Fico o štátnom rozpočte: nejaké čísla nie sú našim politickým cieľom…

Schválenie ústavného  zákona  o rozpočte na rok 2017 s deficitom 2 miliardy, ktorý vyvolal stav eufórie a  blahoželania medzi predstaviteľmi vlády a Národnej rady, zapadol do charizmy tretej Ficovej vlády. Páni poslanci opojení mocou pravdepodobne ani nepostrehli, že úspech v hlasovaní o štátnom rozpočte práve zväčšil dieru do lode topiacej sa od  roku 1993, keď po prvýkrát nabrala kapitalistický  vietor do plachiet.

V histórii štátu sme ešte nemali prebytkový rozpočet a to málo, čo sme neprehajdákali v  privatizácii, sme úspešne za babku cez strategické podniky a výnosy úspešne zjedli, alebo použili na sanáciu vybraných dlhov. A v dlhoch sme majstri, ktorými sa vlády vždy pochvália ako dokážu staré dlhy vymeniť za nové, ale lacnejšie. Nedivíme sa ani tomu, že Ficove plamenné politické predvolebné prejavy o tom, ako budeme vyrovnávať rozpočet do vyváženého stavu o rok, dva alebo na svätého Dindy, dostali zrazu reálny rámec. Róbert Fico, predseda vlády a predseda najsilnejšej a víťaznej politickej strany, zároveň vedúci predstaviteľ koalície, šplechne pľuvanec  občanom a vlastným voličom. S pokojom nedotknuteľného prehlási, že „rozpočet sú iba nejaké čísla a nie sú našim politickým cieľom“. A je to. Cisár je nahý. Najsilnejší ústavný zákon po Ústave SR, ktorým sa financuje exekutíva, školstvo, sociálne potreby štátu, bezpečnosť štátu a celý spoločenský život a občiansky parlamentarizmus sú iba čísla, ktoré nie sú politickým cieľom. Vyrovnaný rozpočet nie je cieľom a je zjavné,  že ani nikdy nebol, bol iba propagandistickým humbugom ľavicovo sociálnej maškarády pred voľbami .

Prečo by sa mal štát riadiť odborne, rozumne, efektívne, prezieravo a produktívne?

Jednoduchšie  je diferencovať štát na privilegovaných, ktorým dávame daňové úľavy a príspevok 70 tis. € na vytvorenie jedného miesta, na zamestnancov v štátnej sfére, za ktorých štát platí symbolické odvody a na zamestnancov a slovenských zúfalých podnikateľov, ktorým veselo minister financií  vymýšľa nové formy daní, stále viac byrokracie a povinnosť zarobiť na tie výhody,  ktoré štát rozdáva. A nesmieme zabudnúť, že tým istým podnikateľom prihadzuje ohlodanú kosť z reštrukturalizácie elitárskych firiem spravujúcich štátne zákazky vo forme mizivého plnenia pohľadávok a záchrany elitárskych firiem, ktoré preukázateľne spreneverili rozpočty projektov a nezaplatili svojim dodávateľom.

Do tohto  schizofrenického marazmu vstupuje v ten istý deň ministerka s dvoma upravujúcimi návrhmi zákona o konkurze a exekučného poriadku.  Treba uznať, že vypálila rybník mnohým opozičným stranám so zákonom, ktorý v zmysle svojho (dodržaného!) sľubu naozaj predložila a boli schválené (doporučujem sa zoznámiť aspoň s ich krátkou rešeršou, sú skutočne významné a orientované na doteraz najviac zneužívané nástroje konkurzov a exekúcii). Bolo by čo na nich ešte vylepšiť. Napríklad, aby nevymožiteľné pohľadávky z exekúcii súdy po zákonnej lehote zrušili ex offo – čím by sa výrazne prečistila agenda alebo, aby konania na výkon rozhodnutí sa začali aj ukončili v nejakej konkrétne určenej zákonnej lehote a tak by sa zvýšila ich vymožiteľnosť a znížili trovy exekútorov- ale prvý krok je dobrý. V podstate rovnako treba pochváliť inštitucionálny zámer novely zákona o konkurze z hľadiska povinností právnických osôb ktoré sa chcú reštrukturalizovať  – možno by bolo potrebné definovať účinnejšie právne nástroje pre finančné a materiálne zabezpečovanie pohľadávok veriteľov aj počas reštrukturalizácie najmä výrazným posilnením ich procesného postavenie počas reštrukturalizácie. V zásade dobrým smerom je postavená aj novela podmienok osobného bankrotu , aj keď mala riešiť možnosť okamžitého bankrotu a ochrannej lehoty,  ktorá by celá podmienila platnosť rozhodnutia pred opakovaným bankrotom. Ale to sú iba úvahy odborníkov a hľadanie ideálneho riešenia ku ktorým nás zákony približujú.

Prečo Fico a Žitňanská?

Práve pre ten totožný dátum, keď na jednej strane SMER a spojenci spláchli 2 miliardy zo spoločného a počas zasadnutia tej istej schôdze Žitňanská predviedla, že aj v tejto koalícii sa dá zrealizovať predvolebný sľub a dokonca aj z programu opozičných strán. Držím jej palce, aby justičná mafia nenašla spôsob ako to zdeformovať . A to je ten rozdiel a prístup v profesionálnom politickom prístupe. Žitňanská presadí drobné zmeny s obrovským dosahom na spoločenské napätie v rôznych sférach a Fico sa vysmeje všetkým, ktorí ako včely robotnice stavajú ten náš slovenský úľ.

Pre človeka, ktorý sa prizná, že rozpočet sú len nejaké čísla, ktoré nie sú jeho politickým cieľom, nie je problém v tomto duchu aj viesť vládu a prihadzovať kosti hladným opozičným spojencom, aby sa aj oni blysli. Predseda vlády si neuvedomuje, že medzi rovnými občanmi on nie je rovnejší len preto, že je úradník,  ktorý vedie vládu, ale je najvyšším slúžiacim na čele slúžiacich. Predseda vlády bez rozdielu nazval novinárov slovenskými prostitútkami a len pre nežalovateľnosť ako právnik tam vsunul to slovíčko „ niektorí“. Premiér zakrýva nášho najúspešnejšieho ministra zahraničia demagógiou a vytesní jeho slobodné rozhodnutie kauzu riešiť bez ovplyvňovania. Toho napätia a útokov na slobodu tlače, médií, racionálneho uvažovania a vlastné politicko-volebné hazardovanie je veľa.

Minsterka Žitňanská v prostredí vyhandlovanej opozície odviedla profesionálnu robotu a splnila svoj osobný sľub. Fico však napľul do vlastnej polievky a znevážil nielen vlastné volebné vyhlásenia a sľuby, ale aj inštitút ročného rozpočtu a úctu vlastných voličov a ostatných občanov, ktorí veria tomu, že  svojou prácou a daňami prispievajú na dobre a rozumne spravovaný štát . A pre nich táto podpora vlastného štátu nie sú len nejaké čísla bez politických cieľov, ale dennodenná otročina a zodpovednosť. Za seba, za svoju rodinu, za svojich spoluobčanov .