Denník N

Kosa 3. Štát v zdravotníctve ponúka hlavne postupné vyprázdnenie priestoru pre iných

Témy finančnej efektivity a neefektivity v štáte a zdravotníctve sú „na stole“ takmer dennodenne. Spomínaná neefektivita vedie k obmedzeniu ponuky štátu na poli zdravotníctva. Javí sa tak, že štát vypratáva priestor pre neštátne a súkromné subjekty vlastne dobrovoľne.

 

Strata VšZP označená za kosu má svojich nasledovníkov. Ostatné dni našim verejným priestorom otriasli podozrenia o neefektívnom nakladaní prostriedkov na Ministerstve zahraničných vecí. Existencia efektivity v našom štáte si vyžaduje už hodnú dobu silnú dávku spoločenskej viery, lebo napriek mediálnym tvrdeniam, že existuje, ju asi veľa ľudí za ostatné obdobie nevidelo.

Dá sa sporiť o to, koľko má stáť superkultúrna akcia pri príležitosti slovenského predsedníctva EÚ. Typické pre prirodzené ekonomické vzťahy je to, že ľudia nevedia stanoviť hodnotu v absolútnom zmysle slova, vedia ju stanoviť len relatívne porovnávaním s niečím obdobným. A teda, či sa obdobné akcie uskutočnili aj inde a koľko porovnateľne stáli, či obdobní umelci dostali obdobné honoráre. Aj takéto porovnávanie môže byť sporné, nakoľko každý umelec je jedinečný. Potom je už len na otázku, či na recepcii má stáť podnikavá slovenská šťuka toľko, čo austrálsky žralok alebo ruský jeseter, či americký losos. Efektivita vynakladania alebo nevynakladania peňazí umožňuje ich použitie inde, o čom bližšie pojednáva ekonomický fenomén tzv. ceny stratenej príležitosti (opportunity costs). Ale vráťme sa k efektivite zdravotníckeho systému.

V ostatnom mojom blogu som okrem iného uvádzal príklady efektívnych neštátnych zariadení, ktoré ale nepatria finančným skupinám. V zdieľanom komentári k blogu zaznela veta, že štát by mal zdravotníctvo spravovať efektívnejšie, inak o neho príde. Jeden z priateľov to komentoval vetou, že štát príde o zdravotníctvo, aby mohlo byť efektívnejšie. Tento úsmevný komentár hovorí najskôr to, čo sa vyvinie. Je len otázka pohľadu, či znamená slovo príde v podstate dobrovoľné vypratávanie konkurenčného poľa zo strany štátu. V konečnom výsledku je to vlastne to isté. Akosi sa nedá ubrániť dojmu, že štát po predchádzajúcej prvotnej otvorenej a ohlásenej privatizácii v zdravotníctve, ktorá bola jeho cieľom a ktorú tak pomenoval, už takúto odvahu dnes nenachádza a snaží sa vyslovene s vytváraním dojmu vynútenia niektorých častí zdravotníctva už len zbaviť.

Pre objektívnosť a zaujímavosť je potrebné dodať, že nie iba súkromné a neštátne zdravotnícke zariadenia sú efektívne, ale efektívne sú aj štátne akciové spoločnosti ako napr. onkologické a kardiologické ústavy. Obdobnú efektivitu však v prípade koncových univerzitných nemocníc štát nedokázal alebo nechcel dosiahnuť. Niektorí experti by tvrdili, že je to nedofinancovaním, čo je najskôr založené na účtovnom rozdiele medzi príjmami a výdavkami, ale je len relatívnym pohľadom, či sa jedná o nízke príjmy alebo vysoké výdavky. Samotná idea nedofinanacovania ešte existujúcu a zrejmú neefektivitu nepopiera. Toľko žiadaný vznik efektivity by však prípadne mohol poprieť ideu nedofinancovania.

Za ostatnú dobu sme sa mali možnosť oboznámenia s riešeniami, ktoré štát ponúka. V denníku dovolávajúceho sa pravdy sme si mali možnosť prečítať o plánovanom uzatvorení nemocnice v Podunajských Biskupiciach. Ako oficiálne zdôvodnenie bola odkomunikovaná nekvalita priestorov v zariadení, pričom nemocničné oddelenia budú presťahované. Možno si túto informáciu vedia niektorí čitatelia porovnať s inými zariadeniami obdobného roku výstavby. Nemocnica na Kramároch, ako aj nemocnica v Malackách, budú po r. 2020 vystavené silnému konkurenčnému tlaku novopostavenej súkromnej nemocnice na Boroch. A to nie je ďaleký časový horizont. Je zaujímavé, že stále pretrváva neexistencia vôle premeny ďalších zariadení na akciové spoločnosti vo vlastníctve štátu, ktoré si podľa vyššie uvedeného vedia vytvoriť aj zdroje na rozvoj. Ten je v čase, keď mestá narastajú, ozaj potrebný, hlavne v prípade Bratislavy, ktorej zdravotná sieť ošetruje navyše veľa dochádzajúcich pracujúcich z celého Slovenska. Namiesto toho sa ponúkajú spontánne reštrikčné riešenia v zmysle, že nemôže byť stratové to, čo nebudeme mať.

Súkromné zdravotnícke zariadenia už preukázali, že sú schopné kvalitného rozvoja a fungovania. Či chceme alebo nie, pravdepodobne budú v bližšej či vzdialenejšej budúcnosti dominantnou časťou nášho zdravotníctva. Zásadnou otázkou však je, či sú v našich podmienkach pripravené na výskumnú činnosť, hoci tá existuje aj v prípade súkromných výskumných subjektov v zahraničí. V prípade štátnych zariadení sú tie univerzitné pochopiteľne prepojené s výskumnými projektami univerzít a financovanie výskumu štátom je bežné všade na svete. Umožňuje totiž aj projekty, ktoré nemajú priamu ziskovosť, ale významný spoločenský prínos a dopad. Zásadným prínosom v zdravotníctve, je však dnes to, že sa začínajú po čase stagnovania veci hýbať. Len zmena totiž môže veci zmeniť.

Teraz najčítanejšie

Juraj Štekláč

Som lekár a moja práca mi umožnila vidieť reakcie ľudí v hraničných životných situáciách. Či už na Slovensku alebo v zahraničí, všetky svorne ukazujú, že svet je o medziľudských vzťahoch a zážitkoch. Hmotné veci v ňom nie sú akosi trváce... Aj preto sa zaujímam o spoločnosť ako takú, sociálne vzťahy, problémy a ich možné riešenia a mám pochopenie pre všetko, čo je ľudské. Mám rád knihy, šport a hudbu, ktoré nás robia lepšími. Moje otvorené pôsobenie vo verejnom priestore mi len potvrdzuje, že je dosť veľký pre všetkých.