Denník N

Viera nie je automatická práčka

,,Mami, veríš v mimozemšťanov?

,,Hej, aj v inteligentných mužov. Ale mimozemšťanov už aspoň videli. Vážne; nejakí ruskí letci. Dokument bol o tom.“

Vyjedali sme s mamou zemiaky zo zamasteného plechu o pol druhej, lebo vraj všetko má v živote svoj čas. I pozdný obed, i sobáš, i debata o vesmíre.

,,Mama a v reinkarnáciu? Veríš?“

,,Čítam o nej. Ale cirkev hovorí, že o reinkarnácii nemáš uvažovať.“

,,Mama, cirkev hovorí aj, že Harryho Pottera nemajú deti pozerať, lebo sú tam kúzla.“

. . .

Pápež František by to nepovedal. Ale katechétka, čo formuje mysle mladých ľudí, to povie. Neviem, čo je horšie. Že vraj – po Narnii sa musela vyspovedať z hriechu. Tá katechétka. Niekedy premýšľam, či sa, dofrasa, nikto nezamyslí nad životom. Veď svet je krásne miesto. Každý deň musíš rozmýšľať, kam patríš; nepoužívať rozum –

to je hriech. Nerozmýšľať o živote ako o svete, kde sám môžeš tvoriť a meniť, z toho by ma šľak trafil.

Mám len ruky holé a málo o živote viem, pramálo. No ak neverím, tak v jednu vec – že viera a rozum sa vylučujú. Lebo slepá viera rodí fanatizmus. A fanatici nepríjmu názor odlišný. V taký svet ja neverím – v blúdny kruh. Verím v energiu. Verím v otvorenú myseľ.

Poznám kňaza, veľmi múdry; sám povedal, že cirkev potrebuje prerod. /Ten prerod vidím aj v takých, akým on je./ Lebo i cirkev je spráchnivená na miestach, kde sa dotkla moci. Kde chamtivosť, kde pocit pôsobnosti skrivil charakter. Ale náboženstvo nie je nezmysel, nezmysel je len neuvažovať o ňom. Hĺbka viery, podľa mňa, nespočíva v tom, ako radikálne veríme, ale či hľadáme odpovede a i tak veríme. Ak preplietame Jeho zákony našim životom, ak s nimi vnútorne súhlasíme, ak dobrom žijeme, ak rozmýšľame o tom, čo žijeme a či šírime dobro. Viera nie je práčka, aby na ňu bol manuál, viera neodsudzuje, Boh neobmedzuje, skutočná viera predsa má človeka oslobodzovať.

Ježiš neprikazoval, Ježiš podnietil ľudí, aby ho nasledovali. Ježiš otváral mysle a dotkol sa sŕdc. Ježiš zachránil prostitútku slovami: ,,Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom.“ Znamená to azda pre ľud menej, ako či mal deti, a či Mária Magdaléna bola jeho žena? Tu sa iba pýtam, koľko ľudí je ochotných o tom uvažovať.

Každý by mal Boha hľadať vo svojom vnútri. Zbavme sa predsudku, že ak sa niekto snaží o viere uvažovať, ako o niečom pružnom, treba ho exkomunikovať. Biblia je kniha života,

ale života, v ktorom treba premýšľať. Premýšľať či za náš život hovorí, že úprimne milujeme blížnych, či si ctíme pokoru, či vieme povedať prepáč, či sme ochotní odpustiť, či si vieme objať otca a nehádať sa s bratom; alebo či rozpráva obmedzená slepota zakázať deťom Harryho.

. . .

,,Ale veď vo všetkých rozprávkach sú kúzla.“

,,Presne, mami. Ešte aj v živote sú.“

Nech sa tento list po prečítaní sám zničí. Expelliarmus!

Teraz najčítanejšie