cenu. Teraz tým ani len nevyhral lokálnu súťaž.
  • Začína industriálna biológia, teda napríklad výroba biopalív genetickou modifikáciou rastlín.
  • Dá sa geneticky zabrániť napríklad malárii? Áno, vieme urobiť komáre rezistentné voči malárii. Avšak ak to náhodou urobíme zle, game over – vyhubíme komáre a tým aj celé životné prostredie. Takže veľmi opatrne.
  • Meet Quinn. Quinn bol výnimočný pes, ktorý vedel vyňuchať bomby. Za 3 dni sa však naučil vyňuchať aj človeka a stal sa hviezdou v roku 2007, keď dokázal pomôcť objasniť prípad vraždy dieťaťa v Južnej Kórei. Stačilo mu 20 minút na nájdenie obete, hoci 30.000 policajtov sa o to snažilo mesiac. A tak sa ho rozhodli naklonovať, a skutočne, všetkých 5 „Quinn-clons“ malo rovnaké schopnosti. Tak polícia objednala ďalších 50… podľa speakra: „Južná Kórea je 15 rokov pred USA“. (Edit: v diskusii pod článkom je komentár vrhajúci na firmu Sooam a kórejskú políciu aj trochu iný pohľad, takže s týmto príkladom asi opatrne.)
  • Firma Sooam vám vyklonuje aj vášho psa. Môžete mať „rovnakého“ Dunča celý svoj život. A to si predstavte, že ide len o kopírovanie. Čo príde, keď skutočne zvládneme aj úpravu DNA?
  • Jurský park postupne skutočnosťou? To asi ešte nie, ale na mamutoch sa už pracuje (práve Sooam). Ich cieľom je vrátiť späť všetky druhy zvierat, ktoré ľudia za posledných 100 rokov vyhubili.
  • Skôr alebo neskôr sa to proste začne robiť aj na ľuďoch. Najprv ako odbúravanie chorôb / genetických predispozícií, ale pravdepodobne to prejde aj ďalej.
  • Regulácia je zatiaľ v plienkach. Neexistuje celosvetová organizácia, ktorá by to zastrešovala. Čiže ak aj niečo jedna krajina zakáže, tím sa jednoducho presťahuje do inej a pokračuje vo vývoji. Ale kto to má regulovať? Rodičia? Vlády? Vedci? Čo ak sa táto technológia rozšíri, ale budú ju mať iba bohatí? Zväčší to nožnice – bohatí budú mať super-inteligentné, športovo nadané deti so silnou imunitou proti chorobám. A čo ostatní?

Možnosti, ktoré tieto veci môžu priniesť, sú rovnako fenomenálne ako strašidelné. Keď som sa o tomto všetkom bavil s kamarátom, pýtal sa ma, či sa to nedá proste zastaviť, neotvárať tú Pandorinu skrinku. Táto otázka má podľa mňa dve roviny: teoretickú a praktickú. Pri teoretickej sa môžeme baviť o tom, či správne riadený výskum a následné aplikácie aj v oblasti génového inžinierstva a digitálnej medicíny môže ľudstvo posunúť dopredu, a či to dostatočne prevažuje riziká. Výsledkom takýchto debát by mohla byť aj odpoveď, že do toho jednoducho nepôjdeme. Potom je tam však praktická rovina. Trochu sa obávam, že „nerobiť to“ už ani moc nie je možnosť, pretože vlak je rozbehnutý, regulácia naprieč krajinami je chaotická, nekonzistentná alebo neexistujúca, takže keď aj niečo niekde zakážeš, tím sa zdvihne a pokračuje vo výskume v inej krajine. Naviac, dnes sú technológie už tak lacné a dostupné, že sa zbúrala väčšina bariér vstupu – čo platí nielen pre good guys, ale aj bad guys. Skôr by sme teda našu pozornosť mali zamerať na nájdenie spôsobu, ako to robiť pre všetko dobré, čo to môže priniesť, ale zároveň predísť uvedeným rizikám.

Celá téma genetiky a digitálnej biológie je v tejto fáze samozrejme silno kontroverzná – a správne. Na jednej strane sú nie nereálne vízie o skončení množstva chorôb, zvýšenie kvality života a rapídne zníženie nákladov krajín na zdravotnú starostlivosť. Toto môže byť aj v kontexte starnúcej populácie a rozpočtov na zdravotníctvo (never-big-enough) dôležitým argumentom v diskusiách vlád o tom, či takéto veci povoliť. Na druhej strane sú vízie „dokonalých ľudí“, pravdepodobne však do istej miery obmedzené na ľudí, ktorí na to budú mať. To asi nie je smer, ktorým by sme sa chceli alebo mali vybrať. A to ani nehovorím o téme klonovania či filozofických otázkach napríklad pri počatí detí z génov iba dvoch mužov alebo iba dvoch žien, na ktoré sa debaty o právach na manželstvo osôb rovnakého pohlavia budú môcť iba so závisťou pozerať z kúta. Viem, že nás čakajú veľmi nepríjemné diskusie a rozhodnutia, no čím skôr sa začneme o týchto veciach rozprávať, tým väčšia šanca, že v tom udržíme aspoň aký-taký poriadok a prínosy zásadne prevážia potenciálne riziká.

Ďakujem za pozornosť a dočítania nabudúce. Čakajú nás samoriadiace autá!

Ďalšie vydané diely zápiskov:

  1. Exponenciálny svet (úvod)
  2. Umelá inteligencia
  3. Digitálna biológia a medicína (tento článok)
  4. Samoriadiace autá a elektromobily

Teraz najčítanejšie