Zápisky z budúcnosti 4: Samoriadiace autá a elektromobily

Toto je pokračovanie série zápiskov z prednášok na Singularity University. Dnes sa pozrieme na samoriadiace autá, elektromobily a robotiku celkovo. Toto je môj zatiaľ najobľúbenejší diel, pretože táto zmena je už dnes hmatateľná, môže prísť veľmi rýchlo a spomedzi všetkých ostatných môže mať na Slovensko najväčší dopad.

Aj keď dnes sa budeme najviac rozprávať o samoriadiacich a elektrických autách, pomôže nám začať zo širšia: robotikou. Aj tie autá sú na konci dňa totiž len… veľmi inteligentné roboty.

Rýchlosť vývoja v robotike prekvapuje aj samotných vedcov, ktorí sa v danej oblasti pohybujú. Vďaka veciam ako LEGO roboty a ďalším stavebniciam dnes dokážu deti stavať a programovať roboty, ktoré by im pred pár rokmi stačili na získanie PhD.
Ruka v ruke s tým ide rozvoj AI a machine-learningu. Dnes už máme AI v množstve vecí – zatiaľ sú však výrobcovia pomerne opatrní kvôli spoľahlivosti. Ak sa dnes pomýli Siri, nikto z toho asi nezomrie. V reálnom svete by ste ale asi neocenili, ak by samoriadiace auto urobilo fatálnu chybu a na obrazovku len vypísalo „Sorry, nerozumeli sme si.“ Takže zatiaľ sa hlavne testuje, pretože cieľ zvyčajne nie je urobiť robota „tak dobrého ako človek“, ale lepšieho (100% spoľahlivosť).
Jeden z prvých masovo rozšírených robotov v domácnostiach žerie prach. Automatického vysávača Roomba sa už predalo asi 2,5 milióna kusov. Roboty prichádzajú už aj do predajní ako doplnkoví poradcovia a obslužný personál. (Virtuálny kníhkupec, anyone?)
Batérie aj vďaka rozvoju mobilov pokročili, čipy a software sú efektívnejšie, takže postupne padá aj ďalšia bariéra – dostatok energie, ktorá by ich poháňala dostatočne dlho. (Aj keď mám pocit, že v tejto oblasti vývoj nešiel dopredu tak rýchlo ako v mnohých iných.)
Vidí to, počuje to, hovorí to, čo je to? Dnešné roboty už dokážu „vidieť“ lepšie ako ľudia, vnímať aj neviditeľné časti svetelného spektra, rozlíšiť mláku a olejovú škvrnu na ceste. V počúvaní sú tiež veľmi ďaleko, v rečových simuláciách takisto. Zatiaľ však naopak dosť zaostávajú v hmate, čuchu či rozpoznávaní chuti.
Picassovia do dôchodku? Algoritmická kreativita (ehm?) sa stále posúva dopredu. Roboty už dokážu komponovať hudbu, vymýšľať jazyk, maľovať. Keď autori „maľovacieho robota“ pred rokom prišli do Christie’s a Sotheby’s (veľké aukčné siene), tie ich odkázali, že predsa nebudú predávať maľby robotov, to bude navždy doména ľudí. Tento rok? „Let’s talk.“ (Obrázok nižšie bol komplet namaľovaný robotom. Inak obľúbená aplikácia Prisma tiež využíva na svoje filtre umelú inteligenciu.)
Roboty sa dokážu sami učiť – pozrite si video robota, ktorý nedostal žiadne informácie, iba cieľ: nauč sa chodiť dopredu. Metódou pokus-omyl po 16 pokusoch sám zistil, koľko má nôh, ako sa hýbu a následne vymyslel ako sa nimi posúvať dopredu. (Trochu creepy style, ale tak deťom to trvá dlhšie :-)) Keď mu z jednej nohy kus odtrhli, zistil to a aktualizoval model „samého seba“. To všetko bez toho, aby to do neho ktokoľvek naprogramoval.
