Denník N

Ak sa prokuratúra rýchlo neočistí, musí skončiť

Pri poslednom prerokúvaní správy Generálneho prokurátora v Národnej rade sa jeho 1. námestník René Vanek až dojemne ohradil proti tomu, že prokuratúru prirovnávam k zločineckej organizácii. Obdobne aj špeciálny prokurátor Kováčik sa v súvislosti prerokúvaním správy o činnosti jeho Úradu špeciálnej prokuratúry na Ústavno-právnom výbore NR SR veľmi ohradzoval. Že má dosť tvrdení v tom zmysle, že prokurátori sú banda zločincov a že zametajú kauzy pod koberec.

Či sú tieto prejavy rozhorčenia oprávnené, sa zo správ ani Generálneho ani Špeciálneho prokurátora nedozvieme, pretože podľa nich, samozrejme, všetko je v zásade v najlepšom poriadku (na drobných nedostatkoch sa usilovne pracuje, veď na to sú prokurátori tam, kde sú). Aby sme ale mohli posúdiť ako to vlastne s tou našou prokuratúrou je, musíme si najprv pripomenúť, aké je postavenie prokurátorov a aké sú ich povinnosti voči našej spoločnosti* a potom sa spýtať (a dostať prijateľnú odpoveď) na niektoré ťažké otázky. Napríklad na tie, ktoré uvádzam v tomto článku.

Ak v situácii, kedy existuje pochybnosť, či nejaký prokurátor je zapletený v trestnej činnosti, ako presne máme postupovať, aby sme zistili, či to naozaj je alebo nie je tak? Ako sa dá zistiť, či má pravdu Rajtár, Baránik a iní alebo ju majú (vždy!) tí mocní, bohorovní a nikdy nikým neohrození prokurátori? Prokuratúra sama na túto otázku odmieta dať odpoveď. A tým prehlbuje vážne pochybnosti o ich funkcii v našom štáte. A o opodstatnenosti svojej existencie.

 

Trestné oznámenie na prokurátora

Ak máme vážne podozrenie, že došlo k trestnému činu, je občianskou (a za istých okolností aj trestnoprávnou) povinnosťou toto oznámiť. V prípade, že sa jedná o prokurátora, možno by sme sa veľmi podrobne, po porade s právnikom, ktorý v takýchto veciach má skúsenosti, pozreli na nejaké rozhodnutie takého prokurátora v konkrétnej veci a porovnaním argumentácie v ňom uvedenej s platným právom, by sme dospeli k názoru, či sa daný prokurátor dopúšťa trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Úmyselne** alebo z nedbanlivosti.***

Takto sme to skúsili v prípade znečisťovania obce Vlkanová.**** A reakcia Generálnej prokuratúry bola presne taká, aká zodpovedá základnej téze jej terajšej existencie: Je vylúčené, aby prokurátor niesol akúkoľvek trestnú zodpovednosť za svoje konanie, nech urobil čokoľvek. V súlade s tým bolo naše trestné oznámenie „vyhodnotené“ ako akési zákonu neznáme podanie, na základe ktorého bola o veci informovaná prokuratúra nadriadená prokurátorovi, ktorého sa trestné oznámenie týkalo. To znamená – nič a dostratena.

 

Preverenie prepojení prokurátora na vyšetrované osoby

Skúsili sme to aj inak. Pozreli sme sa na to, ako niektorí prokurátori, u ktorých máme podozrenie alebo dokonca vedomosť o tom, že sa stýkajú alebo obchodujú s kriminálnikmi, nadobudli tie majetky, ktoré s takými kriminálnikmi súvisia. Je jasné, že predmetom zájmu verejnosti sú najmä tí prokurátori, ktorí kriminálnikom idú na ruku a stíhajú hlavne tých, ktorí sa zaujímajú o prepojenia medzi verejnými funkcionármi a zločincami.******

Keď sme ako našli jasné podozrenie, že majetok nadobudnutý konkrétnym prokurátorom má podozrivú minulosť, podal Jozef Rajtár trestné oznámenie pre podozrenie z daňového podvodu, pretože byt vlastnený prokurátorom Bystríkom Palovičom mladším bol predmetom série asi až 12-tich podozrivých predajov. To jasne naznačuje, že asi dochádzalo k daňovým podvodom (dépéháčkový karusel). Tým skôr, že sa predmetný byt nachádza v dome, ktorý postavila firma pána Bašternáka­).*****

V súlade s tým, čo sa dalo očakávať, bolo ale toto trestné oznámenie vyšetrovateľom odmietnuté. Ako skoro vždy v týchto prípadoch, bolo oznámenie o odmietnutí doručené v piatok tak, aby extra krátka trojdňová lehota na podanie sťažnosti prokurátorovi plynula cez víkend. Už s tým počítame a podali sme (v pondelok) proti uzneseniu vyšetrovateľa o odložení trestného oznámenia sťažnosť na prokuratúru. Uvidíme.

