Denník N

Prierez logickými klamami a chybami v argumentácii II: Sulík, Kollár, Mazurek, Šebej, Fico

Foto: mediaboom.sk. Štúdio relácie O 5 minút 12.
Foto: mediaboom.sk. Štúdio relácie O 5 minút 12.

Chyby a klamy v argumentácii sa objavujú naprieč celým politickým spektrom bez ohľadu na politickú afiliáciu. Je dôležité si ich predostrieť, aby bol človek na pozore pred politickou manipuláciou a vyhol sa potenciálnej kognitívnej disonancii.

Politické debaty v televíziách, facebookové statusy či prejavy politikov v pléne NR SR sú nekonečnou studnicou argumentačných faulov a rétorických trikov. Aby sa človek ľahko nestratil v záplave výrokov politikov a vedel rozlíšiť, ktoré výroky sú fakticky platné a ktoré sú obvyklými logickými klamami, ktorých z úst politikov vychádza nespočetné množstvo, urobí dobre, ak podrobí tieto výroky kritickej analýze.

A to ideálne bez ohľadu na politickú príslušnosť daného politika, pretože politik, ktorý aspoň raz vo svojej kariére nepoužil argumentačný faul, neexistuje. Aj keď by tomu niektorí voliči pri svojich favorizovaných politikoch chceli veľmi veriť. Preto si predstavíme ďalšie logické klamy a argumentačné fauly, pričom niektoré z nich už boli predstavené v I. dieli.

Odvolávanie sa na autoritu/Odvolávanie sa na anonymnú autoritu

Boris Kollár

„Vadí mi to vaše ohlupovanie tohto národa, vadí mi to, že robíte z nás idiotov. Milujem tie privátne súkromné portály, ktoré sa neboja povedať pravdu.

– predseda hnutia SME RODINA [Spoveď Borisa Kollára, 6. októbra 2015]

Ilustrovaná kniha zlých argumentov. Ali Almossawi. 2013. Preklad: Filip Klinovský
Ilustrovaná kniha zlých argumentov. Ali Almossawi. 2013. Preklad: Filip Klinovský

Vysvetlenie: bežne berieme za samozrejmé fakty vyrieknuté dôveryhodnými akademikmi a vedcami, argument je však falošným klamom vo chvíli, keď sa opierame o tvrdenia ľudí, ktorí nie sú odborníci v danej téme, prípadne ľudí, ktorí sú odborníci, no v inej oblasti. Taktiež sa človek používajúci klam odvolávania sa na anonymnú autoritu odvoláva na neuvedený, no „dobre informovaný a dôveryhodný“ zdroj. Zdroj informácií, ktorého dôveryhodnosť je jednoduché spochybniť, je napríklad tento článok, zdieľaný Kollárom.

Strašiak (+Ad hominem)

Boris Kollár

„A to čo sa nám snažia nahovoriť mimovládky, kaviareň a všelijakí pridrblí pravdoláskari, že my všetci sme fašisti, lebo nechceme pomôcť tým chudákom. No, my im chceme pomôcť, tam u nich.“

– predseda hnutia SME RODINA [Spoveď Borisa Kollára, denník HN, 6. októbra 2015]

Foto: presentation-guru.com
Foto: presentation-guru.com

Vysvetlenie: v argumentácii Strašiakom ide o nastolenie situácie, kedy sa pôvodné tvrdenie prekrúti, nesprávne podá alebo sa skreslí (alebo sa vykonštruuje nové tvrdenie) a následne sa zautočí na už prekrútené tvrdenie, čo je už oveľa ľahšia pozícia, ako protiargumentovať na pôvodné, neprekrútené tvrdenie oponenta.

Kollárom vymenované strany (mimovládne organizácie, „kaviareň“ a „pridrblí právdoláskari“ – ako môžeme vidieť, je tu prítomný aj argument ad hominem) sa nevyjadrili, že oni (nie je ani jasné, kto oni = Kollár a tí ostatní) by boli fašisti preto, že nechcú pomôcť utečencom. Ak sa na to pozrieme logicky, z početných Kollárových tvrdení sa dá skôr vydedukovať, že „oni“ sú označovaní „fašistami“ pre ich slovník, vyjadrovanie a rasistický prejav.

