Denník N

adventné (h)alúzie

nehodnotné  hodnoty

hodnotu človeka nevyjadruje to  koľko zarobil pre seba. ani ako zabezpečil svoju rodinu. ráta sa to, čo urobil pre iných, často neznámych ľudí. pre komunitu, spoločenstvo a spoločnosť v ktorej žije. ráta sa len to, čo mu neprinieslo zisk. len to, čo urobil nezištne a v dobrej viere. to v čom tratil svoje prostriedky, čas a námahu. hodnota človeka spočíva v tom ako dokázal využiť osobné danosti, dary a hmotné dobrá v prospech spoločenstva.

svetoznámy biznisman si premeral preplnenú aulu. požiadal, aby sa postavili tí z mladých marketérov, ktorí už pracovali ako dobrovoľníci. zašumelo. postavila sa sotva pätina. poslal ich na chodbu. vzal si notebook a vyšiel za svojou vybranou skupinou hovoriť o marketingu, reklame, o biznise (…). zvyšok ponechal v aule svojmu osudu.

čakal som v kaviarni na investora a predstavoval som si na akom aute príde na pracovné stretnutie…  zišiel zo starého ošumelého bicykla a v rozťahanom svetri mi rozprával o miliónových projektoch.

hodnotní a úspešní ľudia sa neukazujú v médiách s novým outfitom za desaťtisíce eur. nepotrebujú deklarovať svoje bohatstvo jazdou v drahých autách… skutočne hodnotní a úspešní ľudia si nepotrebujú zvyšovať hodnotu na mediálnom trhu tým, že sa pasujú do roly „smotánky“. spája ich jedno: vynaložili množstvo prostriedkov a veľké úsilie, aby sa ľuďom okolo nich žilo lepšie. nezištne podporujú umenie, vedu, školstvo… tvoria komunitné projekty, zlepšujú život spoločenstva bez nároku na odmenu.  a ľudia, ktorým dopomohli často ani netušia, že denne prechádzajú okolo nich. možno na ošumelom bicykli… ukazujú ostatným ako BYŤ a nie MAŤ. hodnotní ľudia kráčajú tichými uličkami, kým nuly sa prevážajú bulvármi.

 

byť či mať

sami rozhodujeme, či sme hodnotnými ľuďmi, alebo súčasť bezcieľnej masy. konzument, ktorého bytie nemá ani hodnotu hospodárskeho zvieraťa. lebo to aspoň slúži za potravu…  väčšina ľudí však len v „uzavretom kruhu“ zarába, konzumuje, spotrebúva, reprodukuje sa a produkuje odpad. je tragédiou človeka, keď nepoužíva vlastné kapacity na tvorivý a invenčný proces, na vytváranie a nachádzanie hodnôt a sám sa degraduje na výrobný prostriedok. na súčiastku zle fungujúceho „kiberstroja“.

v mnohých prípadoch sa zmyslom života stane užívanie zarobených zdrojov: odevy, dovolenky, autá… a podobne zúfale spôsoby ako sa odmeniť. ba obklopený „nakúpenými vecami“ zakúšať akýsi prchavý pocit blaha (?!). vytratí sa rovnako rýchlo, ako sa obkukajú zakúpené veci. hodnotu BYŤ nahrádza veľké publikum za zadubené MAŤ. veria, že veci z nich urobia v očiach ostatných hodnotnejších ľudí, či nimi získajú vyšší spoločenský status. iste… žijeme v pokrivenom systéme, kde finančne neodmeňujeme akou hodnotou človek prispel spoločenstvu. systém odmieňa zlodejov a darebákov. ale dokedy ?!

 

(mo)mentálny výpredaj ?

jednoduchí konzumenti majú potrebu komentovať všetko, bez potrebných vedomostí o veci. ale keď ide to tuhého, zbabelo zalezú do kúta. do ulíc nepôjdu. uspokoja sa s mentálnymi skratkami a jednoduchými riešeniami, no práve tie ich vedú do pekla. len neukázať že niečo vieš, alebo že si niečo nadobudol. lebo disciplíny ako závisť a neprajnosť sa v rebríčku slovenských športov prebojovali na prvé miesta. predbehli i všadeprítomné popíjanie. napokon, to je vzhľadom na stav tunajšej povahy a kultúrnu úroveň celkom namieste.

hodnota človeka začína  vlastným uvedomením, že jeho hlas nemožno predať za sľuby ani za škatuľku cigariet. že právo voliť nemožno prispôsobiť názoru masy, ani populizmu vodcu. poslanci hlasujú akoby ich mandát pochádzal od sponzorov nie od voličov. ten kto volí strany oligarchov, kope sebe i svojim deťom plytký hrob. všadeprítomná „blbá nálada“ je dôsledkom zlých volebných rozhodnutí neuvedomelej masy, kultúrnej zaostalosti, zbabelosti,  závisti, neprajnosti (teda tunajšej povahy) a nízkeho finančného ohodnotenia. takéto nastavenie je tragédiou krajiny. hodnota človeka sa napokon prejavuje i v schopnosti kriticky posúdiť stav vecí. ak sú viditeľne spravované v jeho neprospech, musí nájsť v sebe odhodlanie a silu zmeniť  vodcu.

