Denník N

And the winner is…

V uplynulom týždni došlo k vyhláseniu víťazov rozpočtových Oscarov.

…školstvo ! V uplynulom týždni došlo k vyhláseniu víťazov rozpočtových Oscarov.

Nečakane prvé miesto získalo školstvo, hoci objem peňazí nezodpovedá umiestneniu. Dalo by sa polemizovať, či mal byť tento rezort vôbec nominovaný na udeľovanie, tak prestížnych cien. No nič. Ceny sú udelené, víťazi vyhlásení, neostáva nič iné len prijať prvenstvo. Neostáva?

Zabúdajú

Mám pocit, že naša vláda je už tak zvyknutá na to, že jej všetko prejde, že si dovolí kľudne vyhlásiť takú hlúposť, akou je tohoročný rozpočtový víťaz v domnení, že tomu uveríme. Táto vláda je tak zvyknutá na manipuláciu svojou voličskou základňou, že zabúda na fakt, že tento národ disponuje aj istou nemalou skupinou jedincov vyššieho inteligenčného quocientu.

Výhra

Pod rezort školstva patria všetky vzdelávacie inštitúcie v krajine. Zamestnaci tých inštitúcií. Pedagogickí aj nepedagogickí. Tie inštitúcie je nutné vybaviť. Nielen nábytkom, ale aj modernými technológiami, didaktickými pomôckami. Treba zaplatiť pedagogických aj nepedagogických zamestnancov tých inštitúcií. Treba zabezpečiť chod inštitúcí. Zámerne používam slovo inštitúcia, pretože laická verejnosť si pod školstvom predstavuje len školy a učiteľov a to nie je pravda. Tvrdíte, že učiteľ má byť v dnešnej dobe už len akýmsi moderátorom, nakoľko si môžu žiaci všetky informácie dohľadať na internete. Tak si prosím všetci, čo si myslíte, že školstvo je rozpočtovým víťazom, na tom internete vyhľadajte, čo a kto všetko okrem škôl, spadá pod rezort a ministerstvo školstva. Vyhľadajte si aj všetky informácie ohľadne Kmotríkovho štadióna a dozviete sa, že aj naň pôjde nemalý obnos.
Ako si môžu tí arogantní parlamentní, vládni, nenažraní papaláši dovoliť vyhlásiť, že školstvo je víťaz, keď sú odtrhnutí od reality. Veď vôbec netušia v akom stave sú podaktoré vzdelávacie inštitúcie na Slovensku. Nejde len o budovy a ich vybavenie.
Šport, veda a výskum. Tiež platené z víťazného balíka. Mnohopočetná administratíva samotného ministerstva. Platená kým?
Kde sú peniaze na spustenie tej historickej reformy? Kde sú reálne peniaze na rozvoj a modernizáciu skôl? Kde sú peniaze ? V tomto rozpočte ? Ťažko. Radšej by som vyhrala 1. miesto v strúhaní ceruziek ako z doslova h…a urobiť rozpočtového víťaza.

