BLOG
Jozef Uhler
Jozef Uhler
6 364

Ak by autá vyšli z parkovísk, kompletne by zaplnili ulice. V čom je Bratislava posledná?

Bratislavu v každý pracovný deň brázdi okolo 250.000 áut. Magistrát má v správe 450 km ciest, mnoho z nich je dvojprúdových. Predstavte si, že všetkých tých štvrťmilióna áut by naraz vyšlo na mestské cesty: ani by sa všetky nepomestili. V Bratislave máme už toľko áut, že ak by sme ich naukladali na mestské cesty, kompletne by sme ich zaplnili. Nestane sa to len pretože väčšina z týchto áut jazdí sotva hodinu denne – a zvyšných 23 hodín niekde parkuje.

Parkuje už v Bratislave dosť áut, alebo by ich malo byť viac?
Pozrite sa ráno na ulicu, kde bývate. Čo vidíte? Parkujúce autá, autá a zas len autá. Zanikajú stromy, domy aj ľudia. Mesto zaniká v kope plechu, miesto pre ľudí začína byť stále viac vzácnejšie. Verejný priestor sa stráca, ulice prestali byť priestorom pre ľudí, sú už len jedným veľkým parkoviskom. Koľkokrát musíte pri chôdzi zísť z chodníka, aby ste obišli auto, ktoré zaberá celú jeho šírku? Tlačili ste už nedajbože tadeto kočík?

Vraví sa, že Slovák si aj na šibenicu zvykne; toto však nie je normálny stav a skôr ako sa všetky voľné plochy zapracú autami, treba niečo urobiť.

Čo sa s tým dá robiť?
Najhoršie je nerobiť nič – a to sa dialo celé roky až doteraz.

Mohlo by sa zdať, že riešením by mohlo byť zvýšenie počtu parkovacích miest: vybudujeme viac parkovísk, postavíme parkovacie domy. Čo sa stane potom? Ľudia si časom kúpia auto nielen pre seba, ale aj pre svoje deti – a parkoviská budú znovu plné. Zničíme teda parky a postavíme ďalšie parkoviská? Zbúrame historické budovy v centre, aby sme vytvorili ďalšie parkovacie miesta? Potom nafúkneme cesty, aby mali autá kadiaľ jazdiť? Je to začarovaný kruh: koľko parkovacích miest ponúkneme, toľko sa zaplní.

Našťastie, existuje aj rozumné a dlhodobo udržateľné riešenie. Volá sa manažment parkovania, prípadne jednotná parkovacia politika. Cieľom parkovacej politiky nie je bezhlavo vytvárať ďalšie parkovacie miesta na úkor verejného priestoru – treba ich začať regulovať. Mesto má na takúto reguláciu pripravené nástroje, ktorých cieľom je pomôcť nájsť parkovacie miesto tam, kde človek býva (resp. kde má v rámci mesta prihlásený trvalý pobyt). Majú ľudí primäť porozmýšľať nad tým, či pre nich naozaj má zmysel kúpiť ďalšie auto. Odradia cezpoľných, aby si z hlavného mesta nerobili parkovisko. Presvedčia majiteľov rodinných domov s garážami, aby ich aj používali a neparkovali cez noc na chodníkoch.

Ubudnú autá?
Ubudnú! Po prvé preto, že časom sa vďaka regulácii časť obyvateľov vzdá áut, pretože ich nebudú potrebovať. Po druhé preto, že cezpoľní si prestanú z Bratislavy robiť parkovisko a menej áut dotiahnu do mesta. A po tretie preto, že v častiach s rodinnými domami, kde ľudia parkujú na ulici a chodníkoch, začnú využívať svoje garáže.

Čo pre to treba urobiť?
Treba len trošku odvahy. Odvahu mali všetky hlavné mestá EÚ – okrem Bratislavy. Odvahu mali všetky krajské mestá Slovenska – okrem Bratislavy. Teraz je teda na starostoch a poslancoch nášho hlavného mesta, aby ukázali, že keď ide o tak zásadnú vec pre lepší život v meste, dokážu prekonať rôzne obavy či výhrady a urobiť tento naozaj dôležitý krok.

Netvrdím, že všetko bude od začiatku dokonalé: veľa vecí sa určite bude podľa potreby priebežne dolaďovat a vylepšovať. Ako predseda komisie dopravy nášho mesta však tvrdím: situácia s individuálnou dopravou v meste je naozaj kritická. Nemôžeme si už viac dovoliť riešenie odkladať, musíme konať teraz. Obyvatelia Bratislavy si to určite zaslúžia.

Viac o mojich aktivitách sa dozviete na facebook.com/uhler 2017.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Žijem so svojou rodinou v okrajovej časti Bratislavy, v Jarovciach, ktoré ma fascinujú tým, že sú dedina aj mesto zároveň. Ľudia sa tu navzájom poznajú, na ulici vás bez problémov pozdraví človek, ktorého nepoznáte a hovorí sa tu štyrmi jazykmi. Nuž ako kedysi v Prešporku. Vyštudoval som informatiku na Matfyze, ktorý je na Slovensku jednou z najprestížnejších škôl a pre svoj život som si ako IT-čkár mohol vybrať ktorékoľvek iné mesto sveta. Mne sa však páčilo doma. Cítil som, že v Bratislave chcem žiť, pretože tento región spĺňa moje predstavy na pokojný a šťastný život. Chcem, aby každý, kto sa do bratislavského kraja prisťahoval, našiel v ňom svoj domov. Tiež chcem, aby ľudia, čo tu žijú od detstva, nehľadali svoju budúcnosť za hranicami. Toto je môj cieľ a dôvod prečo chcem byť županom a v júni 2016 som ohlásil svoj záujem kandidovať na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.

Blogy

|