 

republika gulag

aj na miesta štátnych úradníkov prichádzajú mladí ľudia s nekonformným myslením. sú ochotní poukázať na nesprávne nakladanie s majetkom nás všetkých. sú pripravení za cenu straty zamestnania obhájiť pravdu. čo ale s tými, ktorí majú rodiny i zodpovednosť za zverené osoby… sú nútení skloniť hlavu a mlčať. lebo strata zamestnania  by znamenala ohrozenie budúcnosti ich blízkych a neplnenie si finančných záväzkov. hold… hypotéku za vás nikto nezaplatí.  a tak sme ekonomickí otroci. väzni núteného sociálneho konformizmu a korupčného systému v regióne so smiešnou minimálnou mzdou. tá nielenže neumožňuje rozvíjať sa, ale ani ozvať sa a vybojovať čo ľuďom právom patrí. neumožňuje ani presunúť sa s rodinou za lepšími podmienkami za hranice. a ľudí pribúda. jednoduché pracovné činnosti preberajú roboty. ak nezačneme využívať  tvorivé a invenčné schopnosti, skončíme zle. bez vyšších miezd to nepôjde. tie naši politici obetovali na oltár „vyrovnanému rozpočtu“ a všadeprítomnému rozkrádajú verejných zdrojov. takto obetujú kvalitu života už tretej generácie občanov. od revolučného roku ´89 sme len percentami. predmetom politických zápasov. nie ich aktívnou a tvorivou súčasťou.

je náročné zachovať si v korupčnom prostredí tvár a elementárnu slušnosť, ku ktorej sme boli vychovaní. je nemysliteľné venovať sa tvorbe, kultúre, vede, ba rodine. pohlcuje nás druhé i tretie zamestnanie. nutné k naplneniu základných potrieb a obživy rodín. vlády sa nemôžu v médiách chváliť  makroekonomickými ukazovateľmi a nebyť desaťročia schopné premeniť ich do citeľného zvýšenia miezd a výplat. nesplnili si základnú domácu úlohu: nastaviť systém tak, aby ľudia mohli slobodne tvoriť a nachádzať ! s hrôzou sledujeme politikov, ktorí poúčajú redaktorov a novinársku obec ako májú fungovať ! vracia sa azda doba mečiarizmu ?! je desivé  aké pokrytectvo sa udomácňuje v Národnej rade …  všadeprítomná korupcia a obmedzovanie slobody, z nás spolu s okolitými krajinami robí problémové súostrovie v strede Európy.

 

„politicky korektný marketing“

politické vyhlásenia sú klamlivé ako reklamy mobilných operátorov. prostriedky na lepší dosah dát, rýchlosť, kapacitu prenosu a pokrytie… minuli na ľúbivé ohlupujúce reklamné kampane. a tak aj keď zaplatíte 15€ za dáta, k internetu a teda k informáciám sa nedostanete. to je len jeden z príkladov, ako sa klamstvo legitimizuje i v sektore, kde by mal tlak zákazníkov vytvárať konkurenčné prostredie. mal, ale nevytvára. ani kartelové dohody nie sú nutné. treba len vedieť mediálne spracovať verejnú mienku. veľké publikum jednoduchých konzumentov je ako stádo. stačí vytvoriť ilúziu chleba a hier. nie je nutné ju reálne sprostredkovať. len nech obsiahne virtuálnu realitu, naplní hlavy más… a je dokonané.

politický marketing preberá všetky nuansy kramárov a obchodníkov. politická strana je produktom, ktorý sa predáva navonok voličom a do vnútra sponzorom. je to len obchod. nejde o idei. volebné programy konzumenti aj tak nečítajú. na to sú leniví. aby si ľudia ochránili aké – také ideály prestali politiku sledovať. ibaže kde chýbajú informácie, dajú sa masy zviesť  k podpore radikálnych skupín, či marketingových strán. za to nemožno viniť tzv. alternatívne média, ale strany ktoré vládnu, vytvárajú a udržiavajú systém.

 

nuž…

hodnotu človeka nevyjadruje to koľko zarobil pre seba. ani ako zabezpečil svoju rodinu. ráta sa len to, čo mu neprinieslo zisk. len čo urobil nezištne a v dobrej viere. ráta sa čomu venoval osobné prostriedky, čas a námahu. po všetkých alúziách dôjdeme na sklonku dňa k zisteniu, že najhodnotnejšie je prežiť celkom obyčajný život. že práve v útrapách života je jeho pravosť. to ako v nich obstojíme, ukazuje našu hodnotu. že ten kto útrapy nezažil akoby ani nežil. človek žijúci život za vysokou stenou, voziaci sa v luxusnom aute, so zázemím zlatého padáka, sa podobá rybke v akváriu, ponoreného v oceáne. život nežije, len ho pozoruje.  jediné čo skutočne vlastníme je náš čas. a naša hodnota je priamoúmerná tomu, ako sme tento čas strávili.