Okrídlené „skúsenosť je neprenosná“… pre roboty neplatí! Tým, že všetko je dnes už prepojené on-line, roboty sa môžu učiť navzájom. Nemusia sa spoliehať len na to, čo zažili oni sami, skúsenosť je 100% prenositeľná. Výsledok je radikálne rýchlejšie učenie a oveľa lepší výsledok. (Machine-to-machine, machine-to-cloud.)
Roboty, ktoré zaznamenali v posledných rokoch veľký rozmach, sú drony. Otvárajú úplne nové možnosti využitia. Môžu lietať na veľkých plochách a pomáhať chrániť majetok, sledovať úrodu, monitorovať živočíchov. Doručovanie balíkov dronmi skúšajú už viaceré firmy, prvý okolo toho PR humbuk dávnejšie urobil Amazon (sú ale aj praktickejšie spôsoby ako stavať X centrálnych skladov, z ktorých budú drony vzlietať: predstavte si dodávku, ktorá privezie z centrálneho skladu všetky zásielky na sídlisko vzdialené 100 km a tam ich rozvezú drony k jednotlivým domom).
Alebo to miesto dronov môžu byť malé, chutné lunochody. Krpaté autíčko na doručovanie zásielok zákazníkom Starship nám ukazovali naživo priamo na SU ako veľkú novinku, ktorú začínajú testovať v niektorých mestách. Keď som povedal, že pred pár mesiacmi ich už testoval Rohlík v českých uliciach, boli celkom prekvapení :-)
Jedna firma si urobila biznis na tom, že pomocou záberov zo satelitov sleduje parkoviská pred obchodnými centrami, kde má predajňu Tiffany & Co. (predajca luxusných šperkov), na základe návštevnosti odhaduje ich obrat a podľa toho nakupuje alebo predáva akcie firmy tesne pred zverejňovaním kvartálnych výsledkov. Podobne to vedia robiť s odhadom úrody. Big data everywhere.
Teraz jedna coelhovská: Majú roboty dušu? Môžu si uvedomiť samého seba? To nie je čierno-biela otázka, pretože samotná definícia vedomia nie je jednoduchá. V každom prípade, roboty budú v najbližších rokoch mať s ľuďmi oveľa hlbšiu komunikáciu. Siri vás bude poznať stále lepšie. Neurálne siete fungujú na princípe mozgu a upevňovania spojení. Podstatný je moment, kedy počítače prejdú Turingovým testom. Stále nám to však neodpovie na otázku, ako sa k nim správať a za čo ich považovať – najmä keď žijeme v dobe, kedy ešte stále majú niektorí ľudia problém akceptovať ľudské práva iných ľudí… budeme mať akési „robotické práva“?
Mašiny a etika? Kto bude zodpovedný za (nesprávne) rozhodnutia autonómneho auta alebo drona? Alebo policajného robota? Myslím si, že toto je stále otvorená debata. Ale ako sa učia morálke a etike ľudia? Pozorovaním a príkladmi. Rovnakým spôsobom sa učia mašiny (neurálna sieť). Takže v konečnom dôsledku budú pravdepodobne dosť verným zrkadlom nás samotných, či sa v tom zrkadle budeme sami sebe páčiť alebo nie. (Samozrejme, otvára sa tu možnosť posunúť ich učenie tak, aby sa zameriavala na dobré príklady a nie zlé.) Viď čo sa stalo s pokusom Microsoftu s AI botom na Twitteri – do 24 hodín z nej bola rasistka :-(

