Krátka poznámka k testom PISA
Milý čitateľ, cháp, prosím, nasledujúcu poznámku nie ako ambíciu analyzovať problémy slovenského školstva či obhajovať skutočne zlý stav nášho vzdelávania. Ide len o malý postreh k tomu, že medzinárodné porovnávanie testových skóre môže mať svoje úskalia.
Teda naozaj len krátko. Pokúste sa vyriešiť túto úlohu (online tu):
Úloha č.2 – Tulení spánok
Tuleň musí dýchať dokonca aj vtedy, keď spí vo vode. Martin pozoroval tulene po dobu jednej hodiny. Na začiatku jeho pozorovania sa tuleň nachádzal na hladine a nadychoval sa. Potom sa potopil na dno mora a zaspal. Z morského dna vyplával za 8 minút pozvoľna na hladinu a znova sa nadýchol. Za tri minúty sa vrátil späť na morské dno. Martin si všimol, že celý tento proces prebiehal veľmi pravidelne.
Otázka: Po jednej hodine sa tuleň nachádzal
- na dne
- na ceste k hladine
- na hladine, kde sa nadychoval
- na ceste k dnu
Ak by sme sa dokázali vžiť do človeka, ktorý zadanie tvoril, odhadneme jeho úmysel a budeme jednoducho počítať správne: 3 + 8 +3 +8 atď.
Ale predstavivosť dieťaťa a najmä špecifiká toho-ktorého národného jazyka môžu značne zamiešať kartami. Matematická gramotnosť je tak ovplyvnená čitateľskou gramotnosťou a zároveň syntaxou či štylistikou jazyka. Zo zadania v slovenskom jazyku nie je jasné, koľko času tuleň zostal na dne mora. Text naznačuje, že tam zaspal a teda strávil na dne nejaký čas. Nie je jasné, že keď tuleň zaspí, automaticky sa začne dvíhať nahor.
Druhým problémom je znalosť slovenského jazyka. Predložka „za“ je v zadaní správne použitá na označenie času, počas ktorého tuleň plával z dna na hladinu. V bežnej (nespisovnej) slovenčine sa však predložka „za“ používa aj na miestach, kde patrí predložka „o“. Napr. zvrat „vypláva o 8 minút“ znamená, že tuleň leží na dne 8 minút a potom vypláva. Pre žiaka, ktorý bežne zamieňa „za“ a „o“ znenie zadania neobjasňovalo, koľko času trvá tuleňovi vyplávať, resp. analogicky klesnúť na dno. V kombinácii so zámerne zavádzajúcou príslovkou „pozvoľna“, ktorá mala odviesť pozornosť od presného časového údaju (čo tvorcovi samozrejme nevyčítam), musel mať slovenský žiak vo veci doslova guláš.
Problém v zadaniach sa opakuje aj v Testovaní 9, upozorňujú na to viacerí učitelia. Už vôbec nechcem na tomto mieste otvárať debatu o zmysle testovania ako takého.
Uvedená poznámka nemá relativizovať alebo dokonca obhajovať kvalitu slovenského školstva. Na mnohých iných miestach sú popísané jeho zásadné problémy. Napokon, problém jazykovej odlišnosti sa pravdepodobne nevyskytol len v tomto meraní, ale aj v predchádzajúcich, pričom pokles v porovnaní s inými krajinami nie je konštantný, ale výraznejší. Čiastočne však špecifikum jazyka môže vysvetliť isté malé percento nižšieho skóre. Aké presne, neviem. Je to otázka pre jazykovedcov. Zložitosť a matematická presnosť jazyka jednotlivých krajín (vyjadrená v jeho syntaxi) sa však líši určite. Zoberte si už len naše nelogické dvojité zápory („Nič nerobím“ a pod.). Medzinárodné testové porovnávanie, aby sme naozaj mohli tvrdiť, že je reliabilné, muselo by tieto odlišnosti ošetriť.