Rusko-slovenské obchodné vzťahy a „cena“ ekonomických sankcií
Nasledujúci blog je prvý zo série textov venovaných rusko-slovenským obchodným vzťahom v rámci projektu „Economic Relations Between the V4 and Russia,“ ktorý je implementovaný s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu. Viac o projekte nájdete tu.
Po anexii Krymu a zapojení sa do ozbrojeného konfliktu na juhovýchodnej Ukrajine bolo očividné, že Rusko porušilo jednu zo základných medzinárodných noriem – celistvosť štátnej suverenity. Cieľom medzinárodných sankcií, ktoré vošli do platnosti v marci 2014, bolo zastavenie ozbrojeného konfliktu, uzavretie mierovej dohody a udržanie ukrajinskej teritoriálnej integrity. Sankcie na Rusko uvalila Európska Únia, Spojené štáty americké i ďalšie krajiny. Avšak v mnohých prípadoch boli (primárne tie ekonomické) kritizované ako neefektívne a bolo navrhované ich zrušenie. Jedným z hlasných kritikov sankcií je aj slovenský premiér Róbert Fico. Od ich prvotnej implementácie ustavične kritizoval ich nedostatočnú efektivitu a negatívny dopad na národnú a európsku ekonomiku. Tento článok analyzuje slovenský export do Ruskej federácie a dopad ekonomických sankcií na túto oblasť.
Slovenský medzinárodný obchod a sankcie
V období pred sankciami bolo Rusko najväčším obchodným partnerom Slovenska mimo Európskej Únie. Ako môžeme vidieť v prílohe 1 a 2, od roku 2010 do roku 2013 export do Ruska kontinuálne rástol. Počas týchto troch rokov sa celkový vývoz zvýšil o 32,8%. Avšak keď v marci 2014 boli uplatnené prvé sankcie, pokles bol badateľný. Porovnanie dát z rokov 2013 a 2015 ukazuje zníženie exportu do Ruska o 40,24%. Podľa EUROSTAT (Štatistický úrad Európskej Únie) bol v roku 2013 podiel celkového slovenského vývozu mimo EÚ 23,2%. V roku 2015 toto číslo kleslo na 15,5%. Takže pokles exportu do Ruska znížil celkový vývoz mimo Európskej Únie o 7,7%, zatiaľ čo priemerný pokles v rámci EÚ bol 2.8%. Čo sa týka porovnania s ostatnými krajinami, tak Slovenský export bol najviac negatívne ovplyvnený v rámci V4 a štvrtý najviac ovplyvnený v EÚ.
Príloha 1: Export zo Slovenska do Ruskej federácie v EUR
ROK
NOMINÁLNA HODNOTA
2010
2,403,544,367
2011
2,718,611,358
2012
3,176,721,759
2013
3,191,363,198
2014
2,601,451,806
2015
1,528,199,656
Zdroj: UNcomtrade, menový kurz 1 USD = 0,94 EUR
Príloha číslo 3 znázorňuje export podľa kategórií Štandardnej medzinárodnej obchodnej klasifikácie (SITC – Príloha 4) v rokoch 2013 a 2015. Podľa percentuálnych rozdielov je jasné, že najviac ovplyvnenými kategóriami boli SITC0, SITC3, SITC4 a SITC7. Avšak je nevyhnutné pozrieť sa aj na nominálnu hodnotu. V Prílohe 5 môžeme vidieť, že výnos v rámci kategórie SITC0, no najmä SITC3 a SITC4, je takmer zanedbateľný. Z tohto sa dá vydedukovať, že aj keď sa vývoz percentuálne značne zníži, celkový export to markantne neovplyvní. Na druhej strane, kategória SITC7 tvorí nominálne najväčší podiel exportu do Ruska (a slovenského exportu vo všeobecnosti). Celkové zníženie o 54% teda znamená značné škody pre Slovensko.
Vyššie analyzované dáta ukázali, že Slovensko je značne prepojené s Ruskom, nakoľko je to hlavný obchodný partner mimo Európskej Únie. Najväčší negatívny dopad zaznamenala kategória Strojových a prepravných zariadení (SITC7), ktorá zároveň tvorí najvyšší podiel v rámci slovenského exportu. Toto sa zároveň ponúka ako jedno z možných vysvetlení, prečo Slovensko, významný výrobca a vývozca áut, je takým hlasným kritikom sankcií.
Vypracovala: Simona Blašková, z odboru Politics and International Relations, University of Cambridge
