Denník N

Moja cesta na Massachusetts Institute of Technology

Tím Unimak uvádza sériu blogov, v ktorej budeme postupne predstavovať príbehy Slovákov na univerzitách v rôznych častiach Európy a sveta. Začíname príbehom Jakuba Chudíka, ktorý študuje na MIT v Spojených Štátoch.

Prečo práve Massachusetts Institute of Technology?

Pri uvažovaní nad vysokoškolským vzdelaním v USA treba brať ohľad na viacero dôležitých faktorov. USA je ďaleko od rodiny a kamarátov a štúdium v tejto krajine je nákladné. Školné a život vychádzajú bez štipendia na okolo $65 000 ročne. Z týchto dôvodov som si vytipoval 3 univerzity v USA, kde by sa mi oplatilo študovať. Massachusetts Institute of Technology (MIT) bol na prvom mieste kvôli akademickej kvalite, fér štipendiám, a takmer nekonečnému spektru mimoškolských aktivít. Okrem toho mám v Bostone, kde sa MIT nachádza, začínajúci startup, a bolo pre mňa výhodné byť mu fyzicky nablízku.

V USA sa na mnohých univerzitách vyučuje formou Liberal arts, čo znamená, že študent musí absolvovať určité kurzy bez ohľadu na to, ktorému oboru sa eventuálne rozhodne venovať. Tento typ štúdia dovoľuje vyskúšať štúdium viacerých predmetov na univerzitnej úrovni a vybrať si konkrétny obor až ku koncu prvého ročníka. Túto možnosť som vnímal ako ďalšiu výhodu štúdia v USA, keďže posledný ročník strednej školy som začínal s vedomím, že netuším, čo chcem študovať na vysokej škole. Miernou nevýhodou je, že bakalárske štúdium Liberal arts školách trvá o rok dlhšie. Ďalšou výhodou štúdia v USA je, že prepojenie univerzít s priemyslom je tu štandardom a študenti majú častokrát možnosť participovať na prelomovom výskume už počas prvých ročníkov bakalárskeho štúdia.

Náklady a financovanie štúdia

Ako som spomínal, náklady na štúdium v USA môžu dosahovať astronomických rozmerov. Na univerzitách existuje viacero foriem štipendií, tie však väčšinou pokrývajú náklady len čiastočne. Keď som si robil prieskum pri výbere školy, našiel som približne 10 univerzít, ktoré sú uchádzačom ochotné poskytnúť takmer plné štipendium. Na MIT je finančná pomoc vypočítaná z kombinácie daňových priznaní rodičov a z výdavkov rodiny. Každý študent má automaticky nárok na nejakú formu štipendia, čo v princípe znamená, že keď vás raz prijmú, tak si dajú záležať na to, aby ste si štúdium na univerzite mohli reálne dovoliť. Finančná pomoc zámerne nikdy nie je vo výške 100%. Obvykle zahŕňa školné, ubytovanie, a stravu. To, čo nepokrýva (minimálne $500 mesačne), sa dá pomerne ľahko dohnať letnou stážou alebo part-time prácou počas semestra. Okrem finančnej existuje aj možnosť vysoko výhodných komerčných pôžičiek. Moje náklady počas samotného prijímacieho procesu pozostávali z poplatkov za SAT test a TOEFL test, dohromady okolo $450. Ďalšími nákladmi sú už len poplatky za víza, letenky, a poistenie.

Prijímací proces

Prihláška na univerzity v USA má viacero častí a vyžaduje si dlhodobú prípravu. Mnohé univerzity používajú spoločný systém Common Application. Základné údaje o študentovi a jedna esej sú rovnaké a zdieľané pri všetkých školách, ale každá univerzita má navyše ešte vlastný súbor otázok, na ktoré treba dodatočne odpovedať. Dôležitými súčasťami prihlášky sú známky zo strednej školy, odporúčania od učiteľov a koordinátora programu / riaditeľa strednej školy, a tiež prípadne odporúčania od mentorov alebo trénerov. Niektoré univerzity priamo s prihláškou vyžadujú vyplnenie údajov o príjmoch a výdavkoch rodiny.

Dôraz sa tiež kladie na mimoškolské aktivity a dosiahnuté úspechy, výsledky štandardizovaných testov SAT a väčšinou aj TOEFL. Adekvátne výsledky v mimoškolských aktivitách a dobré skóre na týchto testoch si vyžadujú dlhodobú prípravu. Za kvalitným SAT skóre je aspoň rok intenzívneho tréningu. K mimoškolským aktivitám len toľko, že viac-menej každý môj medzinárodný spolužiak je medailista z medzinárodného kola v aspoň jednej predmetovej olympiáde.

