Denník N

Keď výpadok elektriny môže zabíjať

Keď som sa počas ice bucket challenge obrátila na ľudí s muskulárnou dystrofiou s otázkou, čo okrem obliatia sa vodou a prispením na dobrú vec pre nich môžem urobiť, spomenuli mi, že už dlhý čas a zatiaľ bezvýsledne riešia jednu dôležitú vec.

Mnohí z pacientov s touto alebo príbuznou diagnózou sú závislí na prístrojoch, napríklad dýchacích, ktoré sú zasa závislé na dodávke elektrickej energie. No a títo pacienti a ich rodiny tŕpnu a boja sa, čo sa stane, ak prúd vypadne. Požiadali ma preto, či by nešlo niečo urobiť pre fungovanie nejakého efektívneho spôsobu upozornenia zo strany dodávateľov elektriny, že bude odstávka alebo výpadok.

Naša legislatíva pozná niečo ako zoznamy zraniteľných odberateľov, ale v praxi to vraj nefunguje. Robili si prieskum medzi pacientami, závislými na takýchto prístrojoch, a z opýtaných nikto nevedel, ako sa dostať na spomínaný zoznam. Prešla som si naše zákony, vyhlášky a skutočne som spomínaných zraniteľných odberateľov, ako aj povinnosť viesť zoznam takejto cieľovej skupiny zo strany dodávateľov elektrickej energie, našla. A bolo tam napísané aj to, že o zaradenie do takéhoto zoznamu musí požiadať dotyčná osoba, musí doložiť dôkazy a doklady o svojej „zraniteľnosti“ a túto procedúru absolvovať každý rok. Tak som sa teda vybrala na webové stránky rôznych dodávateľov elektrickej energie ako aj ÚRSO, aby som sa pozrela, ako a kde sa nahlasuje.

Ako sa hovorí – viac očí viac vidí. Požiadala som aj moje kolegyne, aby skúsili pobrowsovať na spomínaných weboch. Ich zistenia boli totožné s mojimi: dopátrať sa, kde, kedy a ako sa nahlásiť, bolo naozaj unfriendly – a to sme poznali zákon, vyhlášku aj nariadenie a vedeli tak, čo máme hľadať.

Obrátila som sa preto cez interpeláciu na ministra hospodárstva a ÚRSO a zisťovala som, či by v rámci svojich kompetencií nemohli uľahčiť osobám s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodinám vstup do tohto zoznamu zraniteľných osôb. Či by napríklad zdravotné posťovne spolu s vydaním napríklad spomínaného dýchacieho prístroja (lebo veď taký prístroj si nikto nepôjde kúpiť na trh, že?) nemohli aspoň inštruovať pacienta o možnosti / potrebe / spôsobe, ako sa dostať na zoznam zraniteľných odberateľov, aby v pripade výpadku elektrickej energie boli upozornení a mali čas si zabezpečiť náhradný zdroj. Aby sa nestalo to, čo sa údajne žiaľ stalo, že pri jednom takomto výpadku v noci (neupozornená) rodina prišla o svojho chorého člena domácnosti… A pýtala som sa, či by to nemohlo byť úplne na poisťovni, ktorá by to hlásila a odbremenila tak rodinu chorého od administratívnych úkonov.

Minister odpísal, že podľa neho je systém ako taký dobrý a že predsa nemôžeme nikoho nútiť prihlásiť sa na takýto zoznam.

Rešpektujem slobodnú vôľu a ctím si ochranu osobných údajov, ale som presvedčená, že štát má vychádzať v ústrety svojim obyvateľom – o to viac, ak sú zraniteľní a sami žiadajú o pomoc. Spoliehať sa na to, že z pacienta alebo jeho rodiny sa stane pravidelný čitateľ a vykladač zákonov, je ohavné.

Keďže sa o túto tému začala zaujímať aj televízia JOJ, verím, že sa ľady nakoniec pohnú. A že rodiny ťažko chorých pacientov na život zachraňujúcich prístrojoch prestanú žiť v strachu. A že to bude ďalší krôčik k fungujúcemu štátu.

 

Teraz najčítanejšie