Kauza „Čistý deň“ – Populizmus, či skutočný záujem o deti?

Keď som jedno novembrové poobedie sedela sama v aute smerujúcom na poslanecký prieskum do resocializačného strediska v Gbeloch, nevdojak som si vybavila dve scény z môjho zatiaľ krátkeho poslaneckého života.

Jedna sa odohrala na jar, kedy som na Výbore pre sociálne veci odmietla podporiť poslanecký prieskum na súdoch, ktorý by šetril prípady násilne odvedených detí v rámci výkonu súdnych rozhodnutí. Opozičnou kolegyňou, poslankyňou som bola na facebooku označená ako prisluhovačka SMER-u, ktorá  sa pridala k tým, čo nechcú dvihnúť zadok a preskúmavať činnosť súdov.

Druhá scéna sa odohrala na jeseň, kedy som sedela na rozhovore v Slovenskom rozhlase. Moja spoludiskutujúca, taktiež opozičná politička, vtedy povedala niečo na spôsob, že celý systém resocializácie je na Slovensku prehnitý, a preto by sa bála umiestniť svoje dieťa do akéhokoľvek resocializačného strediska.

Prieskum na súdoch som neodmietla pre lenivosť, alebo kvôli tomu, že podporujem vládnu koalíciu, ale preto, že sa jednoducho nedá uskutočniť. Zákonodarná moc totiž nemôže kontrolovať súdnu moc. A s názorom, že celý systém resocializácie je zlý, som zas nemohla súhlasiť, pretože na základe jedného prípadu nemôžme generalizovať. Predstavovala som si, ako sa po takýchto výrokoch politika v Bratislave, môžu cítiť desiatky ľudí, ktorí sa v skromných podmienkach, za málo peňazí, venujú deťom v problémoch.

K takýmto silným tvrdeniam sa podľa môjho názoru môže súdny a zodpovedný človek odhodlať až potom, čo  získa komplexný prehľad, postavený na zisťovaní podmienok vo viacerých resocializačných strediskách a taktiež získa relevantné informácie z ďalších inštitúcií, ktoré na strediská akýmkoľvek spôsobom vplývajú (MPSVR SR, Ústredie práce, Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, VÚC, NKÚ, Sociálna poisťovňa, Správa finančnej kontroly a pod.).

Keď som teda počas toho ako nezasadal parlament, dvihla svoj východoslovenský poslanecký ,,zadok“, ktorý osamotený sedel v aute mieriacom do resocializačného strediska, vzdialeného pár kilometrov od Bratislavy, napadlo ma: ,,Kde sú autorky plamenných tvrdení? Aký je ich skutočný záujem poctivo preskúmať problematiku resocializačných stredísk?“

Len pre zaujímavosť, dva dni predtým sa uskutočnil prieskum v Čistom dni. Nakoľko toto stredisko bolo medializované, poslancov tam bolo habadej. V ďalších ,,resococh“ na ktoré sa už neupierali novinárske kamery, či mikrofóny, ich záujem rapídne ochladol. Keď som si však spomenula na to, čo všetko sa medializovalo v prípade Čistý deň, povedala som si: ,,Chvalabohu, aspoň môžeme pokojne a systematicky pracovať.“

A prečo to vlastne všetko spomínam? Kvôli tomu, že môj  odborný aj ľudský pohár trpezlivosti preteká. Kvôli tomu, že spôsob akým sa vyvodzujú unáhlené závery bez podrobného skúmania, ohrozujú desiatky detí v problémoch.

Nemám rada populizmus a neznášam priživovanie sa na nešťastí ľudí. Ani spôsob, ktorým sa táto kauza zrodila a živí. Preto som sa k danej téme vyjadrovala pre média veľmi zdržanlivo. Lenže popri tom sa zjavujú mnohí „odborníci“ na problematiku resocializácie a vyjadrujú sa k „podstate veci“.

Preto  dávam do pozornosti zopár faktov.:

• Generálna prokuratúra stále vo veci koná, teda vyšetrovanie nie je uzavreté.
• Kontrolná skupina na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny stále pracuje, prehodnocuje a získava informácie.
• Akreditačná komisia prehodnocuje daný stav a v súčasnosti prebieha správne konanie o odobratí akreditácie resocializačnému stredisku „Čistý deň“.

Čo sme zatiaľ podnikli s kolegyňami poslankyňami zo sociálneho výboru, ktorým podľa môjho názoru skutočne záleží na podrobnom preskúmaní problému?

Výbor NR SR pre sociálne veci inicioval mimoriadne zasadnutie, na ktoré prizval odborníkov z ministerstiev práce sociálnych vecí a rodiny, školstva vedy výskumu a športu, zdravotníctva, spravodlivosti a vnútra. Náš výbor sa uzniesol na vykonaní poslaneckého prieskumu vo všetkých akreditovaných 20-tich resocializačných strediskách. Počas prestávky rokovania parlamentu zatiaľ navštívil päť. Celá kontrola by mala byť ukončená koncom februára, pretože ďalšie prieskumy sa môžu realizovať len v čase, kedy nezasadá parlament.

Zorganizovala som okrúhly stôl na tému resocializácie a reedukácie, ktorého sa zúčastnilo zhruba 70 odborníkov naprieč celým spektrom organizácii a celým Slovenskom venujúcich sa tejto problematike. Závery okrúhleho stola premietame aj do otázok, ktoré v rámci poslaneckého prieskumu skúmame. Následne sa uskutočnila aj medzinárodná vedecká konferencia k tejto problematike v Košiciach.

Ak chceme skutočne odborne spoznať systémové problémy a navrhnúť adekvátne opatrenia, viac sa urobiť priebežne nedá.

A na záver by som trochu pripomenula aj názor druhej strany, ktorá je v celej kauze opomínaná. Sú to ľudia, ktorí sa venujú deťom s problémami. Kvôli atmosfére ,,honu na čarodejnice“ sa mnohí z nich cítia byť vo svojej práci ohrození, ponížení, znevážení a vážne uvažujú, či má zmysel v nej ďalej pokračovať. Preto sa pýtam, myslia tí, čo rozpútavajú mediálny poplach na to, kto sa bude starať o závislé deti? Uvedomujú si, že máme tragický nedostatok špecialistov na túto problematiku? Počet všetkých detí, u ktorých boli vykonané opatrenia je dnes okolo 16 tisíc. Pripadá na nich 108 sociálnych kurátorov pre deti a cca 40 psychológov a psychiatrov. Strata každého z nich je vážnym problémom. Preto prosím každého kto to myslí s deťmi vážne, aby ich zbytočne neohrozoval unáhlenými, mediálne ľúbivými závermi.