Ak chcete celkom názorné zhrnutie mnohých z týchto vecí, pozrite si toto 3-minútové video o robotovi Atlas od Boston Dynamics. Ku koncu nechápem, že robot tú hokejku nezoberie do ruky a nevymláti ňou týpka :-)

Elektrina

Čo má s robotmi či samoriadiacimi autami spoločné elektrina? Nuž, mimoriadne veľa. Naozaj perfektný článok s podrobnými vysvetleniami nájdete na Wait But Why, moje skromné stručné zhrnutie tu.

Veľmi dlho ľudstvo ide na ekologický dlh – spaľujeme CO2 po milióny rokov ukryté v zemi a postupne ho uvoľňujeme do našej atmosféry.
Mašiny, ktoré fičia na elektrinu, samé o sebe nevylučujú do atmosféry žiadne CO2 ani iné emisie. Ich motory sú tiché, zvyčajne konštrukčne jednoduchšie a menšie. (Motor Tesly je veľký ako melón. Preto môže mať pri pohone prednej aj zadnej nápravy rovno dva motory.)
Samozrejme, bavíme sa o elektrine ako takej, nie o jej výrobe, ktorá tiež môže byť mimoriadne dirty. (To je argument mnohých, ktorí spochybňujú elektrické autá, že v skutočnosti nepomáhajú životnému prostrediu, len negatívny vplyv prenášajú z výfukov auta do komínov uhoľnej elektrárne. Fair point, akurát tému elektrických áut treba brať v kontexte, teda že sa súčasne pracuje aj na oveľa väčšom využití obnoviteľných zdrojov a zásadnom posune v zdrojoch, z ktorých získavame energiu.)
Problémom je distribúcia elektriny a zároveň jej úschova. Každú hodinu dopadá na Zem zo Slnka viac elektrickej energie, ako by sme potrebovali pre celú planétu na rok. Akurát ju neviem ešte dostatočne efektívne zachytiť, dostať na potrebné miesto bez veľkých strát alebo uložiť pre ďalšie použitie v budúcnosi.
Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť. V roku 2015 už napríklad Veľká Británia vyprodukovala takmer polovicu elektriny z clean zdrojov. Najväčšie nádeje a snaha sa však vkladá do solárnej energie. Náklady na ňu padajú neuveriteľným tempom – v roku 2015 dorovnali náklady na uhoľnú elektrinu – a ten pokles sa nezastaví. Viď graf nižšie, vývoj ceny výroby solárnych panelov (bez dotácií). „If you don’t think that solar is going to replace all energy on earth, you aren’t looking at the data.“ (Peter Diamandis)
Takisto sa darí zlepšovať kapacitu batérií. Tesla stavia Gigafactory za 5 miliárd USD, ktorá samotá vyrobí toľko bateriek, ako všetky ostatné fabriky na svete – lebo toľko ich len sama Tesla bude potrebovať. Stále sa však podľa mňa čaká na break-through, lebo vo vývoji kapacity batérií progres je, ale vždy zmenou technológie (čiže exponenciálny vývoj s kratšími sigmoidmi).