 

Preverenie, či majetok prokurátorov nenasvedčuje nelegálnym príjmom

To, čo som uviedol vyššie zatiaľ k žiadnemu potvrdeniu existencie právneho štátu nevedú, a tak sa hodí, že zároveň pracujeme na zisťovaní majetkového postavenia niektorých prokurátorov. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) sme zažiadali o informácie týkajúce sa majetku prokurátorov Bystríka Paloviča staršieho aj mladšieho. Zaujíma nás v tej súvislosti tiež, ako sa prokuratúra vysporiada s medializovanými informáciami o tom, že Bystrík Palovič ml. vlastní na Floride spolu so svojim bratom Rastislavom Palovičom (advokátom, ktorý má sídlo v budove Bonaparte, v ktorej má „v nájme“ byt aj predseda vlády Robert Fico) luxusný byt na Floride. To tiež preto, že tento byt na 20. poschodí luxusnej budovy na pláži, bol bratom Palovičovcom ako spoluvlastníkom s tzv. právom prežitia (automatického prevodu podielu v prípade smrti jedného z nich na druhého) darovaný (za nominálnu sumu 100 dolárov prevedený) ich otcom Bystríkom Palovičom starším, a to v tom istom roku, ako ho kúpil za 408.333 dolárov. Ako plynie z dostupných daňových účtov, za takýto byt pritom len daň z nehnuteľností (a súvisiace poplatky) sú vyše 7000 amerických dolárov ročne a mesačné poplatky za údržbu sú viac ako 1200 dolárov a tieto byty majú dnes cenu niekde medzi 600.000 až 700.000 dolárov. V majetkovom priznaní Bystríka Paloviča mladšieho však jeho podiel na tejto veľmi drahej nehnuteľnosti nevidíme. Prečo?

Vzhľadom na pochybnosti, ktoré tu uvádzam, je tiež veľmi podozrivé, že Generálna prokuratúra sa zjavne vyhýba plneniu záväzku poskytnúť na našu žiadosť informácie, ktoré o majetku prokurátorov Palovičovcov má. Napriek tomu, že jej to ako povinnej osobe  infozákon prikazuje, vyhýba sa rafinovane, ako sa len dá. A to sa pritom jedná o organizáciu, ktorá je z Ústavy povinná aj v tejto situácii chrániť zákonnosť.*******

Po hre na mačku a myš, kedy sa nás prokuratúra snaží nachytať, či poznáme zákonný postup, teda po odmietnutí, našom rozklade proti takému odmietnutiu, následnému vyhoveniu takému rozkladu, prokuratúra hrá mrtvého chrobáka v nádeji, že nám prepadne lehota, ale po našej opätovnej výzve dostávame oznámenie o sprístupnení časti informácii a zároveň oznámenie o tom, že nám služobný úrad Generálnej prokuratúry vo zvyšku našej žiadosti nevyhovie. Toto nevyhovenie sa pritom týka aj tých informácii, o ktorých z médií vieme, že si ich Generálny prokurátor Čižnár na vysvetlenie majetkových pomerov prokurátorov Palovičovcov už vyžiadal a dostal, a teda vieme, že ich Generálna prokuratúra má.

I keď dostávame od Generálnej prokuratúry odpoveď, ktorá má zjavne za účel navodiť dojem jej dodržania zákona, vidíme, že skutočným cieľom je zatajiť to, čo je už jasné: že prokurátori otec a syn Bystríkovia Palovičovci nemohli takto obrovské majetky nadobudnúť z ich prokurátorských platov: Nehnuteľnosti za státisíce, auto jeden za 35.000 eur a druhý dokonca za 69.000 eur.

No a tak sú tu zase otázky.

Odkiaľ má taký prokurátor na takéto investície? Alebo je treba otázku položiť tak, že za čo také investície má? Pripomínam, že prokurátori nesmú podnikať.

A, ďalej, prečo Bystrík Palovič mladší nepriznal podiel na luxusom byte na Floride, ktorý jemu a jeho bratovi daroval jeho otec prokurátor Bystrík Palovič starší?

V  majetkových priznaniach prokurátorov Palovičovcov sú aj iné nejasnosti a pochybnosti a oni asi nie sú jediní, ktorí majú nevysvetliteľné majetky. Je preto neospravedlniteľné, že Generálna prokuratúra nedáva riadne a pravdivé odpovede na otázky, ktoré sa týkajú pochybností o tom, komu vlastne prokurátori slúžia. Ak tak prokuratúra nerobí, nemôžu sa vedúci prokurátori diviť, že zástupcovia občanov hľadajú radikálne riešenia. ********

Posúďte sami. Mohol Bystrík Palovič starší legálne nadobudnúť takého majetky? Pripomínam, že v úsilí o plné informácie pokračujeme, ale zatiaľ máme toto.

2016-11-14-12-22-bpml-20132016-11-14-12-19-page-bpst-2011 2016-11-14-12-19-page-bpst-2012 2016-11-14-12-19-bpst-2013 2016-11-14-12-19-page-bpst-2013

A Bystrík Palovič mladší? Dostali sme len toto. Ale aj z toho vidieť, že tu niečo nesedí.

