Jednoducho Snowden

Dúfajme, pretože otázne ostáva jedno: Ako je možné, že napriek rozsahu nezákonných praktík dvoch amerických vlád ostáva problém odpočúvania v pozadí Snowdenovho kultu falošne vytvoreného médiami?

Samozrejme, v štátoch sa o tom hovorí oveľa viac, ako u nás, no kto si uvedomuje dosah, aký mali informácie odtajnené jednou z najodvážnejším bielych vrán, pochopí dôležitosť aj za hranicami Ameriky. Mladý dvadsaťdeväťročný „chalan“ sa rozhodol spraviť niečo, na čo nedokázal roky nazbierať odvahu ani jeden zo zamestnancov Národnej bezpečnostnej agentúry. Alebo ešte horšie. Nezverejnili to preto,  lebo s tým súhlasili či už zo strachu, alebo z iného dôvodu.

Zo začiatku bol prístup k snímke všeobecne skeptický. Od veľkých tém a veľkých autorov očakávate veľké diela, no tie väčšinou neprídu. Je pravdou, že Stone od čias Nixona (1995) nenatočil nič významnejšie, no časy sa zmenili. Prichádza jedna z najkontroverznejších súčasných politických tém zachytená vo filmovej dokudráme.

Stone zachytáva príbeh o zamestnancovi NSA, ktorý sa stal informátorom a odhalil pavučinu lží, nezákonného odpočúvania a poukázal na obrovský rozsah štátneho dozoru nielen nad cudzími, ale najmä nad vlastnými občanmi v alibistickom mene boja proti terorizmu. Či už považujete Snowdena za zradcu a obyčajného šaša, alebo ste pro-snowdenovsky založený, alebo ste dokonca niekde medzi, bez názoru, nezáleží na tom. Stanete sa svedkom elektrizujúceho pozadia rozhodnutí mladého muža plne si uvedomujúceho všetky riziká vyplývajúce z jeho činov. Zhromaždil tisíce materiálov a po premyslení si všetkých krokov a dôkladnom výbere tých správnych novinárov a spôsobu, akým materiály zverejniť, uzreli svetlo sveta dohody, zmluvy, dokumenty, tisíce informácií o tom, že súkromie neexistuje. Prestalo existovať pred pätnástimi rokmi. Naozaj málokto si uvedomí ťarchu týchto zistení. Zistení, že Spojené štáty odpočúvali nielen cudzie štáty, nielen cudzích ľudí, nielen  teroristov, takmer dva- až trikrát viac odpočúvali vlastných obyvateľov. Je paradoxom, že kedysi bola Orwellova dystópia považovaná za ďalekú budúcnosť, neskôr sa v rôznych formách totalitných vlád uskutočnila po celom svete. Rovnako je to aj s odpočúvaním. Niečo, čomu len málokto uverí. Veď predsa nie je možné, aby nás odpočúvali cez vypnutý telefón či zatvorený notebook.

Opak sa však stal pravdou. Bohužiaľ, Bushova vláda začala techniky odpočúvania realizovať vo veľkom a po odhalení špinavých praktík vtedajšej vládnej garnitúry prišiel Obama plný sľubov o ukončení tohto nehanebného porušovania súkromia obyčajných ľudí. No ani to sa, samozrejme, po voľbách nezrealizovalo a v odpočúvaní sa pokračovalo ďalej. Technika sa rozvíjala a vznikalo čoraz viac rafinovanejších programov.

Až kým neprišiel neznámy mladík menom Edward Snowden, ktorý miloval svoju krajinu tak, že ju chcel brániť všetkými možnými spôsobmi – aj fyzicky v boji, aj keď na to nemal vhodnú stavbu tela. Zo služby ho vyradili takmer roztrieštené kosti v nohách. Jeho túžba brániť vlasť pokračovala, a tak sa bez akejkoľvek školy, iba vďaka svojim vedomostiam, dostal do CIA. Odvtedy sa jeho konzervatívna slepo veriaca nátura zmenila na rebela, o ktorom v momente odhalenia hovoril celý svet. Je škoda, že ho nielen niektoré médiá, ale aj samotná vláda, ktorú sa kedysi rozhodol tak horlivo obraňovať, zdiskreditovali natoľko, že sa stal skôr šašom, než hrdinom a jeho čin zapadol prachom.