Prečo elektrické autá?

Vedeli ste, že elektrické autá boli pôvodne preferovanou voľbou už okolo roku 1900, keď sa automobily vlastne rodili? Akurát mali podobný základný problém, ako pretrvával potom najbližších 100 rokov: nízka kapacita batérií a teda slabý dojazd, pričom Henry Ford zároveň dokázal medzitým masovo rozšíriť pálenie ropy v autách. A takto fungujeme dodnes. Zásadne pohodlnejšie, s kadejakými technologickými vychytávkami, aj tie motory žerú menej – ale stále na princípe starom 100+ rokov.
V úvodnej časti sme pri disrupciách spomínali Teslu. Prvýkrát som zachytil ich model Roadster okolo roku 2010. Potom prišiel Model S v roku 2012 a geek vo mne zajasal. Keď som sa o elektrických autách začal baviť s ľuďmi okolo, drvivá väčšina bola totálne skeptická a vysmievali sa tomu. A boli na jednej lodi s veľkou časťou odborníkov a ľuďmi z automobiliek. (Spýtajte sa svojho najbližšieho dílera áut!) Pritom už dnes dokážu byť elektrické autá zásadne lepšie v mnohých ohľadoch.
Sú lacnejšie na prevádzku. Cesta, ktorá stojí benzínovým autom 80 USD za benzín, stojí Teslou 3,50 USD za elektriku. (A opäť si spomeňme, čo sa deje s cenou elektriny.) (Edit: viacerí ste sa pýtali na zdroj, pretože bežnými prepočtami to nesedí – jazda elektrickými autami je výrazne lacnejšia, ale nie zadarmo, zvyčajne sa hovorí o 1/4-1/2 nákladov oproti benzínovému autu. Na SU bol pravdepodobne použitý výpočet s využitím bezplatných Superchargerov Tesly.)
Sú rýchlejšie ako akékoľvek benzínové auto. Pred pár rokmi mala Tesla 0-100 za 3.2 sekundy. Motonovinári napísali „ale heeej, tu máte zoznam minimálne 10 áut, ktoré sú stále rýchlejšie!“. Nuž, Bugatti Veyron, McLaren… jednoducho superšporty, ktoré stoja nad milión USD, boli stále rýchlejšie. Tak Tesla doplnila Ludicrous mode a dáva 0-100 za 2.6 sekundy – rýchlejšie ako akékoľvek sériovo vyrábané benzínové auto na svete. Na 200 km/h za ďalších 10 sekúnd. The contest is over. (Edit: aktuálne Tesla oznámila, že v najbližšom software update to zrýchli ešte na 2.4 sekundy – ak objavíte easter-egg :-))
Je podstatne jednoduchšia. Bežný benzínový motor sa skladá zo stoviek častí; ten v Tesle z 18. To je mnohonásobne menej súčiastok, ktoré sa môžu pokaziť, ktoré treba opravovať či servisovať. Jednoduchšie pre servisných technikov na prácu, ich zaučenie, aj na logistiku súčiastok.
Má dva kufry. Čo je pod prednou kapotou Tesly, kde bežne býva motor? Druhý kufor. Pretože elektromotor má veľkosť melóna – to je všetko.
Tuneri sú v smútku, zabudli jej namontovať výfuk. Motor nič nespaľuje, teda pochopiteľne z výfuku nič nevychádza. (Asi preto ho nemajú.) Môžete ním teda jazdiť vnútri, môžete ho predávať v nákupných centrách, teoreticky na ňom rovno odtiaľ odísť. (Len nepomýliť si s GTA.)
Je pekelne drahá. Zatiaľ. Že na úvod stála 100.000 USD? Spomeňte si na exponenciály. Stavím sa s vami o Teslu, že elektrické autá to v budúcnosti vyhrajú :-) (Mimochodom, o rok začína Tesla vyrábať Model 3, ktorý začína na 35.000 USD. Stále nie zrovna Fabia, ale už radikálne dostupnejšie ako Model S.)
Tesla sprístupnila svoje patenty na použitie inými automobilkami. Neurobili to primárne z nejakých filantropických dôvodov; vedia, že neprežijú, ak budú jediná elektro-automobilka na svete (potrebujú zmenu infraštruktúry a rýchlejší vývoj niektorých technológií). Preto chcú, aby sa do toho pustili aj ostatné automobilky, a spoliehajú na to / veria si, že sa stále budú vedieť držať na špici vývoja.
Samoriadiacim autá nebude záležať na „convenience“ toho, kde je pumpa, lebo si na dobíjačku proste zájdu samé. Náskok v infraštruktúre, ktorú majú benzínové autá vďaka sieti benzíniek, teda nebude taký podstatný.
Niektoré krajiny už oznámili plány na zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom po roku 2025. Myslím, že je to ďalší celkom silný dôkaz toho, že na tom celom niečo je a elektrické autá fakt prichádzajú.
Bude to znamenať, že o 20 rokov nebudú existovať benzínové autá? S veľkou pravdepodobnosťou ešte na dlhý čas určité stroje budú bežať na naftu, a asi budeme mať na cestách aj nejaké dízle a benzíny. Tak, ako aj dnes môžete ešte kúpiť kinofilm a fotiť miesto digitálu naň, alebo si miesto Spotify pustiť vinylovú platňu. Ale sentiment za „starými dobrými časmi“ nabok, aká časť populácie to vôbec ešte niekedy robí, nie to ešte denne?
Ešteže sa Slovenska automobilový priemysel nijako netýka. Ale tak zaplať pánboh aspoň za to, že po veľa veľa rokoch štát podporí prvých 1.000 (slovom tisíc) elektromobilov, čo bude znamenať, že asi zoštvornásobíme ich aktuálny počet… (Aby sme boli fér, minister si to uvedomuje a sám hovorí, že to zďaleka nebude stačiť. Pre predchádzajúce vlády platí hlasné buuu, súčasnej ale dávam benefit of doubt.)
Teraz jeden zaujímavý pohľad – ropa, Amerika, Rusko a geopolitika. Ak by sa podarilo prejsť na elektrinu v autách, Amerika zrazu nebude potrebovať importovať žiadnu ropu – a teda nebude musieť chodiť do ropných vojen. Hmm. Rovnako však opačná strana: ak zrazu Európa tiež prejde na elektrické autá, radikálne zníži svoju závislosť na ruskej rope. Čo to môže znamenať pre Rusko ako také, pre ktoré je vývoz ropy stále jedným zo strategických tromfov, ale aj príjmov peňazí, a čo to môže znamenať tiež pre geopolitické vzťahy, je asi otázka skôr na analytikov, ale zdá sa mi, že mimoriadne dôležitá otázka, ktorú by sme mali zohľadňovať.

