Denník N

Načo argumenty

O facebookovej vojne argumentov a skutočnom (ne)počúvaní sa

(Tento článok som napísal pred mesiacom, keď to na facebooku vrelo obranami (či útokmi) pred Alianciou za rodinu.)

Vraj najčastejšou emóciou, ktorú ľudia cítia po návšteve facebooku je závisť. Ja v poslednom čase cítim skôr strach z vyostrujúcich sa konfliktov.
Veľakrát mám aj ja chuť napísať svoj názor – mám chuť kričať, znevažovať, zosmiešňovať, útočiť. Chcem si takto uľaviť zlosť, ale ak by som to spravil, bolo by to ako hasiť oheň benzínom. Čo by som tým zmenil?
Veď väčšina mojich priateľov má rovnaký názor, ako ja. Spolu sme armáda vyzbrojená argumentmi, výskumami, osobnými výpoveďami, vtipnými karikatúrami, proste všetkým, na čo sa dá odkázať URL linkou.
Proti nám stojí armáda ľudí v kostoloch a krčmách, ktorí majú tiež svoje argumenty, ale jednu vec nerobia – nečítjajú naše shary. A my nepočúvame ich výpovede. A navzájom sa  vzďaľujeme…

Operujeme miliónom argumentov, ale kto ich číta? Argumenty rozhodujú len vtedy, keď je druhá strana pripravená ich počúvať. Človek dokáže zmeniť názor len vtedy, keď to pre neho nie je ohrozujúce. Môže sa človek z jedného tábora teraz necítiť ohrozený tým druhým? Môže teda počúvať? Ak nemôže počúvať, tak načo hovoríme?

Za každým argumentom je nevyslovená potreba. Osobne si myslím, že rozumiem jednej strane tohto sporu, ale nie celkom rozumiem tej druhej. Ak teda budem protiargumentovať, jediné, čo dosiahnem, bude odpor.

Ak by som mal možnosť posadiť sa za jeden stôl s predstaviteľmi oboch strán, povedal by som čosi takéto:
„Chápem vás tak, že vám ide o rovnosť a možnosť slobodne sa prejavovať vo všetkých oblastiach života tak, ako to má väčšinová spoločnosť. Rozumiem, že je nepríjemné, keď je niekto znevažovaný a považovaný za nebezpečného, keď sám má len dobré úmysly. A predpokladám, že vám Kresťanská viera vôbec nevadí.
Vám zas rozumiem tak, že sa vám nepáči, keď niekto znevažuje vaše hodnoty, vašu úprimnú vieru, ktorá káže dobro a ak niekto chce meniť to, čo je podľa vás dôležité. Sú inštitúcie, ktoré majú pre vás špeciálny význam a špeciálnu hodnotu a boli by ste radi, ak by to tak zostalo a aby to nemenil nikto iný, ako vy sami. Tiež rozumiem, ak sa bojíte o výchovu detí a o budúcnosť našej spoločnosti. A predpokladám, že samotní homosexuáli vám vôbec nevadia.
Osobne sa cítim ohrozený, keď vidím, že si ľudia nerozumejú, pretože sa bojím, že raz aj mne niekto nebude rozumieť, bude ma považovať za nebezpečného a niečo zlé mi spraví.
Skúsme teraz každý porozumieť tomu druhému.“
A potom by som len počúval.

Mám v tomto spore jasný názor, ale skutočne čisto diskutovať môžem len vtedy, keď som pripravený ho opustiť.

Je proti priamočiaremu mysleniu uveriť, že najbezbolestnejšie víťazstvo v názorovom boji sa dá dosiahnuť tak, že prestaneme bojovať. Ja tomu však verím.

Teraz najčítanejšie