Človek 2.0 alebo prečo sa digitálna ekonomika týka všetkých
Podnikatelia, investori, technologické mozgy… Svet inovatívnej ekonomiky a startupov na prvý pohľad pôsobí ako vec úzkej skupiny ľudí, ktorú od ostatných oddeľujú jasné mantinely. Jednou z úloh SAPIE je zmeniť tento dojem, pretože digitálne projekty budú mať veľký a všeobecný význam pre budúcnosť našich bežných životov. Oveľa väčší ako v súčasnosti.
Na podujatí Startup Awards 2016 vystúpil s prednáškou s názvom The Future of Future Yanki Margalit, izraelský podnikateľ a investor, známy z prostredia bezpečnostných internetových softvérov či vesmírnych projektov. V niekoľkých bodoch načrtol víziu viac či menej vzdialenej budúcnosti, ktorú nepovažuje len za svoju teóriu, ale skôr za logický výsledok rýchlosti súčasného technologického vývoja. Medzi futuristickejšie predstavy patrí, napríklad, viditeľný vstup robotov do života ľudí. Podľa Margalita sa ich využitie posuenie aj sociálnym smerom a ľudia s nimi budú nadväzovať citové aj fyzické vzťahy. V prvom rade by sme ich však mali využívať ako každodenných pomocníkov či dokonca náhradníkov pri rôznych činnostiach. Izraelský biznismen posunul svoje myšlienky aj za hranice Zeme. Je podľa neho dôležité, aby sa s Marsom rátalo ako s reálnym plánom B pre ľudstvo, ktoré bude v blízkej budúcnosti čeliť veľkým výzvam. A zatiaľ čo vzťah s robotom či život na Marse stále znie ako scenár k sci-fi filmu, Margalit menoval oveľa bližšie zásadné zmeny v našom fungovaní:
- Automatizácia dopravy
Informácie o automaticky riadených autách si postupne nachádzajú cestu k čoraz väčšiemu publiku a hoci pochopiteľne prísne bezpečnostné testy zatiaľ neumožňujú ich masové využívanie, podľa Margalita je to otázkou najviac piatich až desiatich rokov. Ich hlavný prínos je jednoznačný – vyššia bezpečnosť na cestách, a teda prudké zníženie nehodovosti a úmrtí. To však nie je jediná podstatná zmena, ktorú prinesú autopiloty. Povolanie vodiča postupne takmer prestane existovať, čo znamená, že veľký počet ľudí si bude musieť nájsť iné uplatnenie. A keďže automatizácia sa dotkne aj množstva ďalších sfér (napríklad celého výrobného sektora), podobný problém budú riešiť milióny ľudí po celom svete. A zdôrazňujeme, že tento obraz spoločnosti je otázkou blízkej, nie vzdialenej budúcnosti.
- Dostatok ekologicky prijateľnej energie
Margalit je optimistom v otázke energetických zásob a trvalo udržateľných spôsobov ich produkcie. Do popredia sa vo veľkej miere dostanú solárne panely, ktoré budú vytvárať energiu s lokálnym využitím, čím sa obmedzí nutnosť jej transportu. Na jej uskladnenie sa budú využívať najmä batérie – preto vznikla Tesla Gigafactory, obrovská továreň na výrobu lítium-iónových batérií.
- Revolúcia v medicíne vďaka nanotechnológiám
Stredná dĺžka života sa prudko zvýši vďaka možnosti nahrádzať choré či opotrebované orgány organickými produktmi, ktoré budú vytvorené na mieru. Eliminuje sa tým čakanie na správneho darcu a odstráni sa aj riziko odmietavej reakcie organizmu, pretože nové „vyrobené“ orgány budú niesť biologickú stopu pacienta. Presne tento cieľ si stanovil napríklad mladý Američan Danny Cabrera, zakladateľ spoločnosti BioBots, ktorá okrem iného vyvinula vlastnú biologickú 3D tlačiareň. Pomocou biomateriálu, buniek a presného programovania dokáže v priebehu niekoľkých hodín vytvoriť ľudské tkanivo.
Druhá, tretia a sčasti aj prvá vízia prinášajú množstvo pozitív, ale aj vážnych otázok. Znížená úmrtnosť a predlžovanie ľudského života povedie k zrýchleniu rastu populácie, s čím v súčasnosti kráča ruka v ruke aj ekologické riziko. Environmentálna debata bude ešte potrebnejšia nielen pri otázke udržateľnej produkcie, ale aj spotreby jednotlivca, pretože pri miliardových násobkoch sa prejaví každá, aj naoko zanedbateľná ekologická stopa.
V každodennosti ľudského života by mal nastať taký významný posun, že Margalit hovorí o novom vývojovom stupni človeka – človek 2.0. Ak uvažujete o tom, či sa rovnakej životnej kvality dočkajú aj najchudobnejšie časti sveta, vaše myšlienky idú správnym smerom.
- Sociálna nerovnosť
To je kritický problém, ktorý technologický pokrok nerieši, ale práve naopak ho prehlbuje. Vzťah medzi bohatými a chudobnými si naďalej udrží tvar nožníc, ktoré sa ešte viac roztvoria. Dôsledky hroziacej podoby sociálnej nerovnosti sa odhadujú ťažko, ale pri ignorancii tohto problému je isté, že kým bohatých kyvadlová hojdačka vynesie k oblakom, chudobných ešte tvrdšie zrazí k zemi.
Do budúcnosti teda potrebujeme nájsť správne spôsoby vzdelávania všetkých spoločenských vrstiev, aby spoločnými silami nožnice zatvárali. Ak budeme na „prechod od človeka k človeku 2.0“ pripravení, čaká nás najlepšie obdobie ľudského života v histórii. Ak však technologický pokrok nebudú sprevádzať rovnako pokrokové sociálne myšlienky, namiesto blahobytu budeme čeliť silným sociálnym nepokojom.
