Mýty o školstve (II): Máme naozaj veľa vysokoškolákov? Garantuje ešte VŠ diplom uplatnenie na trhu práce?

V poslednom  období počúvame, že slovenské vysoké školy produkujú veľké množstvo absolventov, ktorí sa následne nevedia uplatniť na trhu práce. Táto rétorika zaznieva pomerne často aj od predstaviteľov vlády. Je to však skutočne tak? Stráca vysokoškolský titul na svojej váhe a skutočne platí, že ľudia s vysokou školou majú problém nájsť si adekvátne uplatnenie?

Mýtus: Slovensko má príliš veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí

Realita: V porovnaní s inými štátmi máme málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Vzhľadom na demografický vývoj a odchod mladých do zahraničia, počet vysokoškolákov dramaticky klesá. Problematické je, že oproti zahraničiu nemáme žiadne krátke post-sekundárne programy a  málo našich absolventov končí bakalárskym stupňom štúdia.

Slovensko dlhodobo zaostáva v počte vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo všetkých vekových skupinách sledovaných OECD. V celkovej ekonomicky aktívnej populácii (25 – 64 rokov) máme 21% ľudí s VŠ vzdelaním, zatiaľ čo priemer OECD krajín je 35%.⁹ V populácii mladých ľudí (25 – 34 rokov) je situácia o čosi lepšia, kde máme 31% ľudí s VŠ diplomom, kým priemer v OECD je 42%.⁹ V najstaršej generácii (55 – 64 roční) má na Slovensku vysokoškolské vzdelanie len 13% populácie oproti 26% priemeru OECD.⁹

Zároveň počet vysokoškolákov na Slovensku od roku 2009 kontinuálne klesá. Najvyšší počet VŠ študentov sme mali v akademickom roku 2008/2009, keď ich spolu bolo 225 766.⁴ V roku 2015 už bolo na Slovensku len 158 659 študentov VŠ, ⁶ čiže počet vysokoškolákov klesol o 67 tisíc. Z dôvodu klesajúceho počtu mladých ľudí sa do roku 2021 predpokladá ďalší pokles, a to až na úroveň zhruba 140 000 vysokoškolákov.² Okrem toho klesá aj záujem 19 ročných o štúdium na VŠ. To demonštruje fakt, že kým počet 19-ročných medzi rokmi 2005 – 2015 u nás klesol o 30,55%, tak počet uchádzačov (občanov SR) o vysokoškolské štúdium za toto obdobie klesol až o 42,57%.⁶

Jedným z dôvodov úpadku záujmu mladých ľudí o štúdium na slovenských VŠ môže byť aj dlhodobé stúpanie počtu Slovákov študujúcich v zahraničí. Zatiaľ čo v roku 2002 študovalo v zahraničí 11 281 Slovákov,⁷ tak v roku 2013 to bolo 33 105 študentov,¹² čo v roku 2013 predstavovalo 14% vysokoškolákov.⁸ V roku 2014, podľa OECD, študovalo v zahraničí 14,2% slovenských vysokoškolákov.⁹ Najviac je našich študentov v ČR (takmer 23 tisíc), kde ich počet vzrástol medzi rokmi 2002 až 2015 zo 4918 na 22 971.^5,7 Problém odlivu mladých ľudí by nebol taký dramatický pokiaľ by sa vyrovnával príchodom študentov zo zahraničia. I napriek stúpajúcemu počtu zahraničných študentov  sa toto u nás zatiaľ nedeje, keďže  v roku 2015 študovalo v SR len 10 053 zahraničných študentov.³

Ďalším významným problémom je, že väčšina našich študentov zostáva, v porovnaní s vyspelým svetom, na VŠ pridlho a pre trh práce môžu byť prekvalifikovaní. Úplne u nás absentujú krátke vysokoškolské programy po strednej škole, orientujúce sa na praktické zručnosti. V krajinách OECD absolvuje takéto krátke VŠ programy priemerne 8% ekonomicky aktívnej populácie vo veku od 25 do 64 rokov.⁹ Okrem toho máme málo študentov končiacich VŠ na bakalárskom stupni, keďže väčšina z nich pokračuje v štúdiu až po získanie magisterského alebo inžinierskeho titulu. Opačná situácia je v krajinách, kde je vysoký pomer absolventov s vysokoškolským vzdelaním a zároveň kvalitné vysoké školstvo. V týchto krajinách väčšina VŠ vzdelaných ľudí končí bakalárom.

