Denník N

Nežná revolúcia 2.0

Námestie SNP v Bratislave v novembri 1989. Foto - tasr
Námestie SNP v Bratislave v novembri 1989. Foto – tasr

Môžeme sa tešiť na druhú Nežnú revolúciu, ktorej strojcami budú mladí Slováci študujúci v zahraničí?

Študentské revolúcie zohrali dôležitú rolu v histórii 20. storočia, a napriek tomu, že mali odlišné motivácie, rôzny priebeh a výsledky, prítomnosť ich odkazu je v našom dnešnom liberálnom uvažovaní nespochybniteľná.

Keď na Západe v 50. rokoch 20. storočia dorástla silná vojnová a povojnová generácia do veku, kedy sa v mediálnej a konzumnej spoločnosti naplno prejavila jej kúpna sila, inštitúcie a trh túto skutočnosť nemohli ignorovať. Zjednodušene povedané, mladí už nechceli počúvať sentimentálne piesne svojich rodičov, rovnako ako nechceli ďalej žiť v existenciálnej skepse ovplyvnenej 2. svetovou vojnou. Výsledkom však nebola iba známa americká či európska generácia Sex&Drugs&Rock’n’Roll, výsledkom boli 60. roky s ich nebývalou kultúrnou pluralitou, a to geograficky a politicky zasiahlo celý svet. Aj na Slovensku veľká miera dnešnej kultúrnej identity pramení práve v tomto období.

Nežnej revolúcii 1989 predchádzalo obdobie normalizácie, fáza tzv. reálneho socializmu: socializmu bez skutočných ľavicových ideálov, kedy jedni vypočítavo žili na úkor iných a všetci spoločne na úkor rozvoja a udržateľnosti nášho štátu. Generácia Husákových detí, narodených najmä v období 70. rokov je doteraz demograficky najpočetnejšou skupinou u nás. Bývalý režim štedro (napr. panelákovými bytmi zadarmo) podporoval zakladanie rodín, čím si udržiaval poslušnosť ich rodičov – tí predsa chceli, aby ich deti mohli študovať, a tak v drvivej väčšine režim strpeli v tichom odpore. Lenže koncom 80. rokov táto mohutná generácia pozvoľna dospievala a napriek svojej diverzite mala jedno spoločné: nechcela žiť uzavretá v zaostalej spoločnosti, neschopnej konkurenčne sa vyrovnať tomu, čo prichádzalo zo Západu. Či budeme za podstatný považovať fakt šírenia informácií cez železnú oponu, nástup politického odmäku, generačnej výmeny vo vedení KSSZ, Gorbačovovu perestrojku, celkovú ekonomickú vyčerpanosť socialistického spoločenstva, alebo dokonca uveríme tomu, že všetko zosnovala ŠTB, jedno je isté: predstavitelia mladej generácie stáli na popredných miestach Nežnej revolúcie v mene úprimných ideálov, že treba túto krajinu zmeniť k lepšiemu.

Husákove deti, ani nasledujúca Generácia Y ešte nie sú deťmi globalizácie. Tými sú až dnešné Zuzany Hlávkové a tisíce ďalších, ktorí, ako ktosi trefne poznamenal, sú apriori víťazmi v globálnom svete – študovať môžu na svete kdekoľvek a po skončení štúdia sa môžu, ale tiež nemusia vrátiť: uplatnia sa prakticky všade. Možno sa mýlim (a rád by som sa mýlil), ale Husákove deti sú už „srdcom ruka v ruke s rozumom“ života na Slovensku príliš kontaminované, sú v dobrom i zlom ovplyvnené mantinelmi, ktoré sa u nás iniciatívam jednotlivcov či skupín kladú. Možno o niečo lepšie je na tom Generácia Y. Najmladšia generácia študentov je však v mnohých ohľadoch oveľa slobodnejšia, čo ukazuje aj aktuálne, prirodzené a nebojácne (pre mnohých naivné a sebaohrozujúce) vystúpenie proti korupcii a klientelizmu na ministerstve zahraničných vecí SR a masívna domáca a medzinárodná podpora, ktorej sa tomuto vystúpeniu dostalo.