Štruktúra logického klamu Strašiaka. Foto: presentation-guru.com
Štruktúra logického klamu Strašiaka. Foto: presentation-guru.com

Také vyjadrenia sa dajú potvrdiť napríklad týmto článkom, v ktorom je uverejnený Kollárov citát z jeho facebookového profilu: „Len poďte k nám, všetci čierni z Eritrey. A keď náhodou Slováci niekoho nezoberú, tak Európska únia si vypýta za jedného 250-tisíc eur pokutu.“

Unáhlené zovšeobecňovanie (Štatistika malých čísel) 

Milan Mazurek

Každý si môže urobiť vlastný obraz o tom, akí ľudia sú v skutočnosti nasledovníci tohoto muža a aké učenie v skutočnosti vyznávajú.

– poslanec Milan Mazurek (ĽSNS) [prejav v NR SR, 29. november 2016]

poznámka: po spustení linku začína presne citované tvrdenie, ktoré je predmetom mojej analýzy, aby nebolo nutné prehrýzať sa celým videom, samozrejme, ktokoľvek si môže pozrieť celé video pre svoj vlastný záujem, zvedavosť, no keďže skúmame daný výrok, bol preto vyňatý.

Vysvetlenie: unáhlené zovšeobecňovanie, resp. štatistika malých čísel je logický klam, ktorého cieľom je vyvodiť obraz o celej populácii/časti populácie (moslimovia, kresťania) na základe veľmi malej vzorky, to ale nestačí na reprezentáciu celej tejto časti populácie. Osobne nepoznám tak dopodrobna životný príbeh Mohameda a taktiež si ho nedovolím hodnotiť na základe osobných dojmov, pretože som si vedomý, že na to nemám kvalifikáciu, nie som islamológ a dosiaľ som neprečítal veľké množstvo odbornej publikácie o živote Mohameda. Zovšeobecňovanie je veľmi nezodpovedný čin a myslím si, že by mal byť predmetom kritiky, a to opodstatnene.

Zdroj: trulyfallacious.com
Zdroj: trulyfallacious.com

Dedičný klam (dodatok)

Pri tomto výroku Mazureka sa ešte zastavíme pri jednej skutočnosti, a síce že jeho výrok nesie znaky ďalšieho logického klamu, ktorým je dedičný klam.

Vysvetlenie: pri dedičnom klame sa argumentuje pôvodom argumentu alebo osoby, ktorá argument predkladá. Pôvod veci či osoby ale v skutočnosti nemá vplyv na platnosť argumentu. Je preto mylné domnievať sa (vo všeobecnosti, nielen v prípade výroku Mazureka), že moslimovia, ktorých je dnes na Zemi 1,7 mld., sú „zlí a zvrátení“ len preto, lebo vyznávajú náboženstvo proroka Mohameda. Viera je často o interpretácii, ako si človek vynaloží Bibliu či Korán, rôzni kňazi taktiež rôzne interpretujú obsah Biblie. Keby bolo všetkých 1,7 mld. moslimov takých, ako sa o nich prezentuje na politickej scéne alebo na diskusiách pod článkami alebo facebooku, svet by bol dnes jedna veľká apokalypsa ako z hry Fallout.

Ilustrovaná kniha zlých argumentov. Ali Almossawi. 2013. Preklad: Filip Klinovský
Ilustrovaná kniha zlých argumentov. Ali Almossawi. 2013. Preklad: Filip Klinovský

Odvolávanie sa na nevedomosť 

Richard Sulík

„SaS bude silnou a razantnou opozíciou, ak teda vznikne ľavo-pravá vláda, tak v poriadku. Budeme ďalej na sebe pracovať, aby sme rástli. Ja mám v pláne ostať v europarlamente. Ono sa ukázalo, že viesť stranu z europarlamentu vie prospieť strane. My sme mali, ja neviem, 2 roky dozadu ešte, sme boli na 4 percentách, dnes sme na dvanástich.“

– europoslanec Richard Sulík (SaS) [Víťazi volieb na TV Markíza, 13. marec 2016]

Vysvetlenieide o klam, ktorý považuje tvrdenie za pravdivé iba preto, lebo neexistuje dôkaz, ktorý dokazuje jeho opak.

Richard Sulík sa na tomto mieste vyjadril, že podľa jeho názoru bol výsledok strany SaS vo voľbách zapríčinený jeho pôsobením v európskom parlamente. Problémom ale je, že to nemusí byť absolútna pravda, hoci on ju za takú vydáva. Tu nastáva moment rétorickej manipulácie. Úmyselne alebo neúmyselne opomenul iné možné príčiny úspechu strany vo voľbách.