Samoriadiace autá

Taak, a poďme na to. Hej hej, samoriadiace autá, to je to sci-fi, alebo maximálne nepodarené pokusy nejakých automobiliek s robotickými rukami na volantoch? Nuž, nie tak celkom… samoriadiace autá sú už v skutočnosti tu. Ak ste boli posledný rok aspoň pár dní v Kalifornii, asi by ste sa museli dosť snažiť, aby ste aspoň 1-2 samoriadiace autá na ceste nezahliadli. A v skutočnosti, už dnes si môžete kúpiť auto, ktoré má prakticky plnú schopnosť samoriadenia – od vyparkovania z garáže po vystúpenie v práci sa nemusíte dotknúť volantu (bez potreby zaparkovať, samozrejme, o to sa tiež postará auto samotné). Akurát že tak, ako je nepekným zvykom pri nejednej technológií, akosi predbiehajú legislatívu a regulácie… Prečo sú ale samoriadiace autá dobrý nápad? A prečo to celé zďaleka nie je len o vyriešení nášho pohodlia?

Ľudia nie sú dobrí vodiči. Každý rok na cestách zabijú 1,2 milióna ľudí. V Európe sa ročne stane 2,4 milióna dopravných nehôd. 40% nehôd má nejaký súvis s alkoholom. Guess what? Roboty zvyčajne nepijú.
Okrem ľudských životov to znamená materiálne škody vo výške 870 miliárd USD ročne.
Ročne strávime za volantom 50 miliárd hodín – 8% HDP (!!!). Na dopravu spotrebúvame asi 20% energie. To všetko boli pre mňa dosť wow čísla.
Robot, ktorý najzásadnejšie zasiahne do našich životov v najbližších rokoch budú pravdepodobne práve samoriadiace autá.
Vývoj samoriadiacich áut siaha už desiatky rokov dozadu: v roku 1970 tím na Stanforde mal pokusy so samoriadiacim vozidlom Stanford Cart. Ďalším dôležitým míľnikom bola DARPA Challenge v roku 2007, kedy sa mnoho tímov snažilo prerobiť klasické autá na samoriadiace. Mali pritom zopár havárok, no tímy sa veľmi veľa naučili.
Pôvodne sa snažili inžinieri samoriadiace autá naprogramovať. Potom si uvedomili, že je to prakticky nemožné a zamerali sa na prístup, že sa pokúsia naučiť autá učiť sa tak, ako sa učia ľudia. (Teda začali využívať machine-learning a big-data.)
„A kamionisté nebudou mít co žrát!“ Samoriadiace vozidlá sa riešia nielen na prepravu ľudí, ale aj na prepravu tovaru. Uber prednedávnom kúpil firmu OTTO (inak tá firma existovala len pár mesiacov a Uber ju kúpil za 700+ miliónov USD… celkom exitík!), ktorá sa špecializuje na samoriadiace kamióny. V tieto dni OTTO urobil prvú autonómnu donášku – 50.000 plechoviek Budweiseru vyše 200 míľ od skladu. Mohli si na prvú dodávku vybrať radšej pivo. (Inak toto bol presne ten mega moment na SU, že riešite tému samoriadiacich áut, a práve v deň, kedy bola hlavná prednáška na túto tému, bol hneď prvý slajd v nej screenshot správy o tejto OTTO donáške. Veci sa dejú fakt rýchlo.)
Existujú dva prístupy k vývoju samoriadiacich áut: jedna skupina firiem buduje autá s počítačmi v nich; druhá skupina počítače s kolesami. Ktorá vyhrá? :-)
Vrhajú sa na to aj veľké automobilky: Volvo chce mať v roku 2017 v Gotteburgu 100 samoriadiacich áut. Daimler je dosť vpredu, BMW tiež. Japonské automobilky sú oproti americkým a nemeckým aktuálne pozadu, Kórejci s tým len teraz začali. Volkswagen mal tiež dobre našliapnuté, špeciálne Audi, ale škandál s emisiami im ubral z dôvery, ktorú sa v situácii, keď chcete od zákazníka, aby pustil volant a zveril svoj život vám, celkom oplatí mať.
Hovorí sa, že aj Apple chystá samoriadiace auto. Akurát že s Apple nikdy neviete. Zatiaľ nie je jasné, či by také auto fungovalo, aj keď máte Android.
Samoriadiace autá vlastne vynašiel Uber. Ehm, citujem: „They found monkeys for 5$/hour driving the cars.“ :-) Zároveň ale teda, hoci si to ľudia asi neuvedomujú, aj učí ľudí na koncept samoriadiacich áut: privoláte si ho mobilom, zadáte adresu, nastúpite, keď dorazíte do cieľa, vystúpite, a ďalej sa nestaráte. Pri samoriadiacich autách bude skúsenosť v mnohých prípadoch presne takáto.
Keď Google urobil prvé samoriadiace auto, páni z Detroitu sa smiali. Nikto nebude chcieť jazdiť v aute so zariadením veľkosti stoličky na streche, ktoré naviac stojí malý majland. Lenže Google videl budúcnosť. To veľké zariadenie za 50.000 USD sa volalo LIDAR. Potom stálo 8.000 USD a bolo veľké ako futbalová lopta. V tieto dni predstavili LIDAR za 500 USD, ktorý je veľký ako foťák oľimpuš mydelnička edišn. Čo keď (nie ak, ale keď) bude stáť 100 USD, bude veľký ako krabička od zápaliek a auto ich bude môcť mať aj 8, no nijako nebudú kaziť vzhľad?