Mýtus: Vysokoškolský diplom nezabezpečí, že si človek nájde lepšie uplatnenie na trhu práce

Realita: Absolventi VŠ sa ľahšie zamestnajú a majú vyšší príjem než absolventi nižších stupňov vzdelania.
Vysokoškolský diplom má stále vysokú hodnotu na trhu práce. Absolventi VŠ sa zamestnajú ľahšie než absolventi nižších stupňov vzdelania. Podľa OECD je na Slovensku medzi absolventmi VŠ najmenej nezamestnaných vo vekovej kategórii 25 – 64 rokov spomedzi absolventov všetkých stupňov vzdelávania: medzi absolventmi nižšieho stredného vzdelania je 34,4% nezamestnanosť, medzi absolventmi vyššieho stredného vzdelania je to 10 %, medzi absolventmi bakalárskeho stupňa VŠ 7% a magisterského stupňa 5,5%.⁹

Aj štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR potvrdzujú, že čerství absolventi vysokých škôl[1], sú v pomere k čerstvým absolventom stredných škôl, evidovaní na úradoch práce v oveľa nižšom počte. Na konci roku 2015 z celkového počtu 19 380 čerstvých absolventov evidovaných na úradoch práce bolo 14 228 absolventov stredných škôl a zvyšok boli absolventi VŠ.¹¹ Zároveň, väčšina uchádzačov o prácu s VŠ vzdelaním bola v evidencii úradov práce 7 – 9 mesiacov (56,76%) a len 7% absolventov VŠ si hľadalo prácu dlhšie ako rok.⁶

Pokiaľ ide o výšku mzdy, vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú na tom v priemere lepšie ako tí, ktorí vysokú školu nemajú:

Dáta OECD tiež ukazujú, že okrem vyššej šance zamestnať sa a vyšších príjmov, majú vysokoškolsky vzdelaní ľudia aj lepší zdravotný stav a sú viac spoločensky a politicky angažovaní.

****
Čo je projekt To dá rozum?

Projekt TO DÁ ROZUM iniciovala MESA10 v roku 2015. Pripravuje zásadnú premenu vzdelávacieho systému na Slovensku. Prioritou projektu sú zdraví, šťastní a na život pripravení mladí ľudia, motivovaní a empatickí učitelia ako neustále sa rozvíjajúci profesionáli, rodičia v úlohe partnerov vo vzdelávacom procese a kvalitne riadené školstvo na systémovej aj inštitucionálnej úrovni.

V súčasnosti expertný tím MESA10 analyzuje slabé stránky slovenského školstva, na ktoré budú nadväzovať odporúčania, ako súčasný neblahý stav slovenského školstva zmeniť.

Viac na www.todarozum.sk alebo na facebooku.

****
Prieskum verejnej mienky o prítomnosti mýtov o vzdelávaní a školstve na Slovensku uskutočnila pre projekt To dá rozum agentúra Focus na vzorke 1009 respondentov 8.9.-14.9.2016.
Renáta Králiková, riaditeľka projektu To dá rozum a garantka a analytička pre oblasť VŠ a vysokoškolskej vedy
Stanislav Lukáč, analytik pre oblasť vysokého školstva a vysokoškolskej vedy

[1] Podľa paragrafu 8 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti je za absolventa považovaný „občan mladší ako 26 rokov veku, ktorý ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a od jej ukončenia nemal pravidelne platené zamestnanie“.

Zdroje:

1. Academic Ranking of World Universities: http://www.shanghairanking.com/ARWU-Statistics-2016.html
2. ARRA (2014) „Hodnotenie fakúlt vysokých škôl 2014“
3. CVTI (2015) Štatistická ročenka za rok 2015 – vysoké školy, tabuľka „Študujúci iného štátneho občianstva podľa štátov, tabuľky 9v, 15v, 9s, 15s, 9š, 15š“
4. CVTI (2016) Časové rady – Vysoké školy http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/casove-rady.html?page_id=9724
5. Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy (2015), Výstup-aktívní studenti konec roku 2015 – Statistika aktívních studentů k 31.12.2015
6. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (2016) „Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2015“, https://www.minedu.sk/vyrocne-spravy-o-stave-vysokeho-skolstva/
7. OECD (2004) Education at a Glance, tabuľka C3.7
8. OECD (2015) Education at a Glance, tabuľka C4.5
9. OECD (2016) Education at a Glance, tabuľky A1.1, A1.2, A5.2, C4.3 http://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2015_eag-2015-en
10. Štatistický úrad SR (2016) „Slovenská republika v číslach 2016“
11. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) (2015) „Vývoj nezamestnanosti absolventov škôl a mladistvých, Štatistiky, December 2015, tabuľka č. 1“ http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-absolventi-statistiky/2014.html?page_id=513596
12. UNESCO (2016) „Global Flow of Tertiary-Level Students“ http://uis.unesco.org/en/uis-student-flow#slideoutmenu