Denník N

Kosa 2. Pohľad na dlh VšZP, kreatívna deštrukcia stratových štruktúr a ako sa darí tým ziskovým

Je skutočne dlh VšZP taký problém? Zrejme to čiastočne závisí od uhľa pohľadu. Zdá sa však, že nestratové štruktúry v zdravotníctve, ako i v iných oblastiach spoločnosti, sú nositeľmi prirodzených rozvojových schopností. Dá sa korektná nestratovosť dosiahnuť?

 

V predchádzajúcom blogu, ktorý prechodne padol za obeť nestabilite počítačového servera, som aktuálnu sekeru VšZP vzhľadom na jej veľkosť 137 miliónov eur označil v skutočnosti za kosu. Nikto nevie, čo bude nasledovať, a obávam sa, že ani tí, čo by to vedieť mali. Platby za zdravotnú starostlivosť sú vraj zabezpečené, tak v čom je problém? Jednoducho presvedčenie, že takýto systém sa nemôže rozvíjať. Je to však skutočne problém? Zo spoločenského hľadiska možno áno a z pohľadu teoretického ekonóma asi nie. Ak sa VšZP nespamätá, tak by na základe ekonomických pravidiel mala podľahnúť javu, ktorý ekonómovia romanticky nazvali kreatívna deštrukcia. Nešlo by vlastne o žiadnu tragédiu. Jednoducho, keď sa nejaká ekonomická štruktúra nie je schopná prispôsobiť podmienkam, tak zaniká a jej miesto prirodzene zaplňuje niečo nové efektívne.

To by však platilo, ak by boli v našom zdravotníctve ozaj nastavené reálne a prirodzené ekonomické pravidlá. Teraz nehovoríme o tom, že za vzniknutú stratu je najskôr niekto svojimi rozhodnutiami zodpovedný(í). Bavíme sa o tom, že v sektore, v ktorom sa pohybuje značné množstvo peňazí, efektivita ani nemôže nastať, lebo pravidlá nie sú nastavené ekonomickej prirodzenosti. Viem, že mnohí budete oponovať, že sa jedná predsa o zdravotníctvo a zdravie všetkých. Ale bežný jav, že štát stratové inštitúcie opakovane nejakými spôsobmi oddlžuje vlastne bráni vzniku ich vnútornej efektivity, prípadne kreatívnej deštrukcie neprispôsobivých, na deštrukcii ktorých by vzniklo niečo efektívne a nové. Niečo efektívne, niečo nové, čo by prinášalo momenty zlepšovania stavu v zdravotníctve vytvorením dôstojnejších podmienok ako pre klientov, tak aj pre zamestnancov. Volanie po efektivite v zdravotníctve býva často spojené s vlnou odporu, veď sa predsa jedná o zdravie. Skutočnou odpoveďou je však to, že neefektivita inštitúcií býva spojená nielen s finančnou stratou, ale aj s nemožnosťou adekvátne poskytnúť službu a absenciou replikácie a rozvoja štruktúry.

Zamerajme sa teda na to, ako sa darí efektívne fungujúcim zdravotníckym zariadeniam na Slovensku. Aby sme sa pokúsili zamedziť pochybnostiam o objektivite, vyhnem sa uvádzaniu zdravotníckych zariadení známej finančnej skupiny. Skúsim však uviesť príbeh a pozitívny príklad Nemocnice Milosrdných bratov v Bratislave, dnes už fakultnej. Možno si ešte niektorí Bratislavčania pamätajú staré budovy tejto nemocnice r.1995. Vtedy aj jej lekári mali nižšie platy ako kolegovia v štátnych zariadeniach v rovnakom postavení.  Dnešní odborári by s takýmto niečím pochopiteľne najskôr nesúhlasili, aj dnes sú v mnohých iných malých okresných mestách platy zdravotníkov nižšie, zvlášť keď v okolí nemajú možnosť inej voľby.

Padli však rozhodnutia, menilo sa aj vedenie nemocnice. Cieľom bolo dosiahnuť finančnú efektivitu a rozvoj. To sa podarilo dosiahnuť, nemocnica už nebola stratová, jej fungovanie tomu zodpovedalo a začala sa rozvíjať. Dnes má táto nemocnica zrekonštruovanú starú historickú budovu, adekvátne uspôsobenú k činnostiam, pamiatkovo nechránené budovy sa zbúrali a na ich mieste sa postavila nová budova, zaviedli sa nové metodiky, rozšírili výkony. Nemocnica sa stala fakultnou. Komfort časového vybavenia sa je samozrejme daný počtom pacientov, ale prostredie je pekné,  prakticky úplne nové s novým vybavením. Rekonštrukcia a výstavba  už síce bola pred istou dobou,  ale dokázali to, vedeli to spraviť. A dnes sú už aj platy lepšie. Je vhodné asi povedať, že nemocnica nebola už vtedy štátna,  ale patrí rádu Milosrdných Bratov. Najskôr súkromný vplyv spôsobil to, že došlo k takejto efektivite a rozvoju. A to bude pravdepodobne jedným z prvkov, že neexistovalo zamotávanie sa so štátom. Skutočne nemôžeme povedať, že by si nemocnica Milosrdných Bratov vyberala len hrozienka z koláča, naopak v mnohom sa stará o tých najchudobnejších s finančne náročnou zdravotnou starostlivosťou. Tento praktický príklad by mohol slúžiť obraz toho, že finančná efektivita v zdravotníctve nie je bičom, ale v skutočnosti medom. Znovu sa ukazuje, že to, čo nevieme efektívne spravovať v štátnom prostredí, dosahuje v súkromných rukách efektivity spolu so zabezpečením komfortu a adekvátnej služby pre klienta. Obdobne ako pri predchádzajúcom vývoji v našom bankovom sektore.

Ostatné dni nás zastihla správa o rozhodnutí finančnej skupiny postaviť na západe Bratislavy svoju vlastnú nemocnicu a nečakať na možnosť PPP projektu už ponúknutého a už aj odrieknutého štátom. Správa prišla pre verejnosť nečakane. V podstate sú dve možnosti, buď sa im už nechcelo čakať na vajatanie štátu pri jeho rozhodovaní o povahe stavby novej nemocnice v tejto časti Bratislavy, alebo už bolo kdesi rozhodnuté, že PPP projekt by to vlastne komplikoval všetkým. Pri ohlásených termínoch výstavby už štát môže akurát tak vypratať konkurenčné pole, ktoré možno ani konkurenčným nebolo, a v kľude upustiť od pokusov výstavby štátnej nemocnice na Rázsochách alebo na Patrónke. Môžeme mať výhrady voči finančným skupinám, ale treba povedať, že jej ponuka je čitateľná a jasná. Pokúša sa naplniť preferencie ľudí. Ozaj, čo myslíte, koho čaká kreatívna deštrukcia?

Teraz najčítanejšie

Juraj Štekláč

Som lekár a moja práca mi umožnila vidieť reakcie ľudí v hraničných životných situáciách. Či už na Slovensku alebo v zahraničí, všetky svorne ukazujú, že svet je o medziľudských vzťahoch a zážitkoch. Hmotné veci v ňom nie sú akosi trváce... Aj preto sa zaujímam o spoločnosť ako takú, sociálne vzťahy, problémy a ich možné riešenia a mám pochopenie pre všetko, čo je ľudské. Mám rád knihy, šport a hudbu, ktoré nás robia lepšími. Moje otvorené pôsobenie vo verejnom priestore mi len potvrdzuje, že je dosť veľký pre všetkých.