Súčasný problém autonómnych áut je aj to, že stále je tam volant, ktorý sa sám točí. Early-adopteri to zvládnu (preto je s tým Tesla OK), ale keď tam posadíte babičku, zľakne sa na smrť. (Aj keď teda, naozaj je dosť škaredé od vnúčika robiť toto babičke.) Ak ju posadíte do auta, ktoré nejde príliš rýchlo a vlastne ani nevyzerá moc ako auto, zvonku ani zvnútra, zrazu je nadšená.
Google je dnes úplne na špici; jeho samoriadiace autá odšoférovali už viac ako 2 milióny km v bežnej premávke. Jeho Google autíčko je smiešne, nemá volant, dokonca nemá ani rádio – lebo Google chápe a vie, že dnes majú svoj jukebox aj tak všetci vo vrecku. Napriek všetkému, stále má spätné zrkadlá, hoci ich vôbec nepotrebuje, pretože… zákon hovorí, že auto musí mať spätné zrkadlá. A tak.
Uber a Lyft tiež už vbehli do ringu; sú dosť pozadu v technológií, ale výrazne vpredu v koncepte zdieľania áut a jázd – a práve to bude fundamentálnou zmenou, ktorú samoriadiace autá prinesú.
Legislatíva zaostáva, infraštruktúra niekde tiež. Samozrejme, je to jednoduchšie v Kalifornii, kde sú dobré cesty a jasné pravidlá dopravy. V Indii by asi autonómne autá dnes veľa neprešli. Postupne však autonómne autá prídu aj tam – hoci je tam chaotická doprava, jej výhoda zase je, že je pomerne pomalá, čo znamená viac času na reakciu v nepredvídateľných situáciách.
Avšak vyvíja sa to veľmi sľubne. Automobilky a propagátori samoriadiacich áut by čakali, že ich budú mestá a štáty blokovať, deje sa však opačné. Niektoré (žiaľ, dôraz na slovo niektoré) vlády pochopili, že to je jedinečná šanca preusporiadať celý automobilový priemysel a každý sa chce stať jeho novým centrom. Takéto zemetrasenia sa dejú len veľmi, veľmi zriedka.
Veľká Británia dala do samoriadiacich áut tiež milióny, majú ich aj na cestách v štyroch veľkých mestách. Upravili legislatívu v daných mestách, aby sa to mohlo robiť.
(To je také super, že aj svetová automobilová veľmoc, ktorá onedlho na svojom území privíta veľký závod štvrtej major automobilky, v tejto oblasti už roky intenzívne pracuje na vízii, ako svet zmenia samoriadiace autá, prispôsobuje legislatívu, dáva brutálny focus na odborné školy a rozvoj vzdelávania v tejto oblasti, pozýva a podporuje inovatívne firmy, rozvíja infraštruktúru, všemožne im umožňuje a uľahčuje testovanie, robí… Aha… sorry, to som sa zobudil v inom sne.)
Možno ste sa aj vy zúčastnili MIT Moral Machine testu o tom, či by ste radšej zrazili babičku s dvomi malými deťmi alebo štyroch zlodejov utekajúcich z banky – alebo v takýchto situáciách radšej zabili seba. MIT to robil ako výskum v súvislosti s tým, ako by mali byť nastavené samoriadiace autá, keď nebude možné sa vyhnúť kolízii a žiaľ nejaká strata bude. Lebo také situácie nastanú.
Toto predstavuje veľké morálne dilemy. Kto bude zodpovedný? Automobilka? Vodič? Debaty o etike a morálke na túto tému môžu byť nekonečné, avšak na SU zaznel veľmi dobrý argument: v súčasnosti na cestách zomrie 23.000 ľudí každý týždeň. To je vyše milión ľudí ročne. Také dilemy ako predkladá test MIT sa dejú v skutočnosti mimoriadne zriedkavo. (Ešte raz – 40% nehôd súvisí s alkoholom.) Zároveň samoriadiace autá budú pravdepodobne všetky automobilky robiť s jedným veľkým cieľom: 0 zranených a usmrtených ľudí v autách na cestách, bodka. Takže každý týždeň, čo by sme odkladali samoriadiace autá kvôli tomu, že nevieme ako vyriešiť morálne dilemy, sme „nemorálni“ – lebo naďalej zomiera 23.000 ľudí každý jeden týždeň, podľa všetkého podstatne viac, ako kedy zomrie, keď tu budeme mať samoriadiace autá.
Samoriadiace autá majú navrch vo viacerých oblastiach. Vrátane takých, kde ľudia majú fyzické limity. Výpočtová kapacita, teda rýchlosť rozhodovania a reakcie je jednou z nich (viď machine learning a AI). Alebo videnie. Radary vedia vidieť perfektne aj v hmle, takže teoreticky už nebude treba spomaľovať na rýchlosť podľa toho, či viete napočítať do 3 a spočítať bodky namaľované na krajnici diaľnice. Auto si vytvára 3D model sveta okolo seba, mnohokrát za sekundu. Kameru auto v skutočnosti používa primárne len na rozlišovanie farieb (napr. semafory), väčšinu riešia radary / lidary / lasery, ale očakáva sa aj výrazné zlepšenie kamier. Tesla ich do najnovších áut montuje už osem. GPS sa používa v princípe iba na navigáciu, nie na samotné jazdenie.

