Denník N

Ekonomický systém, ktorý pomáha peňaženke aj duši

Zdieľaná ekonomika (zdroj: thesovereigninvestor.com)
Zdieľaná ekonomika (zdroj: thesovereigninvestor.com)

Predstavte si svet, kde by si ľudia dôverovali natoľko, že by im bolo prirodzené deliť sa s cudzími o svoj čas, veci, zručnosti a vedomosti. A robili by to preto, aby sa lepšie cítili vnútorne, sociálne aj ekonomicky. Môže to znieť ako utópia, ale základné viditeľné prejavy tohto ekonomického konceptu pomohli k tomu, aby sa v niektorých krajinách uchytil a rýchlo rozvíjal. Hovoríme o takzvanej zdieľanej ekonomike.

Pre Slovákov je známa najmä vďaka platformám Uber a Airbnb. Uber rozvíril prach v sektore taxislužieb a Airbnb sa stalo silnou a väčšinou lacnejšou konkurenciou hotelov či hostelov. Je obľúbenou voľbou u ľudí, ktorí si nepotrpia na súkromie a izoláciu, a naopak, vyhľadávajú hlbší zážitok z cestovania vďaka možnosti spoznať krajinu cez svojho hostiteľa. Obmedzuje sa tým ľudská separácia a prehlbuje sa vzájomná dôvera – práve to je jedna z hlavných myšlienok zdieľanej ekonomiky. Navyše, hostiteľ je za svoju otvorenosť odmenený aj finančne a hosťa zase teší lacnejšie ubytovanie s pridanou hodnotou. Na počiatku tohto nápadu stálo rozhodnutie Joea Gebbiu, jedného zo zakladateľov Airbnb, ubytovať u seba doma neznámeho cestovateľa, ktorý hľadal nocľah. Od tejto historky sa služba vyvinula tak, že denne sa vďaka nej u hostiteľov vyspí 425 000 hostí, čo je o 22 % viac ako v prípade celosvetovej siete hotelov Hilton.

Na druhej strane, Airbnb zároveň ukazuje krehkosť zdieľanej ekonomiky. Keďže je založený na dôvere, otázniky súvisia najmä s nepredvídateľnosťou ľudskej povahy. A nehovoríme len o riziku nečakanej divokej párty u hostiteľa, ale aj o širšom negatívnom dopade na komunitu. Ubytovacia sieť stojí na idealistických základoch, ale niektorým prenajímateľom nehnuteľností ide v prvom rade o zisk – krátkodobé návštevy zahraničných turistov cez Airbnb sú výnosnejšie ako dlhodobé nájmy miestnych obyvateľov. Miestni sa tak dostávajú do nevýhodnej pozície a sú nútení hľadať si drahšie ubytovanie. V Berlíne od apríla 2016 platí zákon, ktorý limituje prenájom cez Airbnb len na izby alebo časti obydlí. V prípade prenájmu celého bytu hrozí majiteľovi nehnuteľnosti pokuta 100 000 eur. V New Yorku zašli v októbri ešte ďalej. Guvernér Andrew Cuomo podpísal zákon, ktorý krátkodobý prenájom cez Airbnb úplne zakazuje, aj keď pod hrozbou nižšieho finančného trestu do výšky 7500 dolárov. Guvernér nepristúpil ani na navrhované kompromisy a celou záležitosťou sa budú zaoberať súdy.

Kritickú debatu s Airbnb otvoril aj Amsterdam, v tomto prípade však s pozitívnym výsledkom pre obidve strany. Holandská metropola pohotovo zareagovala na nový trend a namiesto zovretej päste ponúkla Airbnb otvorenú dlaň. Mesto sa so službou dohodlo na jasných pravidlách, o ktorých boli informovaní aj prenajímatelia, a z potenciálneho konfliktu sa vyvinula fungujúca spolupráca.

Reakcia mesta nebola veľkým prekvapením, pretože práve Amsterdam sa považuje za jedného z priekopníkov zdieľanej ekonomiky. Tento rok spustil oficiálny Akčný plán pre zdieľanú ekonomiku, ktorého hlavnou myšlienkou je podpora inovácií, sociálnych vzťahov a udržateľnosti. Zástupcovia mesta si však zároveň uvedomujú aj riziká a na prípadné komplikácie nechcú primárne reagovať zákazmi, ale konsenzom. Spolupráca je v tomto prípade hlavnou riadiacou pákou. Do plánu sa zapojilo už viac ako šesťdesiat rôznych platforiem, projektov a firiem, vrátane najväčšieho holandského letiska Schiphol. Keďže ide o pomerne nový koncept, mesto investuje aj do osvety a v knižniciach organizuje kurzy, ktoré vysvetľujú fungovanie zdieľanej ekonomiky.

V Holandsku nájdete aj ďalší dobre fungujúci príklad. Ide o zariadenie Humanitas, ktoré s citom a zároveň pragmaticky zbližuje mladšie a staršie generácie. V domove pre seniorov v meste Deventer môžu bývať študenti zadarmo, ak mesačne aktívne strávia aspoň tridsať hodín v spoločnosti svojich starších spolubývajúcich. Vytvára sa tak spoločenský mostík medzi dvadsiatnikmi a osemdesiatnikmi. U protinožcov v Austrálii sa rozvinul projekt Casserole Club. V ňom sa spájajú dobrosrdeční nadšenci varenia s ľuďmi, ktorí na jedlo nemajú peniaze alebo nie sú schopní pripraviť si ho. A Londýnčania využívajú aplikáciu GoodSAM, ktorá v prípade akútnej núdze umožňuje vyhľadávanie a upozornenie najbližších lekársky vzdelaných ľudí v okolí. Ich pomoc môže byť rýchlejšia ako príchod sanitky a kľúčová pri záchrane ľudského života.

Na Slovensku zdieľaná ekonomika na svoj rozlet ešte len čaká. Ako príklad uvádzame aspoň internetový obchod sashe.sk, ktorý poskytuje predajný priestor talentovaným dizajnérom. Jeho súčasťou je aj Dobrý obchod, ktorý v spolupráci s portálom Dobrá krajina predáva výrobky hendikepovaných a znevýhodnených klientov viacerých neziskových organizácií. Zisk z predaja potom môžu využiť na realizáciu svojich projektov.

Počet pozitívnych príbehov zdieľanej ekonomiky rýchlo narastá a ako dokazuje Amsterdam, riziká sú do značnej miery kontrolovateľné a uchopiteľné. Vyžaduje si to však aktívny prístup a ochotu spolupracovať, zdola aj zhora. A ak sa koncept zdieľanej ekonomiky rozvinie do rozumného systému, môžeme sa k utópii všestrannej dôvery spojenej s ekonomickou spokojnosťou aspoň priblížiť.

Teraz najčítanejšie