Denník N

Šváby, krysy a špinavé prostitútky: ako politici dehumanizujú a vyvolávajú znechutenie

Foto – TASR
Foto – TASR

Premiér a spol. žijú v mentálnom svete, v ktorom novinári existujú iba na to, aby ich pochválili. Toto je svet ľudí, v ktorom „ak nejdete s nami, idete proti nám“.

Bourbonovci by sa udržali pri moci, povedal údajne Napoleon, ak by lepšie strážili papier a atrament.

Keď si myšlienky o slobode, rovnosti a bratstve francúzskych osvietencov prečítali bežní ľudia, nenávidený režim absolutistickej monarchie zvrhli.

Áno, na slovách záleží.

Premiér označil novinárov za „špinavé protislovenské prostitútky“. Zranené city bokom, čo by na také vyjadrenie povedal psychologický výskum?

Špina, fuj

Jedno je isté, podnecuje nenávisť. Prirodzenou reakciou na špinu či špinavosť je „fuj“. Ak by sme reagovali inak, hrozila by nám nákaza. Preto mala evolúcia eminentný záujem na tom, aby bola emócia hnusu či znechutenia, mimoriadne silná.

Ak by sa nášho pravekého predka nezmocnila vo chvíli, keď po dňoch hladovania narazil na hnijúcu mršinu a najedol by sa, riskoval by otravu a smrť.

Ako som už mnohokrát písal inde, je výhodnejšie byť hladný ako mŕtvy.

Postupne sa emócia hnusu preniesla aj do morálky. Už nás nevaruje len pred nebezpečným mäsom, ktorému sa treba vyhnúť, ak sa nechceme nakaziť, ale aj pred ľuďmi, ktorých považujeme za potenciálne škodlivých.

Preto je, mimochodom, emócia hnusu tak silno spojená napríklad s homosexuálmi (aj tutu). Ich milostné praktiky sa v očiach mnohých ľudí týkajú niečoho „špinavého“, „odporného“, kde hrozí (sexuálna) nákaza.

Preto je také ťažké vysvetliť mnohým našim spoluobčanom, aby zaobchádzali s ľuďmi rovnako láskavo bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.

Šváby a krysy

Ak politik – vedome či nevedome – pracuje s emóciou hnusu, vytvára tým nenávistné nálady v spoločnosti. Sú to možno príklady pritiahnuté za vlasy, ale ako paralely sedia. Keď vypukla občianska vojna vo Rwande, Hutuovia dlho počúvali, že Tutsiovia sú šváby.

Ide o zvieratá, ktorých sa štítime a pociťujeme pri nich emóciu znechutenia. Za nacistického Nemecka Židov opisovali ako krysy, živočíchy, ktoré šíria nákazy a hnusia sa nám.

Nikto neprirovnáva premiéra k diktátorovi. Ale slovník, ktorý volí, takéto emócie spúšťa. Svetoznámy psychológ Albert Bandura a jeho kolegovia spravili pred už viac ako 40 rokmi tento dnes už klasický experiment.

Skazená banda

Ľuďom povedali, že skúmať budú dôsledky trestania na človeka. Trestalo sa elektrickým prúdom, na škále od 1 do 10. Výška trestu záležala výhradne na uvážení človeka, ktorý šoky rozdával.

V ďalšej fáze narafičil Bandura a jeho tím na účastníkov experimentu búdu. Zinscenoval scénu, pri ktorej akoby náhodou započuli rozhovor medzi autormi výskumu. Líšil sa v tom, že buď pozitívne, neutrálne alebo negatívne („animálna a skazená banda“) popisoval tých, čo mali dostávať šoky.

Ako sa ukázalo, ľudia oveľa viac trestali členov z tretej skupiny. Robili to preto, lebo takých ľudí počas rozhovoru dehumanizovali. Oveľa menej nás bolí správať sa škaredo k ľuďom, ktorí akoby nie sú ľudia, lebo sú to iba „šváby“, „krysy“, „skazená banda“, čiže háveď.

Tak ďaleko premiér zatiaľ nedospel, ale pracovanie s emóciou hnusu, ktorá ľudí navzájom odcudzuje, spája všetky príklady, ten jeho nevynímajúc.

S nami, alebo proti nám

Novinári nie sú len „špinavci“, oni sú aj „protislovenskí“, ak kritizujú politikov. Premiér a spol., zdá sa, žijú v mentálnom svete, v ktorom novinári existujú iba na to, aby ich pochválili.

Ak to nerobia, určite majú niečo za lubom, najlepšie škodiť ich bohumilým „národným“ zámerom. Toto je svet ľudí, v ktorom „ak nejdete s nami, idete proti nám“.

Lepší a horší

Dispozícia mysle, ktorá svet delí na „my“ (dobrí) a „oni“ (zlí), sa volá tribalizmus. Má evolučné vysvetlenie. Po milióny rokov žili naši predkovia v mikroskupinách do 150 členov. Na vzájomnej spolupráci boli závislí.

Cudzie kmene im konkurovali v súťaži o obmedzené zdroje (potrava, partneri, prístrešie a iné). Ak cudzinci ulovili nejaké zviera, znamenalo to, že vy pôjdete spať hladní. Povedané stručne, „oni“ znamenali nebezpečenstvo.

Takúto nedokonalú myseľ sme do určitej miery zdedili aj my.

Skupina, s ktorou sa neidentifikujeme

A potom sú tu „prostitútky“. Ide o skupinu obyvateľov, s ktorými sa bežne neidentifikujeme. Ak s nimi niekoho spojíte, vyčleňujete ho na okraj spoločnosti, kam takéto ženy ľudia obyčajne radia. Psychologický efekt je ten, že novinári sú zvláštna sorta ľudí, s ktorým sa neradno zahrávať.

Plamenné reakcie ľudí, ktorí na sociálnych sieťach s našimi ústavnými činiteľmi súhlasia, a prekonávajú sa v návrhoch na všelijaké fyzické tresty pre novinárov, nám dávajú dôvod myslieť si, že premiérova rétorika žne plody zhnusenia nad novinármi a delí spoločnosť na „my“ (lepší) a „oni“ (horší).

Teraz najčítanejšie