Špinavé protislovenské prostitútky naozaj nemusia počúvať všetko

Odkedy Palestínčania zverejnili svoju výzvu na bojkot Izraela (BDS), objavujú sa názory, že bojkot znemožní dialóg. A mier potrebuje dialóg. Veľmi hlasno tieto tvrdenia o dialógu znejú najmä v prípadoch, keď ide o kultúrny a akademický bojkot.

Bojkot chce vytvoriť tlak na Izrael, aby politici cítili potrebu ukončiť okupáciu, zrovnoprávniť palestínskych občanov a rešpektovať palestínske právo na návrat. Napríklad, pre zahraničných umelcov to znamená neorganizovať koncerty v Tel Avive. Akademici by nemali spolupracovať s izraelskými univerzitami, ktoré sa viac či menej podieľajú na okupácii Palestíny. Mimo Izraela/Palestíny by človek nemal kupovať izraelské výrobky a nemal by sa zúčastňovať na akciách (spolu)organizovaných izraelskou vládou.

BDS nie je a nemá byť namierené proti židom ani proti Izraelčanom všeobecne.

Častý izraelský argument proti BDS býval, že hudba a kultúra spájajú, pomáhajú prekonávať nezhody a konflikty medzi ľuďmi. Hudba je jazyk, ktorému každý rozumie, Izraelčan aj Palestínčan. To môže byť pravda, hudba je fajn, akurát tie koncerty v Tel Avive Izraelčanov a Palestínčanov určite dokopy nedajú, lebo Palestínčania z Gazy alebo zo Západného brehu sa do Tel Avivu len tak za kultúrou vybrať nemôžu.

Napriek tomu BDS určitý dialóg – hoci nie ľahký a uvoľnený – vytvára a dáva hlas aj Palestínčanom.

BDS nie je cieľ, je to cesta. Nástroj, pomocou ktorého sa dá ukázať, že nie je všetko v poriadku.

Chvalabohu, my tu už okupáciu nemáme – dúfajme, že sa to nezmení. Okrem toho, že by sme iniciatívu za rovnaké práva v Palestíne mali podporiť, BDS môže byť inšpiráciou aj pre samotné Slovensko.

Prípad Križiak 

Pred niekoľkými rokmi sa mi naskytla príležitosť ísť na prednášku izraelského veľvyslanca v Bratislave. Keď sa chystáte na verejnú akciu izraelského veľvyslanectva, vedzte, že posledná vec, o ktorej bude veľvyslanec hovoriť, je konflikt alebo jeho riešenie. Veľvyslanec bol rád, že sme prišli, krátko sa predstavil, dohodli sme sa, že bude hovoriť po anglicky. A nerád by hovoril o konflikte. (Fico alert – prečo by sme hovorili o korupcii, rozkrádaní, hladových dolinách, príšernom školstve a zdravotníctve, keď môžeme hovoriť o utečencoch a kvótach).

Tak aj bolo. Youtube hasbara (škoda, video už nemám) mala jasné posolstvo – moderné mrakodrapy, rozkvitnuté polia, usmievaví ľudia, inovácie, technológie. Prednáška mala slúžiť zhruba na to, aby ste si zapamätali, že Izraelčania vymysleli cherry paradajky. A aby ste nerozmýšľali príliš nad tým, prečo momentálne 2 milióny Palestínčanov v Gaze sedia 8-12 hodín denne doma bez elektriny. Navyše to bolo relatívne krátko po operácii Liate olovo, ktorú by ste vo svetle Silicon Valley v negevskej púšti ideálne tiež mali pustiť z hlavy.

V jednej chvíli som vstala a zdvihla som nad hlavu  improvizovaný transparent s heslom o BDS, presné znenie si už nepamätám. Počas diskusie som sa snažila klásť čo najviac kritických otázok, aby prednáška neskončila ako reklama na dovolenku v Eilate. Pokiaľ viem, neexistuje z prednášky záznam. Dodnes si pamätám odpoveď na otázku, prečo  Izrael stavia osady na Západnom brehu a vo východnom Jeruzaleme – v Starom zákone sa píše, že to územie patrí židom a Bibliu číta veľa ľudí. Tak že tak, dva štáty pre dva národy, ale to len tak by the way.

