Oddanosť starých materí si nezaslúži lacné frázy na MDŽ
Asi každá by sa tak zachovala. A našťastie to niekto dokáže oplatiť aj láskou. O to smutnejšie je, že iný ich zneužije. Pre politické ciele.
Moja mama potajme konzervatívne vykráda myčku na riad, ale zato cez deň nekonzervatívne pošle mail, že deťom žemle už kúpila. Každopádne obetavá do špiku tých jemných stareckých kostí. Ako každá stará mama.
Uznávam staré mamy! Niektoré si dokonca v pokročilom veku odtáčajú druhé kolo rodičovskej šichty. Vzali si do opatery deti svojich detí, ktoré ako rodič zlyhali. Na cintoríne jedného rodičovského vzťahu vypestovali záhradu lásky. A nekomplikuje im to len boľavý chrbát a slabší zrak. Ale aj rakovina a nepriateľ štát.
Pre staré mamy je hrdinstvo typické. Veď možno každá by sa tak zachovala. A našťastie to niekto dokáže oplatiť aj láskou. O to smutnejšie je, že iný ich zneužije.
Žijú len z pár eur. Jedna z nich si nevie vybojovať vdovský dôchodok, ďalšie sa nevedia dostať k výživnému. A invalidný dôchodok? Tak 250 eur.
Kto má len trochu úctu k šedinám, kto miloval svoju matku a svoju starkú ten vie, že staré matere nepotrebujú zvážanie autobusmi na MDŽ, lacné karafiáty a ešte lacnejšie frázy. Potrebujú, aby sa nekradlo. A aby štát fungoval. Ten štát, ktorému tiež oddane celý život slúžili. Potrebujú mať na lieky a aby tie lieky boli dostupné. Zaslúžia si, aby nemuseli čakať mesiace na vyšetrenie, ktoré rozhoduje o ich živote a smrti. A aby si nemuseli v zľave kupovať veci po záruke. A hádzať si o posledný rožok v kuchyni mincou…
Ten, kto má v sebe aspoň trochu úcty, ten to vie…