Taká je doba

Touto alibistickou frázou sa začína ospravedlňovať takmer všetko. Je to ako zaklínadlo.
Deti sa nedokážu sústrediť, čo považujem za obrovský problém. Ak ich chcem niečo naučiť, túto schopnosť nepochybne potrebujú. Tak teda ju trénujeme cez aktivity, ktoré ju rozvíjajú. Keď na to upozorním, je mi povedané, že je taká doba.
Aká doba? Doba, keď nie je čas na vlastné deti? Keď nie je čas sa s nimi rozprávať, zahrať si obyčajnú stolovú spoločenskú hru ( spoločenské hry rozvíjajú u detí schoponosť sústrediť sa, trpezlivosť, pamäť, logické myslenie, postreh atď.), prečítať im knižku, pomôcť s domácimi úlohami?
Riešime čitateľskú gramotnosť. Nejde len o to, že žiaci nedostatočne rozumejú textu, ale aj o to, že ešte aj v skutočne vyšších ročníkoch, podaktorí čítajú ako Majka z Gurunu. Keď na to upozorním, je mi povedané ,, taká je doba,, . Aká doba? Naučiť sa dobre čítať vyžaduje tréning. Čiže veľa, veľa čítať nielen v škole, ale aj doma.
Deti nedokážu behať, chytiť a hodiť loptu. Keď na to upozorním, je mi povedané, ,, taká je doba,,. Smutné. Áno, taká je doba. Už nevidno deti hrávať sa na ihriskách. Sú na krúžkoch. Aj my sme ich mali, ale nie denne niekoľko. Nás tešil ten náš , ktorý nám rodičia vybrali podľa toho v čom sme sa im zdali šikovní. Tieto deti sú z tých svojich unavené. Od rána v škole, potom milión krúžkov a večer úlohy. Pohodlnejším riešením je razom pre veľkú skupinu rodičov, obviniť učiteľa z neprimeraného množstva úloh.
Pre úplné dokreslenie absurdnosti dnešnej doby uvediem skutočnosť spred dvoch dní.
Vchádzam do triedy tradične so slovami,, Dobré ráno, moji milí !“ Zaujme ma dievčatko v prvej lavici. Kompletne vysypané ako muchotrávka. Zjavne sa necíti dobre. Rodičia ju poslali do školy s ovčími kiahňami. Museli vedieť. Ten výsev bol viditeľný ako červená na semafóre. Navyše staršia dcéra už ležala s týmto ochorením doma. Vedeli, že je infekčná a nakazí všetkých, ktorí kiahne nemali. Neverila som vlastným očiam. Dieťa sme s kolegyňami uložili na epedy a prikryli. Celý deň sme sa snažili dovolať niekomu z rodiny. Márne. Dieťa bolo v škole ešte cca o 15.00 keď som ju opúšťala. Taká je doba ! Aká doba?! Prahsprostá bezohľadnosť a nezodpovednosť. Na jednej strane máme kult dieťaťa, na strane druhej alibizmus, bezohľadnosť, nezodpovednosť a neochotu prekročiť zónu pohodlia.
Nikdy nesmie nastať taká doba, v ktorej nie je čas na vlastné deti. Ak nastala, tak je chorá.

Bonus

Keď bude rozpočet zahŕňať investície do zriadenia izolačiek na školách aj so zdravotníckym personálom, oddychových zón pre žiakov a učiteľov, potom bude víťazným. Tiež ak bude myslieť na lieky, vitamíny a prostriedky na zbavenie sa parazitov rôzneho druhu, ako napríklad vší a mrlí, pre učiteľov, bude víťaz. My učitelia totiž prichádzame do styku s najväčšou skupinou bacilonosičov. Je úplne jedno aké je zastúpenie sociálnych skupín na školách, neustále vypisujeme oznam o výskyte vší na tej ktorej.
Ďalej by tam mali byť prostriedky na optiku a didaktické pomôcky. Keď už sa robia všakovaké štúdie a štatistiky, mala by sa urobiť aj taká, ktorá bude hovoriť o počte učiteľov, ktorí si zničili zrak pri výkone svojej práce. Nielen sústavným štúdiom a opravovaním, ale aj napríklad vyrábaním didaktických pomôcok po nociach.
Skrátka keď v tom rozpočte bude zahrnuté to čo majú Fíni ( náš vzor a idol), potom môžu nielen papaláši vyhlásiť ,, And the winner is Education!“ Čo majú Fíni? Prosím vyhľadať na internete. Taká je doba!

Luc.

Teraz najčítanejšie

Lucia Slovincová

Učiteľka. Bratislavčanka, ktorej nie je jedno. Štúdium GAMČA, Univerzita Komenského Pedagogická fakulta. Neznášam vtáčie mlieko, pasivitu, štátnu školskú inšpekciu a arogantných, nevychovaných, sprostých ľudí. Milujem hudbu, knihy, svoju prácu, svoju buldočku a rannú sprchu.