Čo budú samoriadiace elektrické autá znamenať? REVOLÚCIU.

Samoriadiace auto sa môže dnes zdať ako zábavka pre geekov, ale zamyslime sa spolu na chvíľu, čo sa môže stať, ak sa v horizonte 5-15 rokov masovo rozšíria. Ako pri mnohých disruption technológiách, domino efekt na mnohé oblasti môže byť masívny – a tu sa bavíme o biznisoch v stovkách miliárd dolárov. Toto sú len niektoré z možných zmien:

Zrušenie vlastníctva auta. Nepotrebuješ vlastniť auto, len aby ťa odviezlo, keď to potrebuješ (zásadná zmena paradigmy) – zároveň zrazu môžeš mať každý deň iné auto, podľa potreby (nepotrebuješ mať 7-miestne auto na dovolenky, ak sa v ňom väčšinu roka vozíš sám do roboty).
Zarábanie vlastným autom. Ak sa ale rozhodneš auto vlastniť, tak sa na ňom privezieš pred prácu, vystupíš, auto samé ide ďalej a začne zbierať objednávky od ľudí, ktorí sa práve potrebujú odviesť. Z toho vyplýva možno aj…
Koniec taxikárov. Čo znamená nielen koniec vulgárnych príbehov ostrieľaných vodičov, ktoré fakt nemáš potrebu počúvať, keď sedíš vzadu v taxíku, ale aj koniec 20 eurovým jazdám od Hlavnej stanice k Alize. Ďalšia istota sa rúca.
Záleží ti dnes na tom, taxík akej značky pre teba príde? Väčšine ľudí nie; čo budú samoriadiace autá znamenať pre zabehnuté značky? Naďalej budeš chcieť napríklad pohodlné auto, ale bude ti možno jedno, či pre teba príde Audi, BMW alebo Tesla. Budeš sa len potrebovať pohodlne odviesť z A do B.
Menej áut: môže (nemusí) to znamenať aj menej áut na uliciach, keďže sa ich využitie podľa odhadov zvýši zo súčasných 5% na možno 70-80%. Predávať sa ich však možno bude rovnako, keďže sa budú rýchlejšie opotrebovávať.
Menej parkovísk: možno nebudeme potrebovať 80-90% dnešných parkovísk, lebo autá budú proste krúžiť po uliciach a väčšinu času niekoho voziť – inak čo myslíte, budeme mať gule zmeniť tie parkoviská a plochy na parky a zelené plochy, alebo klasicky zaplesajú srdcia developerov „Jééééj, aký pekný voľný kúsok – neviem síce, čo je to zelené na zemi a strapaté tesne nad ňou, ale to je určite blbosť, na jeseň z toho ešte aj padá nejaký hnedý bordel… tam by sa krásne vynímal mrakodrap!“
Koniec pokút za porušovanie predpisov: autá proste pôjdu predpisovo (a pri troche šťastia sa od nás mašiny nenaučia „Nechajte ho ísť, je to náš človek!“)
Koniec poistiek: ak sa priblížime k nulovej nehodovosti (nie je nemožné), ako sa zmení biznis poistiek? Ak budú všetky autá riaditeľné na diaľku a sledovateľné, bude mať zmysel ich kradnúť? (Ale rovnako, možno bude mať zmysel ich hackovať.)
Menej servisov: elektrické autá majú rádovo menej súčiastok, žiadny olej a v princípe jediné, čo na nich treba meniť, sú pneumatiky – a gumy na stieračoch (kým Elon nevymyslí nejaký Dyson na predné okno)
Menej zranených na urgentných príjmoch opäť kvôli nižšej nehodovosti
Menej súdov kvôli nehodám či krádežiam
Rádiá sa dnes vo veľkom počúvajú v aute, lebo chcete pri nudnom šoférovaní nejako zabiť čas. Budú v takom rozsahu potrebné aj naďalej? (Pritom predpokladá sa, že autá sa zmenia na multimediálne centrá.)
Benzínové pumpy: väčšina sa asi premení na dobíjacie stanice (alebo stanice výmeny batérií: Tesla to už testuje, za 90 sekúnd ti vymenia baterku za dobitú = rýchlejšie ako dnes dotankovať plnú 95ky). Možno sa viac rozšíria o kaviarne a reštaurácie, v ktorých budeš tráviť čas, kým sa ti bude auto dobíjať. Plus môže vzniknúť aj množstvo malých 1-2 nabíjačkových miest, lebo dobíjačky môžeš dať na rozdiel od palív takmer kdekoľvek, naviac bez enviro rizík. Alebo si predstavme nákupné centrum, kde v garáži bude nabíjacia zásuvka na každom parkovacom mieste… „Za každých 10 eur, ktoré u nás miniete, máte 10 minút nabíjania zdarma!“
Otravní umývači okien na semaforoch: lebo auto bude vidieť radarom! :-)
Kto teda budú víťazi tohto celého? Tí, ktorí budú predávať jazdy (aj preto má Uber dnes takú astronomickú valuáciu, často spochybňovanú), aj tí, ktorí budú vyrábať komponenty na autá.
Kto budú porazení? Predajcovia áut, staré značky áut, ktoré sa neprispôsobia, dealeri, distribúcie, poisťovacie firmy.
Obrovský vplyv to môže mať aj na nehnuteľnosti. Dnes platí jednoduché zlaté pravidlo: location, location, location. Zrazu sa však vnímanie vzdialenosti zmení, pretože jazda v aute nebude musieť byť stratený čas (musíte šoférovať a dávať pozor na cestu), ale môže sa z neho stať čas produktívny (môžete pracovať, mať schôdzku v aute, a pod.). Takže vám možno nebude až tak prekážať, že sa do kancelárie alebo obchodu alebo domov budete musieť viesť kúsok ďalej.
Takisto môže byť veľká zmena v retaili. V súčasnosti 1/3 všetkých ciest autom nejako súvisí aj s nakupovaním. Dnes viete v princípe mať do hodiny pizzu kdekoľvek, úplne bežná vec. Samoriadiace autá, resp. autíčka, môžu zrazu znamenať, že do hodiny môžete mať kdekoľek čokoľvek. Ďalší rozvoj e-commerce.
Ešte je ťažké povedať, ako sa to celé utrasie – ale spôsoby dopravy budú pravdepodobne kombinované. Na úvod môže byť so samoriadacimi autami paradoxne viac zápch, kým ľudia zmenia návyky. Ale samoriadiace autá pokojne môžu fungovať ako last-mile: teda zoberú vás z vášho domu na veľkú stanicu, odkiaľ sa na väčšiu vzdialenosť alebo do mesta odveziete autobusom / vlakom / čímkoľvek, a z druhej stanice sa zase ďalším autom presuniete do cieľovej destinácie. Možností je veľa, takže už to nechám odtiaľto na vašu fantáziu.