2016-11-14-12-22-bpml-2013 2016-11-14-12-22-bpml-2013-az15

Naša prokuratúra nesmie ďalej pokračovať tak,  ako tomu bolo dosiaľ. Musí sa urýchlene očistiť alebo musí skončiť. A s ňou aj všetci skorumpovaní prokurátori.

 

______________________________________________________________________

*Základné povinnosti prokurátorov:

Zákon o prokuratúre

§5 Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný

  1. a) podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
  2. b) rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie,
  3. c) chrániť verejný záujem,
  4. d) postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.

 **Trestný zákon § 326

Zneužívanie právomoci verejného činiteľa

(1) Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,

  1. a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
  2. b) prekročí svoju právomoc, alebo
  3. c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu,

potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

  1. a) závažnejším spôsobom konania,
  2. b) na chránenej osobe, alebo
  3. c) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

  1. a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
  2. b) a spôsobí ním značnú škodu, alebo
  3. c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.

  ***Trestný zákon § 327

Marenie úlohy verejným činiteľom

(1) Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

****Naše trestné oznámenie týkajúce sa postupu orgánov činných v trestnom konaní vo veci znečisťovania ovzdušia v obci Vlkanová v banskobystrickom kraji, si prokurátorka Generálnej prokuratúry Otiepková vysvetlila zrejme tak, že je pojmovo vylúčené, aby prokurátor okresnej prokuratúry porušoval právomoci verejného činiteľa, teda, tak, že ak sa raz niekto stane príslušníkom božstva zvaného prokuratúra, je nielen navždy čistý a snehobiely ako ľalia, ale aj neomylný. Tomu sa hovorí prokuratúra sovietskeho typu.

*****Taký postup by sa navyše mohol považovať za vyslyšanie „sklamania“ generálneho prokurátora Čižnára vyjadreného v Národnej rade (v minulom volebnom období, teda keď sa ešte nehanbil postaviť sa pred Národnú radu) v tom zmysle, že majetková trestná činnosť sa v podstate nestíha alebo sa stíha veľmi nedostatočne.

 

******Nielen v záujme transparentnosti uvádzam, že sa jedná o toho istého prokurátora, ktorý „dozoroval“ protiústavný výsluch Filipa Rybaniča, vykonávaný Kaliňákovou takpovediac osobnou tajnou políciou NaKA pre údajné zverejňovanie bankového tajomstva, z ktorého vraj vzišlo odhalenie, že Kaliňák dostával zrejme nie čisté peniaze od toho istého pána Bašternáka, teda človeka vyšetrovaného pre daňové podvody. Tu, samozrejme, bol prokurátor Palovič v zjavnom konflikte záujmov (teda v zmysle zákona), ale v Kaliňákovsko-bašternákovskom (a hlavne Palovičovskom) videní sveta to všetko prebehlo zrejme presne tak, ako má: Ja kryjem teba a ty pomáhaš mne. Zákon platí len pre hlupáčikov, ktorí v tom nevedia chodiť. Alebo je to možno tak, že síce prokurátor Bystrík Palovič mladší vedel, že ísť dozorovať takúto akciu nie je celkom chytré, ale záväzky voči členom skupiny, teda Bašternákovi, Kaliňákovi a jemu samotnému (a ktovie komu ešte) mu nedávali na výber. Treba chrániť svojich.

*******Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) je generálna prokuratúra osobou, ktorá je v plnej miere povinná sprístupňovať informácie. Podľa  § 3 infozákona „každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“. Štátne orgány sú povinnými osobami s plnou informačnou povinnosťou. Okruh informácií, z ktorého musia informácie poskytovať, sú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii alebo ktoré by mali mať k dispozícii. S ohľadom na uvedené plynie, že infozákon je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné“. Inak povedané, požadované informácie musia byť žiadateľovi sprístupnené, okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje. Podľa § 12 infozákona však platí, že všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie pritom trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.“.

*********Vystúpenie Generálneho prokurátora  Čižnára v NR SR 3.7.2015 (http://tv.nrsr.sk/transcript?id=148867):

„Tvrdím, že aj tu sa dajú ešte dosiahnuť lepšie výsledky, ale iba za stavu, ak prokurátori budú mať vytvorené podmienky na to, aby mohli pracovať v normálnom stave. A už sa nedá tolerovať jedno, že tí prokurátori pracujú na hranici svojich psychických a fyzických možností.“ Dodávam, že niet sa čo diviť. Zametanie pod koberec, vymýšľanie klamstiev do zdôvodnení a tichá alebo aj otvorená podpora zločinu a inej protispoločenskej činnosti je prácou, ktorá je v rozpore s poslaním prokurátora. Je to práca, ktorá prokurátorovi nedáva žiadnu radosť z celospoločensky uznaného výsledku a ktorú robí len pre udržanie si dobre plateného zamestnania. Taká práca je nepochybne pre slušného človeka frustrujúca, a preto psychicky veľmi vyčerpávajúca.

 

Teraz najčítanejšie