Keď sa Nko rozhodlo vystúpiť z bubliny, urobili to podľa mňa zúfalo. Publikovať bez akejkoľvek opozície Sulíkove zavádzajúce analýzy o isláme a ústavu podkopávajúce komentáre Posledného Križiaka nikoho z bubliny nevyvedie, jedine ak nasrdených predplatiteľov Nka, ktorí predplatné odhlásia. Neposilní to dialóg, najmä nie vtedy, keď redakčné stanoviská k napísanému sú buď nijaké alebo zamknuté. Dialóg neznamená, že budeme názorového oponenta len bez komentára počúvať (alebo čítať) bez ohľadu na to, čo bude tvrdiť.

Aký vplyv na Posledného Križiaka majú blogy, ktoré mu oponujú? Rozbijú bublinu? Musí Križiak argumentovať, vysvetľovať, prečo píše, čo píše? On si napísal, čo on chcel a to mu stačí. „My“ sme si napísali, čo sme chceli a that´s it. Križiak písal svojim, Nko svojim.

Prípad Hranol 

Občas sa stane, že protest treba vyjadriť inak ako konverzáciou.

Po tom, čo Izrael dokončil liatie olova do Gazy (január 2009), zintenzívnila sa snaha o dialóg s americkými študentmi. Podpora Izraela medzi mladými Američanmi klesá. Operácia Liate olovo trvala 3 týždne a jeden deň, na palestínskej strane mala asi 1400 obetí, 5300 zranených. Zničených bolo 4000 domov, ale aj kanalizačný systém, mlyn alebo hydinárska farma. Počas operácie Liate olovo zostala v platnosti úplná blokáda Gazy zo strany Izraela a Egypta, akurát pred začiatkom vojny Izrael trošku zvýšil počet dodávok potravín a počas bojov niektorých pacientov odviezli do izraelských a egyptských nemocníc, aby sa nepovedalo. Na izraelskej strane bolo mŕtvych 13 ľudí – 10 vojakov, 3 civilisti, 518 zranených.

Na PR akcie v USA armáda väčšinou vyberie 2-3 vojakov afrického pôvodu alebo drúzov (lebo menšiny sú super) a ide sa dialógovať. Nepriateľ je brutálny, nemá zľutovania, zabíja všetko a všetkých, nerešpektuje Ženevskú konvenciu (LOL) atď. atď.

Páči sa mi, ako zareagovali študenti z University of Michigan. S páskami cez ústa a menami obetí na tričkách vojaka nechali chvíľu obhajovať zločiny a potom sa bez slova zdvihli a odišli (3:19).

Myslím, že v prípade nášho premiéra by novinári mali vymyslieť nejakú takúto spoločnú akciu, teda bojkot Fica. Aby sme ukázali, že jeho spôsoby nie sú v poriadku. Fico párkrát ročne novinárom povie, že sú prostitútky, pýtať sa, či je to hodné premiéra alebo či ho to nemrzí, je úplne zbytočné. Či je Fico v rádiu alebo v televízii, témy určuje on, otázky si kladie on, odpovedá, na čo chce on (a na otázky, ktoré písal Grendel, neodpovedá).

Zdá sa mi, že by bojkot Fica zo strany novinárov mohol byť aj gestom voči tým ľuďom, ktorí napr. Denník N, SME alebo .týždeň nemusia a neveria im (nemusím ich ani ja).  Týždeň, dva, tri, mesiac. Neísť na Ficove stretnutia s novinármi (aj tak si povie, len čo chce) – je nerealistické, že by nešiel nikto, ale ktovie, možno motyka vystrelí. Každý deň Fico a škandály na titulke a pripomenutie, že špinavé prostitútky nie sú len novinári, ktorí sa pýtajú nepríjemné otázky, ale každý občan, ktorý chce žiť v slušnej krajine. A o kauzách písať, koľko to ide. Dôležité podľa mňa je ísť do regiónov a hovoriť s ľuďmi, aj s ficovoličmi alebo kotlebovoličmi. Nielen o Ficovi. Tak budeme mať nejaký dialóg, možno aj tá nešťastná bublina praskne.

Len nie čakať, že vláda alebo Smeráci odsúdia Fica, že je nemorálny, alebo, že ho to zamrzí a zmení sa.