Uvedomujeme si, čo to bude znamenať pre Slovensko?

Aaraghhhh… okrem toho, že to znie sci-fi-cool, to znie aj celkom scary, nie? Asi aj je. Predstavte si, koľko kvôli tomu zanikne pracovných miest. Vzniknú nové, ale určite nenahradia všetky. Toto je opakujúca sa výzva zo všetkých exponenciálnych technológií, ktoré nevytvoria úplne nové odvetvie (ako napr. sociálne siete alebo VR/AR), ale disruptujú existujúce obrovské (AirBnb a zamestnanci hotelov, [samoriadiaci] Uber a taxikári a pod.).

Zdá sa mi až neuveriteľné, ako strašne veľa rôznych oblastí dokáže zmeniť a zasiahnuť zmeniť jedna disrupcia, na prvý pohľad týkajúca sa len áut. Od vplyvu na zamestnanosť (-), získanie voľného času (+), zachránené životy (+), cez vplyv na životné prostredie (+++), výzoru a fungovania miest (+), po geopolitické dopady (+/- buď ukončenie vojen, alebo definitívna vojna kopajúcich zvierat zahnaných do kúta). Overall to vyzerá možno aj na takú last-minute záchranu planéty pre naše deti v prekvapivo veľa ohľadoch, ale tak uvidíme o 50 rokov.

Na záver by som si však dovolil jeden veľký, veľký alarm. Slovensko je krajina, ktorá už teraz vyrobí ročne milión automobilov – pokiaľ viem, samoriadiacich nula, a elektrických pár stoviek. A to sem ešte mieri Jaguar, ktorý pridá ďalších pár stotisíc klasických áut. Svet sa pritom posúva zásadne inde a radikálne rýchlo. Hovorí sa, že už dnes automobilky, ktoré nenaskočili na self-driving a elektrickú vlnu, môžu mať veľký problém. Automobilky priniesli Slovensku veľa pozitívneho – mnoho nových pracovných miest, veľa nových dodávateľských firiem a s nimi ešte viac pracovných miest, pomoc ekonomike. Ale nesmieme zostať pri tom. Prečo v stratégii Slovenska už dlhé roky nie je stať sa lídrom vo vývoji samoriadiacich a elektrických áut (ono to fakt nie je téma, ktorá by sa vo svete objavila „z noci na ráno“), prispôsobovať tomu legislatívu, aktívne podporovať výskum, vývoj, inovácie a búšiť do toho? Ako sa pripravujeme na tieto zmeny? Uvedomujeme si, ako existenčne to môže desiatky tisíc ľudí na Slovensku a do veľkej miery celú krajinu o 10-20 rokov zasiahnuť?

Takže keď už sme sa rozhodli stavať podstatnú časť ekonomiky krajiny na automobilkách, vyťažme z toho maximum, začnime aj budúcnosť riešiť seriózne, systematicky a dlhodobo. Možno je príliš trúfalé si myslieť, že máme byť hlavným rušňovodičom toho vlaku (i keď?), ale aspoň v niektorom z predných vagónov by sme mohli mať ambíciu sedieť.

Na dnes teda toľko. Nabudúce nás čaká virtuálna a rozšírená realita, ktorá môže zmeniť… ako sme už v tejto sérii zvyknutí, tak trochu všetko :-) Dovtedy užívajte!

Ďalšie vydané diely zápiskov: