Denník N

Krátka praktická príručka pre bratislavského developera

Každú chvíľu sa v našej stolici objaví nejaká nová vyleštená vizualizácia developerského projektu a neinak je tomu teraz. Častokrát ide o udičku, ktorá má nahrubo predstaviť ďalšiu anexiu bratislavského územia, lebo stará dobrá teória reklamy hovorí, že ľudia kupujú len to, čo poznajú. Najnovší červík na háčiku je akýsi jachtársky klub v Zimnom prístave a hoci je k prvému výkopu ešte veľmi ďaleko, svedčí to o tom, že už ktosi kdesi vytýčil plán útoku na túto zdanlivo zanedbanú a nevyužívanú časť nábrežia. Nuž, chytil som sa a keďže mám pocit, že naše mesto by sa mohlo rozvíjať inak, ako starým dobrým developerským spôsobom, skúsil som tomuto podnikavému kapitálu priblížiť, ako by sa mohli dopracovať k stavu, že vytvoria miesto, ktoré budú mať bratislavčania radi. Zvýšia tým nielen hodnotu svojej investície, ale zároveň sa vyhnú trápnu pri vysvetľovaní, že tie byty na nábreží neslúžia ako úplatok známym politickým persónam.

Drahý bratislavský developer,

 

1. Maj cit pre mieru a mierku
Skôr ako začneš uvažovať nad svojim projektom a privolávať architektonické štúdio, uvedom si prosím, že ideš stavať v Bratislave. Nie v Dubaji ani v Malej Mači pri Seredi (nič proti obom menovaným), ale v Bratislave, ktorá má svoj kontext, históriu, obyvateľov, potreby. My Bratislavčania nepotrebujeme viac provinčnej architektúry od stavebných inžinierov, lebo sme si jej za posledné desaťročia postavili dosť. Na druhej strane, nesúťažime s Hong Kongom a preto ak máš malý pozemok, neznamená to, že tvoja architektúra sa najlepšie zhodnotí, keď si z penthousu na vrchole prezrieš prach na zlatej korunke veže Dómu sv. Martina. Jednoducho, skús sa vcítiť do polmiliónového mesta, ktoré má chuť rásť, ale nepotrebuje na to tvoje finančné steroidy.

 

2. Obchodných centier už máme dosť

Možno to bude pre teba prekvapivá informácia, ale naozaj netúžime po ďalšom obchodnom centre vo vnútri mesta. Ja viem, že tvoje bude to najsamlepšie, ale developerský projekt nemusí byť len súčasťou kolekcie obyčajne zasa tých istých obchodov. Predstav si, že akýmsi zázrakom nezačneme viac zarábať a míňať a tak nám bude ďalšie háenemko naprd a nezachráni to ani Starbucks, ktorý vstúpil na náš trh príliš neskoro. Iste, nájdu sa aj takí, ktorí radi trávia voľní čas nakupovaním, ale omnoho viac je takých, ktorí začínajú nakupovať na internete, lebo s obsluhujúcim personálom v kamenných predajniach to nie je teda nič moc. A nenechaj sa zmýliť tými davmi v obchoďáku, tí ľudia sa len možno prišli skryť pred víkendovým televíznym programom a ich peňaženky sa otvárajú rovnako ťažko ako ústrice.

 

3. Komunikuj s ľuďmi navôkol
Ak ťa zaujíma odpoveď na otázku, čo vlastne tí Bratislavčania chcú, dá sa ich to spýtať. Nie, nemyslím primátora, ale ľudí, ktorí žijú v okolí tvojho projektu. Normálka ich oslov, pozvi na nejaké stretnutie, existujú susedské komunity, aktivisti, alebo len ľudia, ktorým to nie je jedno a to nie sú troublemakeri, ale tvoje potenciálne komunikačné kanály medzi tebou a priľahlými štvrťami. Ak si vo svojej štvrti predsa len nový, môžeš to skúsiť neadresne, z hlavy mi napadá webstránka, možno leták? Nikoho nebaví organizovať petície a protestné akcie, oveľa radšej by ti povedali pár podnetov už pred začatím celého projektu. Aha, napríklad projekt Lido sa o to snaží a poviem ti, čo sa stane: tí ľudia, ktorí by mohli byť tvoji nepriatelia budú zrazu pracovať pre teba.

 

4. Urob niečo, na čom nezarobíš
My Bratislavčania nie sme úplne na hlavu padnutí. Chodíme do Viedne, Londýna, Amsterdamu, Kodane, takže vidíme, že mesto môže vyzerať inak. Nás neofajčíš nejakým Planetáriom alebo plážou bez pláže. Nám by možno stačilo a teraz si sadni – detské ihrisko. Ja viem, už je jedno v Medickej a druhé niekde v Dúbravke, ale tie deti sa tam nie a nie pomestiť. Chápem, že na detskom ihrisku nezarobíš, veď to je 100 metrov štvorcových potenciálne prenajímateľnej plochy, ale vedz, že tvoj projekt bez verejného priestoru nie je ničím iným, ako Strmými vŕškami v centre mesta. Už si určite počul o verejno-súkromnom priestore. Ak nie, choď sa pozrieť na nábrežie k Eurovei. Trávička, lavičky, preliezky, chodníky, priestor pre tých, ktorí chcú byť ľuďmi a nielen zákazníkmi.

