Denník N

Je veľa autoriek pre deti, ale iba jedna Futová

Ak by sa Gabika Futová narodila v niektorej z anglicky hovoriacich zemí, boli by jej knihy dostupné v desiatkach jazykov a zabávali by sa na nich milióny malých čitateľov po celom svete. Ak sa už nič z toho neudeje, chvalabohu za to, že ju máme tu. Môžeme byť na takúto autorku iba pyšní. Na každú jej novú knihu s nadšením čakajú deti vo veku od cca 6 – 12 rokov, nehovoriac o ich rodičoch.

Napísala už viac, než dve desiatky kníh a našťastie má stále dosť nápadov na ďalšie. Autorka pre deti, prešovčanka Gabriela Futová, zvyčajne neopúšťa svoju obľúbenú vekovku, spomenutú v úvode. Ani sa jej nečudujem. Deti na prvom stupni sú skvelé, pretože sú ešte deťmi, ešte nás, dospelých, potrebujú, ešte sa chcú s nami hrať, rozprávať, deliť o zážitky, a zároveň sú už dosť veľké na to, aby s nimi neboli bábätkovské starosti. Gabika ich počúva celý svoj život. Či už doma alebo v knižnici, kde pracuje. Ich príbehy sú vždy iné a jedinečné, ale majú zvyčajne jeden spoločný faktor – humor. Ak siahnete po hociktorej jej knihe, môžete rátať s tým, že v nej budú pasáže, na ktorých sa zasmejete. A hoci sa deti rady smejú, v ponuke zase až tak veľa veselých detských kníh nie je. Mnohé sú milé, sentimentálne, úsmevné, ale vtipné treba pohľadať.

lebo-musim-2

Novinka Lebo musím! je zo života – šesťročný Oliver v nej v prvej osobe rozpráva o živote s mamou spisovateľkou. Nejde o žiaden celistvý príbeh. Iba na pár dní nahliadneme do ich bytu, do Oliverovej školy a družiny. Ani sa nedozvieme, prečo otec absentuje, skrátka sú tam len oni dvaja, zopár Oliverových spolužiakov, učiteľka a vychovávateľka. A kým spisovateľka píše knihy ostošesť, od Olivera sa všeobecne očakáva, že bude po nej – sčítaný a rozhľadený. Lenže on nie je. Čítanie nemá rád, obsedieť tiež nevie a hoci nemá žiadne extrémne vylomeninové nápady, aj tak sa každá jeho aktivita skončí nečakanou pohromou.

lebo-musim-3

Mnohé zo situácií knihy Lebo musím! budú rodičia dobre poznať – momenty, kedy ich deti dokážu dostať za pár sekúnd do vývrtky pre úplné hlúposti, tŕpnutie, či zase niečo nedomotajú, nezabudnú, nestratia. Deti nájdu v Oliverovi sprisahanca, ktorý má rovnaké, na prvý pohľad úplne neškodné myšlienky, pričom s veľkou pravdepodobnosťou už aspoň raz zažili, aké môžu byť napriek tomu toxické. Situácie, ktorým Oliver čelí, sú také bežné, až sa nechce veriť, že sa zas a znova pristihnete nad vlastným smiechom, vyvolaným tým, čo sa deje v knihe, v kombinácii s vlastnými spomienkami na trapasy, ktoré ste zažili a reakciami dospelých na ne – v tomto prípade zrútenej Oliverovej vychošky a mamy, ktorá čaká na deň, kedy konečne začnú platiť nejaké, v jej ponímaní, normálne pravidlá. Skvelo zvládnuté spisovateľské remeslo autorky spočíva aj v tom, že vám nielen opísané situácie, ale aj ľudia samotní budú takí blízki, akoby ste ich osobne poznali – určite sa podobajú na niekoho z vášho okolia. Dokazuje to, ako vnímavo Gabriela Futová pristupuje k pozorovaniu sveta z oboch pohľadov, z detského aj dospeláckeho. Pri čítaní knihy niet pochýb, žeby hocikto z jej autentických hrdinov mohol kedykoľvek ožiť.

lebo-musim-4

V knihe Lebo musím! je na záver ešte veľmi milý bonus – návod na niekoľko celkom obyčajných hier. V deji sa totiž nenachádzajú žiadne technické výdobytky. Mama síce telefón má, ale Oliver sa zaobíde bez hier v ňom a ani po nich nateraz netúži. Hrajú sa spolu napríklad Človeče a určite aj ďalšie z tipov opísaných v závere. Ak ste ako rodina ešte neokúsili radosť so spoločenských hier, Gabika Futová vám ponúkne tie najzákladnejšie s kartami a kockami. Môj syn si zo všetkých vybral hru Záchod (u nás na východe Budar), ktorú sme za striedania úpenlivého sústredenia a záchvatov smiechu vydržali hrať bez prestávky skoro pol hodiny.

lebo-musim-5-zachod

Na tejto novinke spolupracoval s Gabikou Futovou ilustrátor Viktor Csiba. Jeho dynamické a veselé obrázky idú ruka v ruke s písaným štýlom knihy, vzájomne sa dopĺňajú tak, ako to už v zohratých tímoch býva.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Mladé letá. Foto: autorka

Prečítajte si aj recenzie na knihy Gabiky Futovej Očko špehúň, Nototo a strašidelná škola Elvíry Múdrej

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Teraz najčítanejšie