Herci v tieni veľkého príbehu

Snowden musí byť nesmierne poctený, že jeho príbeh zrežíroval práve Oliver Stone. Vybral skvelého Josepha Gordona-Levitta, ktorému vďačí Snowden za skvelé stvárnenie a pre samotného herca musí byť v rámci hereckého rastu mimoriadna česť zahrať si takúto dôležitú postavu americkej histórie (resp. raz sa ňou stane). Dúfajme. Vytvoril sa jednoduchý filmový kruh, vďaka ktorému sa zrodila naozaj brilantná snímka.

Okrem Gordona-Levitta sme však svedkami výkonov ostatných hercov nedbajúcich na veľkosť svojich mien, ale na dôležitosť ich úloh. Zachary Quinto (Glenn Greewald) sa predstavil ako oduševnený a neústupčivý novinár, mimochodom bývalý právnik, patriaci k jedným z najlepších komentátorov a kritikov súčasnej americkej politickej scény. Greewald je dôkazom toho, že skutočné žurnalistické hodnoty dokážu prežiť aj v tejto skorumpovanej a pretechnizovanej doby. Melissa Leo (Laura Poitras) ako Snowdenov prvý a najdôveryhodnejší kontakt, dokumentaristka stojaca za vznikom Citizenfour (), prvého veľkého impulzu kauzy. Tom Wilkinson (Ewen MacAskill) stvárnil dlhoročného novinára Guardianu, sprvu nadbytočná, no neskôr nemenej významná novinárska postava zo štvorice lídrov príbehu či Nicolas Cage (Hank Forrester), jeden z tých, ktorého úspešne umlčali a mnohí ďalší (Joely Richardson, Shailene Woodley, Rhys Ifans).

V neposlednom rade je to Shailene Woodley, ktorá stvárnila Snowdenovu lásku ustupujúcu do úzadia kvôli vyšším cieľom. Tie jej nikdy nemohol ani len naznačiť. Paranoja, neurotickosť, strach, prenasledovanie… o tom bol ich vzťah, o tom boli všetky vzťahy načrtnuté v Stoneovom filme. Až do momentu, kým sa v Snowdenových očiach nevystriedalo šialenstvo s absolútnou trpezlivosťou a odhodlaním spraviť správny krok a pred vlastným bezpečím a pokojným životom uprednostniť pravdu. Faktom je, že milostné príbehy vsadené do takýchto závažných problematík sú vo väčšine prípadov viac na škodu, než na úžitok, tento milostný vzťah v istom zmysle zohrával dôležitú úlohu. Práve na jeho pozadí sa vykresľoval osobnostný spor Edwarda Snowdena trhajúci jeho vnútro.

Už len jedna poznámka na margo celej snímky. Nech je téma akokoľvek vážna a dôležitá, nech vám v kinosálach padajú sánky až na sedadlá, je potrebné, aby sa v nej objavil aj reálny Snowden? Celému pozadiu to dodalo nedôveryhodnú atmosféru a vyvoláva to podvedome niekoľko otázok: Je Snowden naozaj len herec? Alebo to vychádza z jeho vnútra? Je až také komplikované žiť v azyle v Rusku, ak dokáže komunikovať s okolitým svetom takmer bez problémov? Skutočne mu americká vláda hrozí do takej miery, že sa nemôže vrátiť späť? To sú otázky plynúce z poslednej scény, kedy sa Snowden z Ruska prihovára Američanom, ktorí na neho nezanevreli. V záverečnej scéne sa totiž neobjavuje len filmový Snowden alias Joseph Gordon-Levitt, ale zábery sú vyskladané skutočným Snowdenom až Gordon-Levitt prestane existovať a vy sa pozeráte do očí bielej vrany.

Napriek tomuto rušivému momentu vyvolávajúcemu v mnohých pochybnosti, síce dosť neopodstatnené, je gro celej dokudrámy podstatnejšie a podľa Stonea ukážka skutočného Snowdena potrebná. Z nadhľadu sa tieto nuansy milostných príbehov a prehnaných záberov dajú odpustiť. Na záver prichádza spŕška faktov utvrdzujúca obyvateľov v systematickom porušovaní ich základných ľudských práv, no koniec koncov, aj práv Snowdena. Miesto potrestania NSA, trestajú odvážnych „whistleblowerov“, z ktorých zatiaľ ako tak uspel iba Snowden.

Réžia: Oliver Stone
Scenár: Oliver Stone, Kieran Fitzgerald
Hudba: Craig Armstrong, Adam Peters
Kamera: Anthony Dod Mantle
Hrajú: Zachary Quinto, Melissa Leo, Nicolas Cage, Tom Wilkinson, Joely Richardson, Shailene Woodley, Rhys Ifans a ďalší

Foto: snowdenfilm.com