 

5. Nie všetko staré treba zbúrať
Ozaj, už sme hovorili o tom, že nie každú budovu, ktorú kúpiš s pozemkom musíš zbúrať? Jasné, že máš predstavivosť a vieš si predstaviť niečo oveľa lepšie, ani nehovorím o technických pamiatkach, ktoré sa podarilo zapísať do zoznamu chránených budov. Také pékáo nebola zrovna architektúra storočia a predsa za ním ľudia smútia. Chápem, nahovno akustika, malá sála, ale možno by stačilo málo: zakomponovať časť budovy do nového kontextu a tak dať ľuďom pocit, že nie si agent MIB, ktorý sa im snaží vymazať spomienky bleskom naleštenej sklenenej fasády. Alebo taký brownfield. Výrobné haly, špinavé továrne, fuj. A vieš koľko takých sa vo svete prerobilo na pomerne exkluzívne štvrte? Možno je to o niečo drahšie, neviem presne posúdiť, ale za ten pocit, že Bratislavčania pri pohľade na tvoj nový projekt nebudú mať pocit, že sa zobudili v inom meste, to podľa mňa stojí.

 

6. Nevytváraj uzavreté štvrte 
Skús pomyslieť na to, že nie všetci Bratislavčania zarobili na kupónovej privatizácii alebo štátnych zákazkach. Normálne si kupujeme byty na hypotéky, auto na leasing, čo je, medzi nami, daň za neexistenciu mestských nájomných bytov a nefungujúcej hromadnej dopravy. Good for you, ale aj keď sa ti to asi nezdá, nie každému dajú úver na pol mega na tvoj bytík pri Dunaji. Dobré mesto a miesto vzniká tým, že integruje rôznych ľudí a slúži všetkým. Napríklad v takom Holandsku existuje zákon, že každý bytový projekt musí mať nejaký priestor vyčlenený aj pre sociálne slabších za nižšie ceny. Nechceme od teba charitu, len uvedomienie si, že dunajské nábrežie nie je Monako.

 

7. Zelene nie je nikdy dosť
Aha, zeleň, skoro by sme boli zabudli. Jasné, Karpaty, napadne ťa hneď a máš odškrtnuté. Ale. Sú medzi nami takí, ktorí si po práci neoblečú ridžojsky, nevytiahnu horský bicykel a nejdú “do prírody”. Niektorým stačí pohodiť sa na nejaký trávnik, vytiahnuť knihu a popritom chlípať cold brew. Alebo si dajú letný obed namiesto v kantíne v priľahlom parku. Teda, dali by si, keby mali tú možnosť, keďže nie všetci Bratislavčania pracujú v nádhernej auparkovej veži. A aby nedošlo k omylu, zeleň neznamenajú okrasné stromčeky v kochlíkoch z Hornbachu, pretože keď je v júli 40, tieto potrebujú viac opatery, ako ľudia, ktorí by sa pod nimi chceli nebodaj schladiť.

 

8. Nestaviaš reklamné médium
Ja viem, je to lákavé. Dohromady to nič nestojí a taká megaplachta na fasáde je zaručený zdroj trvalého príjmu. Ale vieš čo? Ty, reklamná agentúra a zadaváteľ reklamy ste jediní, ktorým sa to páči a majú z toho prospech. Všetci ostatní vás majú v zuboch. Lebo Pribinova nie je Times Square a Bajkalská nie je Piccadilly Circus. A Bratislava nie je Tokyo. Možno to znie ako nápad z filmu Wima Wendersa o bývaní za megaboardom, ale realita je taká, že namiesto novodobej urbánnej romantiky vytváraš Bangladéš a preto si ľudia klopú na čelo, keď si pýtaš 3000 za meter štvorcový, lebo v juhovýchodnej Ázii sú ceny predsa len o niečo nižšie.

 

9. Aj malý obchod je obchod
Alebo také obchodné priestory. Taká Billa zaplatí tzv. trhové nájomné, ale na druhej strane dá svojim zamestnancom minimálnu mzdu. Skús vytvoriť priestor aj pre malé lokálne podniky, ktoré nemajú šancu zaplatiť 50 eur za meter štvorcový nájmu. Ináč tam budeš mať len onú Billu, nejaké to kasíno so zatemnenými oknami, prípadne albánskeho zlatníka, ktorý ti síce bude platiť, ale až po roku a troch upomienkach. Naopak, malá kaviareň, sklenárstvo, čistiareň alebo galéria vytvoria lokalitu, do ktorej sa budú ľudia radi sťahovať aj v prípade, že tvoj architekt nepatril k premiantom v ročníku.

 

Autor je bežný Bratislavčan.

 

Link na projekt v Zimnom prístave.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Bajaník

Pracujem v reklame, momentálne pod hlavičkou PEKNE & DOBRE, ale som tiež kaviarnikom a kavierenským povaľačom. Mám na svedomí koncept a značku kaviarní SHTOOR home made café, ale aj FOXFORD. Baví ma to, čo robím, lebo robím, to čo ma baví.