Denník N

Nezabúdajme na tých zabudnutých

Zdroj: http://netron.gulas.sme.sk/24355/sila-ludu.html
Zdroj: http://netron.gulas.sme.sk/24355/sila-ludu.html

Na začiatku leta prišiel brexit, teraz vyhral americké voľby realitný magnát bez akýchkoľvek zábran, Donald Trump. Čo sa to v spoločnosti deje?

Vidíme to na Slovensku, zrejmé je to aj vo svete. Zdá sa, že sa nám znepáčila demokracia a naopak, priťahujú nás myšlienky rôznych populistov. Jedným zo skvelých príkladov takejto situácie je zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta. Na začiatku amerických primárok, keď Donald Trump vyhlásil kandidatúru, pozerajúc správy v obývačke som sa musela pousmiať. To mal byť vtip, nie? Ako keby sa Horkýže slíže snažili dostať do parlamentu. Napriek tomu, že som si Trumpa v oválnej pracovni predstaviť nevedela a ani nechcela, 8. november dokázal, že časy, keď prieskumné agentúry zvyčajne aspoň približne trafili výsledky, už pominuli.

Biely muž

Po šoku, ktorý predstavoval vyvrcholenie volieb v Amerike, vyrojili sa otázky, čo sa to vlastne deje. Čítala som množstvo článkov, pozerala televíziu, počúvala rádio a odvšadiaľ bolo počuť: najprv brexit a teraz prezident Trump, ďalšia facka pre svet! Áno, na povrch vyplávali otázky vyplývajúce z nečakaného víťazstva amerického biznismena, či už ekonomické, bezpečnostné, vnútropolitické, ekologické, diplomatické… A okrem dôsledkov, ktoré tieto voľby priniesli, hovorilo sa aj o príčinách a o hneve takzvaného „bieleho muža“.

Áno, zdá sa, že nahnevaný biely muž veľkou mierou ovplyvnil výsledok amerických volieb, ale keď sa z Ameriky presunieme na Slovensko, podobných „bielych mužov“ tu môžeme nájsť tiež.  Otázkou zostáva, prečo je to tak?

Stratení v systéme

Myslím si, že každý systém má svojich porazených – ľudí, ktorí sa v ňom jednoducho nedokážu presadiť. Má ich aj demokracia, dosiaľ najlepší systém, aký človek vymyslel, a ktorá zabezpečuje ľuďom práva, slobodu, možnosť verejného prejavu i voľby. Títo ľudia sa však cítia odstrčení na kraji spoločnosti, sú platení minimálnou mzdou a pripadá im, že na nich politici, politici, ktorých volili, jednoducho zabudli. Vytvárajú si preto vlastné dogmy o režime a nerozumejú, v čom je lepší a výnimočnejší od minulosti. V mnohých prípadoch sú títo ľudia jednoduchší a preto je pre nich ľahšie uveriť človeku, ktorý zrazu vystúpi na scénu a hlása, ako vyrieši všetky ich problémy – vytvárajúc pritom ilúziu, že mu na nich záleží. Po kampani prídu voľby a spoločnosť je v šoku. Nejakí extrémni nacionalisti tu a tam získali až 8 percent!

Kde je chyba?

Nech sa budeme akokoľvek snažiť, vždy takýchto ľudí mať budeme. Je preto nutné nájsť príčinu, ale omnoho dôležitejšie je hľadať riešenie. Ľudí, čo sú ľahko ovplyvniteľní, je pomerne dosť a svoj volebný lístok môžu dať v mylnom presvedčení nebezpečnému človeku. Každý problém má však riešenie a v momentálnej situácii je viac než inokedy potrebné nejaké nájsť.

V prvom rade si musíme všimnúť vec, ktorú jasne vidieť na spomínaných amerických voľbách: ľudia prestávajú veriť v tradičných politikov. Keď sa znovu vrátime na Slovensko a pozrieme sa na jeho politickú scénu, zhrozíme sa. Potom sa upokojíme a skúsime sa pozrieť ešte raz. Zostaneme znepokojení z chápadiel korupcie chamtivo prepletených medzi politikmi a spájajúcich ich s oligarchami; z nevyriešených káuz; zo zlyhávania polície, školstva… a z nezáujmu. Práve arogantnosť politikov považujem za jednu z príčin vzniku nahnevaných zabudnutých ľudí. Vezmime si predvolebnú kampaň – kto robil mítingy v obciach na východe, kde je vysoká nezamestnanosť? Predsa Marian Kotleba a jeho ĽSNS. Svojimi víziami o jednoduchých „praktických“ riešeniach upútal nejednu frustrovanú dušu.

Zreteľná je tu taktiež nevedomosť. Ľudia majú vlastný pohľad a vlastnú pravdu, ktorej sa držia. Neuvedomujú si, aké výhody ponúka demokracia a nedokážu to porovnať s minulosťou. Vidia iba to, že kedysi predsa mali prácu, určitý príjem a nežili si zase zle. Myslím si, že je veľmi dôležité zaujímať sa o nich a ozrejmiť im, čo demokracia prináša. A nielen ona. Čo nám všetkým dáva Európska únia, prečo je dôležité byť členom NATO a OSN. Zdôrazňovať princípy slobody tlače, slova, voľby. Pretože demokracia nám dáva moc niečo zmeniť. Dáva nám priestor vypracovať sa svojím úsilím a dosiahnuť to, po čom túžime. Témy ako extrémizmus či nacionalizmus by sa tiež nemali vynechávať. Potešilo ma, keď som sa dočítala, že s niečím takým sa už začalo. Skupina na čele s Andrejom Bánom chodieva do regiónov, kde má Kotleba vysokú podporu, a hovoria s ľuďmi o extrémizme i demokracii. Viac sa môžete dočítať kliknutím na tento odkaz. S podobnými besedami by sa malo začať už u študentov, ktorí si hľadajú vlastný názor a sú ovplyvniteľní okolím. Tak ako ja, ani oni komunizmus nezažili, a kto si o minulosti nenaštuduje viac, môže mať veľmi skreslené informácie. Keď je človek nevedomý a chýba mu v istej oblasti širší prehľad, prípadne vzdelanie, ľahšie uverí rečiam vykresľujúcim minulosť ako „staré dobré časy“.

Ukážte, že ste ľudskí

Frustrovaní ľudia, ktorí zo svojej situácie nevidia východisko, si nájdu dôvod, prečo voliť populistov. Či už uveria ich slovám, zapáčia sa im ich názory, venujú im hlas na znak vzdoru, dávajú im do rúk moc. Utečenecká kríza, nevyriešené kauzy; to sú len body, ktorých sa dá zachytiť a oprieť pri rozhodovaní. A zavážia.

Ľudia, a politici predovšetkým, teraz čelia veľkej výzve – ukázať, že sú ľudskí. Je nesmierne dôležité zaujímať sa o rôzne skupiny obyvateľstva, vysvetľovať im, v čom je pre nich dobrý systém, v ktorom žijú, a ľuďmi danú moc využiť v ich, a nie vo svoj prospech.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Valentína Sedileková

Som 17-ročná študentka gymnázia v Banskej Bystrici. Milujem šport, prírodu a písanie a rada by som sa venovala profesionálnej žurnalistike. Baví ma história, práca s ľuďmi i dobrovoľníctvo. Zaujímam sa o súčasné dianie vo svete. Chcela by som svoje myšlienky, postrehy a názory vysloviť verejne, napriek tomu, že s nimi nemusia všetci súhlasiť.