Pred časom konkrétni ľudia marketingovo osnovali umelý obraz nepriateľa Slovenska z utečencov, najmä moslimského vierovyznania. Obyvatelia Slovenska si mali osvojiť strach z toho, že si trvalo či dočasne hosťujúca komunita so sebou prinesie inú kultúru, a tým rozvráti našu tisícročnú kresťanskú. Nuž, treba tu povedať, že ak sa na Slovensko vráti väčšina Zuzán Hlávkových, bude to mať na našu spoločnosť a jej kultúru podstatne väčší vplyv, než akokoľvek početná skupina utečencov, fungujúca spravidla v uzavretej komunite. Mladí vzdelaní ľudia, ktorých štát nemôže odmietať, pretože potrebuje ich jedinečnú skúsenosť a orientáciu vo svete, nebudú mať dôvod tolerovať korupčné správanie v tej podobe, akej sa u nás zaužívalo. Ich študijná skúsenosť – nevyhnutnosť obstáť na medzinárodnej univerzite – im totiž sama o sebe dokazuje, že kmeňové, občianske, profesné či ľudské záujmy sa dosahujú inak, než podvádzaním a kradnutím.

V 80. rokoch sme tušili a dúfali, že reálny socializmus musí skolabovať. Koncom 90. rokov sme dokázali, že fáza mečiarizmu bola vážnou chybou matrixu. Dnes vieme, že dlhodobo sa dnešný oligarchický systém „Slovensko s.r.o.“ nesmie udržať. Že vyvolená skupina, neschopná postaviť jedinú zmysluplnú reformu k niečomu čo nefunguje, že ľudia, ktorí takmer nič nedosiahli svojou šikovnosťou, ale iba drancovaním štátnych zdrojov a zakázok, za čo všetci platíme nedokonalým zdravotníctvom či zdecimovaným a neefektívnym školstvom, nemôžu byť pri moci donekonečna. Trpké je, že dnes, rovnako ako v roku 1989, nemáme v talóne alternatívne politické elity, zrelú reprezentáciu pripravenú prevziať moc – posledná skúsenosť rokov 2010-2012 bola otrasným mementom tohto stavu. A tak, pokiaľ sa nestane zázrak, dopustíme sa aj v budúcnosti mnohých omylov a isté je, že necháme vyrásť ďalších karieristov aj podvodníkov. Pevne však dúfam, že postupom času bude antivírus (Nadácia Zastavme korupciu je v tomto zmysle výbornou spoločenskou metaforou počítačového ESETu) na ich odhalenie čoraz dokonalejší – a, najmä, že budú ľahko nahraditeľní.

Podobne, ako nemusí v dnešnej dobe vojnový konflikt nevyhnutne prebiehať na bitevnom poli, tak ani Nežná revolúcia 2.0 sa nepotrebuje s transparentami zhromaždiť na Námestí Slovenského národného povstania. Minulotýždňové vulgárne a urážlivé reakcie politikov sú preto v skutočnosti len prejavom ich hnevu z toho, že dnes už nie je možné namieriť na neposlušnú mlaď vodné delá a ich mladistvé ideály, vyplývajúce zo skutočného rozumu a srdca, preventívne spláchnuť.

Richard Gregor

Autor (*1974) je historik a kritik výtvarného umenia. Pomedzi iné aktivity v roku 2015 inicioval medzinárodný výstavný projekt na tému utečeneckej krízy, ktorý v Kunsthalle Bratislava pod názvom „Strach z neznámeho“ kurátorsky realizovala historička umenia a aktivistka Lenka Kukurová.

Teraz najčítanejšie

Richard Gregor

Historik, kurátor a kritik výtvarného umenia. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.