  • voliči mohli dať strane hlas pre ich (ich = strana SaS) jasné vymedzenie sa voči strane Smer (odmietnutie podielu na moci v spolupráci so Smerom)
  • voliči mohli dať strane hlas pre ich nepochybne vysoko odborný volebný program Agendu 2020
  • voliči mohli dať strane hlas pre absenciu korupčných káuz v rámci strany
  • ale hlavne, voliči mohli dať strane hlas jednoducho len preto, lebo chceli Sulíka vidieť argumentačne súperiť so Smerom či už z koaličných, ale aj (!) z opozičných lavíc v slovenskom parlamente
Foto: haikudeck.com
Foto: haikudeck.com

Jablkom sváru v tomto prípade je Sulíkova obhajoba jeho rozhodnutia neostať poslancom v NR SR, no ostať europoslancom v Európskom parlamente. Na svoju obajobu si vybral veľmi pohodlné tvrdenie, a síce že „sa ukázalo, že viesť stranu z europarlamentu vie prospieť strane,“ pričom, ako sme si uviedli, úspech strany vo voľbách mohol tkvieť v úplne iných príčinách, ktoré ale opomína. Každopádne byť europoslancom má širokú škálu výhod. Aby nebola opomenutá dôležitá pointa argumentu nevedomosti, na tomto mieste uvedieme, že Sulík pri svojom tvrdení neuviedol žiadny dôkaz, o ktorý by svoje tvrdenie oprel. Tesne pred voľbami mohol napríklad poskytnúť kvantitatívny výskum, ktorý by na reprezentatívnej vzorke voličov SaS dokázal, že voliči volili túto stranu práve pre Sulíkove pôsobenie v Európskom parlamente. Taký výskum ani iný dôkaz nebol Sulíkom poskytnutý.

Falošná dilema (buď-alebo/čiernobiely klam)

František Šebej

Podľa Aktuality.sk, František Šebej pôvodne do spolupráce s Ficovou stranou nechcel ísť, ale presvedčil ho argument, že neexistovala žiadna iná možnosť.

„Okrem predčasných volieb. A tie by znamenali takmer naisto nepopísateľne väčšiu katastrofu ako toto. Úradnícka vláda je blbosť, je to preklenovací manéver pred predčasnými voľbami.“

– poslanec František Šebej (Most-Híd) [tlačová konferencia, 15. marec 2016]

Richard Sulík

Ak budú všetky hlasy sčítané, uvidíme. Úradnícku vládu si ale neviem rozumne predstaviť. Sme pripravení prevziať zodpovednosť a regulárne vládnuť. A to na základe programového vyhlásenia vlády, na ktorom sa musíme dohodnúť.“

[tlačová beseda, 6. marec 2016]

„Ľudia nás nevolili preto, aby tu vládol niekto iní.“

[relácia O 5 minút 12, 13. marca 2016]

– europoslanec Richard Sulík (SaS)

Robert Fico

„Výsledkom demokratických parlamentných volieb nemôže byť úradnícka vláda a pre Slovensko takáto vláda nepredstavuje riešenie. To je pre nás neprijateľná predstava. My musíme urobiť všetko preto, aby vznikla normálna stabilná vláda.“

– predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) [relácia O 5 minút 12, 13. marca 2016]

Vysvetlenie: klam falošnej dilemy spočíva v argumente, že v situácii prichádzajú do úvahy stále len dve možnosti, resp. dve krajné možnosti, hoci sú k dispozícii ďalšie možnosti – buď si s nami alebo si proti nám. Problémom tohto klamu je, že neberie do úvahy existujúcu tretiu možnosť, prípadne štvrtú či piatu.

Po voľbách sa politici vyjadrovali pomerne rovnako, pokiaľ prišlo na možnosť úradníckej vlády. Davali ju na druhú koľaj, vôbec nepripúšťali takú možnosť. Príkladmi takých politikov sú Sulík, Fico či Šebej. Pravdou je, že to boli dve pomerne neštandardné zoskupenia na oboch stranách (pravicová koalícia na jednej strane a koalícia pravicových strán a Smeru na druhej strane). Nie je ale pravdou, že nebola iná možnosť. V Česku boli úradnícke vlády nedávno v rokoch 2009 a 2013 a bolo to regulárne. Politické výroky skôr boli v priamom prenose odrazom túžby po moci, na oboch stranách.

Foto: taicarmen.wordpress.com
Foto: taicarmen.wordpress.com

 

 

 

Teraz najčítanejšie