Denník N

Ako program PISA ukázal, že učiteľom treba platiť oveľa menej

(post PISA 2015)

Tento týždeň vzbudili pozornosť výsledky vlaňajšieho testovania v rámci programu PISA. Ukázali, že slovenskí žiaci sú vo všetkých kategóriách horší ako pred troma rokmi, kedy sa testovanie robilo naposledy, čím potvrdili trend, ktorý je dlhodobejší a všeobecnejší. Najviac zaujme informácia (pozri napr. https://dennikn.sk/626502/15-rocni-ziaci-sa-prepadli-v-matematike-citani-aj-prirodnych-vedach-v-testovani-pisa-sme-opat-pod-priemerom-oecd/), že v rokoch 2005 – 2013 Slovenská republika zvýšila výdavky na žiaka regionálneho školstva z 3500 USD na 5900 USD, ale výrazné finančné navýšenie sa u nás ani vo viacerých ďalších krajinách OECD vôbec neodrazilo na zlepšení výsledkov. Natíska sa potom otázka, či by sa teda pre ich zlepšenie nemalo radšej platiť menej.

Nepochybujem o tom, že tieto viac ako tristné výsledky využije časť politikov a školských odborárov na to, aby poukázali na nízke platy učiteľov. Nebránim sa ich zvýšeniu, veď sám som učiteľom. Pochybujem však trochu, či sa zvyšovanie platov prejaví tiež na kvalite učiteľov, čo naznačujú aj čísla z uvedeného testovania. Kvalita učiteľov sa podľa nich neodvíja od toho, ako veľmi sú títo platení, ale evidentne skôr od toho, akým spôsobom sú platení. A ten je stále ten istý a veľmi nešťastný. Učiteľské platy na slovenských (ale i iných) verejných školách sa totiž nezakladajú na produktivite pedagógov a na výsledkoch ich žiakov, lež na ich dosiahnutom pedagogickom vzdelaní a počte odučených rokov, čo sú, ako je vidieť z daných čísel, úplne nepodstatné ukazovatele pre výkon školstva.

Uvedené tabuľkové platy vedú k tomu, čo by biológovia nazvali neprirodzený výber. Najlepší absolventi pírodovedeckých, filozofických a pedagogických fakúlt majú väčšie možnosti uplatniť sa na pracovnom trhu ako tí horší, o tom asi niet pochýb. Pre tabuľkové platy však, ktoré to nezohľadňujú, potom títo do učiteľského povolania buď vôbec nenastúpia, alebo doňho nastúpia a počas neho hľadajú, resp. aj vykonávajú iné pracovné pomery, aby ich mzdové ohodnotenie aspoň čiastočne zodpovedalo ich cene na trhu práce. Preto sa i napriek svojmu učiteľskému nadaniu stávajú nemotivovanými učiteľmi. Menej talentovaným a produktívnym učiteľom zase vyhovuje, že hlúpo nastavená tabuľka im zabezpečí mzdové ohodnotenie bez ohľadu na ich výkon, takže tí sú tiež nemotivovaní sa zlepšovať.

Nechcem tu týmto, samozrejme, povedať, že by sa učitelia nemali vzdelávať. A už vôbec nie to, že učitelia majú dostatočne vysoké platy. Mnohí si bez akýchkoľvek pochybností zaslúžia oveľa vyššie mzdové ohodnotenie. A mnohí ho aj dostanú, keď odídu zo školstva na pracovné miesta, kde platy odrážajú ich nadanie a výsledky. Alebo keď popri práci učiteľa, ktorú často z ušľachtilých dôvodov nedokážu opustiť, vykonávajú ďalšiu profesiu, v ktorej sa ich produktivita a talent pretavia do peňazí navyše. Ale súčasný systém je vytvorený tak, že dobrých učiteľov nemotivuje zostať v školstve, resp. vykonávať svoju profesiu na hranici svojich možností, kým zlých učiteľov chráni pred akoukoľvek súťažou.

Teraz najčítanejšie

Martin Pukanec

Po štúdiách lingvistiky a filozofie na Univerzite Mateja Bela, Univerzite Karlovej, Univerzite Georga Augusta v Göttingene, Univerzite v Ľubľane, Univerzite Sorbonne v Paríži, Srbskom inštitúte v Budyšíne či Univerzite v Bukurešti som pracoval v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, v Európskom parlamente, na Michiganskej univerzite a na Univerzite Blaisa Pascala v Clermont-Ferrand; momentálne pôsobím na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.