Niektoré univerzity ponúkajú aj možnosť interview s ich absolventom. Väčšinou je nepovinné, ale ja interview veľmi odporúčam, nakoľko v prijímacom procese treba využiť každú možnosť získať výhodu oproti ostatným uchádzačom. Interview s absolventom je skvelou cestou ako zistiť o danej škole viac priamo z prvej ruky.

Napokon pri prijímacom procese zavážia aj odpovede na esejové otázky. Mňa sa pýtali napríklad na:

  • “Cultural background and identity” (moja kultúrna identita)
  • “How have you improved the lives of others in your community?” (ako som prispel k zlepšeniu života ľudí v mojej komunite)
  • “The most significant challenge you have faced” (čo bola najväčšia výzva, s akou som sa v živote stretol)

Hlásil som sa na 7 univerzít a v mojich odpovediach som dokopy napísal okolo 8000 slov.

shutterstock_85257172-e1458913031376Po prijatí

Treba oslavovať. Keďže prihláška sa posiela v januári, namiesto koncoročného vysvedčenia sa posielajú predpokladané maturitné známky. Tie treba aj dosiahnuť. Prijatie síce nie je podmienené maturitou a univerzity jednu alebo dve horšie známky môžu tolerovať, nie je však dobré zbytočne riskovať a zaspať na vavrínoch. Do USA treba poslať zdravotné záznamy a je možné, že univerzita bude vyžadovať dodatočné očkovania. Zdravotné poistenie mimo EU neplatí, takže si treba vybaviť pracovné / au pair komerčné poistenie, nechať si doma skontrolovať všetky zuby ešte pred odletom, a dúfať, že sa vám v US nič nestane. Čo sa týka ubytovania, to som hľadať nemusel, lebo ako prvák musím povinne bývať na campuse univerzity. Na internáte, ktorý som si vybral, mám rovnako povinný aj stravovací plán.

V neposlednom rade treba myslieť na víza. Univerzita vám pošle oficiálny pozývací list, na základe ktorého potom na webstránke imigračného úradu USA vyplníte pomerne rozsiahly formulár. Následne si dohodnete pohovor na americkej ambasáde v Bratislave, kde vám všetky doklady skontrolujú a vydajú víza. Ja som celý proces zvládol absolvovať za dva týždne, ale záležiac od univerzity môže trvať aj dva a viac mesiacov.

Život v USA

So životom v Bostone som celkom spokojný. Je to pekné historické mesto, v ktorého blízkom okolí je mnoho jazier a na pobreží sa dá aj potápať. Jedna z dôležitých súčastí každodenného života je pre mňa jedlo, a to tu je skoro rovnaké, na aké som bol zvyknutý doma. Už som mal v našej jedálni aj pirohy so smotanou a slaninou. Síce nemali bryndzu, ale aj tak sme sa zhodli aj so spolužiakom z Poľska, že boli naozaj chutné. Jedine káva tu nie je až taká dobrá ako doma, ale aspoň som sa naučil piť čierny čaj.

Celá univerzita aj s internátmi sa nachádza na jednom veľkom pozemku na brehu Charles River, na ktorú mám výhľad z okna mojej izby, a ponad ktorú sa klenie aj Karlov most :) . Vrámci campusu sa všade presúvam peši, aj keď to občas znamená polhodinovú prechádzku. Univerzita má vlastnú nemocnicu a univerzitnú políciu, niekoľko jedální, veľké športové centrum, ihriská, reštaurácie, bary, kaderníctva, obchody, potraviny, poštu – teda viac-menej každú službu, ktorú človek bežne potrebuje. V okruhu 20 minút chôdze od mojej izby sa môžem zapojiť do akéhokoľvek športu, debatovať, stať sa študentským konzultantom, obchodníkom na burze, staviteľom školskej formuly, dizajnérom tela Hyperloopu, konštruktérom novej generácie nosných rakiet pre satelity, fúkačom skla, rezbárom, krajčírom, startupistom, pomocníkom vo výskume, tanečníkom, spevákom – skrátka, na čo si len spomeniete. Ak to náhodou ešte neexistuje, nič vám nebráni to založiť.

Kultúrne rozdiely medzi Slovenskom a USA spočívajú podľa mňa najmä v maličkostiach. Američania niekedy nie sú až takí otvorení a sú viac senzitívni, než ľudia doma na Slovensku. Jedna vec, čo sa mi na tunajšej spoločnosti páči je, že môžete byť naozaj sami sebou a nikto sa nad tým nepozastaví, nikto sa na vás nebude zvláštne pozerať.

Autor: Jakub Chudík, jakub.chudik@unimak.sk, Facebook

Teraz najčítanejšie

Unimak

Unimak je občianske združenie slovenských a českých študentov na prestížnych zahraničných univerzitách, ktorí chcú zdieľať svoje skúsenosti so všetkým, čo štúdium v zahraničí prináša, a poskytujú bezplatnú pomoc študentom pri prijímacom procese na svetové univerzity.