ako hodnotný si Ty ?

i.b.kráľ  11/12/2016

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

ivan baláž kráľ

ivan baláž kráľ (*1978) – básnik a výtvarník ivanbalazkral@gmail.com www.ivanbalazkral.com shorturl.at/howK2 Predstaviteľ a tvorca slovenskej literárnej a výtvarnej AUTENTY. Narodil sa 3. augusta 1978 v Prešove na Slovensku, ako potomok rodu Balas de Villa Bala. ŠTÚDIA Dopravné staviteľstvo (Highway and Bridge design) študoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Prešove (1992-1996). Tu získal zručnosti projekcie a navrhovania, ale najmä technickej i umeleckej kresby. Filozofické a teologické vzdelanie získal počas štúdia Teológie a Etiky na Univerzite Komenského v Bratislave, na katedre cirkevných dejín si osvojil nuansy sakrálneho umenia (1997-2002, Mgr). Dejiny so zameraním na dejiny umenia vyštudoval na Teologickej fakulte v Košiciach (2004-2007, Mgr.). Žurnalistiku a média so zameraním na reklamu na Katolíckej Univerzite v Ružomberku (2005-2008, PhD.). Manažment na Wyższej Szkołe Menedżerskej w Legnicy, Fakulte manažmentu a marketingu (2014-2016, magister). VÝTVARNÁ TVORBA Vo výtvarnom umení sa I. B. Kráľ venuje figurálnej maľbe (1999) a v menšom meradle i hlinenej plastike (1996). Ako predstaviteľ AUTENTY silne nadväzuje na slovenskú MODERNU. Jeho výtvarné videnie ovplyvnili najmä modernisti (Mikuláš Galanda a Ľudovít Fulla, Koloman Sokol, Imrich Weiner-Kráľ, J. Teodor Tekel) ale aj postmodernista Peter Baláž, kubistické koncepty Imricha Vysočana, francúzsky a český kubizmus (Georges Braque, Emil Filla). Z techník používa najmä akryl, kresbu rudkou, tuš, pastel, gvaš a ich vzájomné kombinácie. Programovo si všíma človeka a život. Ukazuje vnútorný boj v jednoduchej, často silne abstrahovanej figurálnej kompozícii. LITERÁRNA TVORBA Básnické videnie I. B. Kráľa ovplyvnil symbolizmus (Jean Nicolas Arthur Rimbaud), existencializmus (Albert Camus, Jean Paul Sartre), surrealizmus (André Breton) ako aj Charles Bukowski a viaceré moderné i avantgardné formy. Venuje sa témam existencie, lásky, intimity, slobody, zmyslu života a osobnej spravodlivosti. Jeho poézia je plná symbolov, zvratov, filozofických a krátkych ideových náčrtov – náznakov. Pomocou nich v dielach vytvára ideové a funkčné roviny. Básne i prózy sú intersubjektívnym príbehom, ktorému autor dáva literárnu podobu. Používa integrovaný rým, integrovanú asonanciu a voľný verš s pop-jazzovým rytmom. Poézia je intímna a autobiografická. Silne sa inšpiruje symbolickou funkciou slov. Čerpá z kultúrnych a konzumných archetypov. DIZAJN Po ukončení štúdia na priemyslovke (1996) pokračuje I. B. Kráľ v rodinnej tradícii a venuje sa dizajnu. Silnú rodinnú tradíciu založil módny návrhár a pedagóg Ondrej Baláž (1923-2004), pedagóg, jeden z prvých módnych dizajnérov a návrhárov v Československu. Pôsobil ako hlavný návrhár v rodinnej textilnej fabrike LANA (spoluvlastníci Molčan-Bohňa 1938-195?) svojho švagra A. Molčana a manželky Anny rod. Balážovej. V začiatkoch sa LANA špecializovala prevažne na výrobu uniforiem pre žandárov, železničiarov a hasičov. Príchodom mladého návrhára, sa rozbieha výroba unikátnej konfekcie. Ondrej Baláž bol tvorcom množstva pôvodných strihov a grafických vzorov. (Krátko pred znárodnením Bohňa vezme celú hotovosť a emigruje do Nemecka.) Po znárodnení fabriky LANA (začiatkom päťdesiatych rokov) je Ondrej Baláž nútený pracovať ako majster v OZKN v Prešove. Odevné závody vznikli z materiálovo-technického zázemia skonfiškovaného pri znárodnení MAGURY a LANY i viacerých súkromných dielní a menších výrobní odevov. Po uvoľnení pomerov pôsobi Ondrej Baláž, ako pedagóg na tunajšej strednej textilnej škole. Dizajnérska rodinná tradícia pokračovala v osobe Jozefa Baláža najml. (1939-2014). Slováka, jedného z prvých československých interiérových dizajnérov, pôsobiacich vo Švédsku. Jeho práce nájdeme v desiatkach hotelov, foyerov, spoločenských a účelových stavieb na Slovensku v Čechách i vo Švédsku. Poslednými predchodcami v rodinnej tradícií boli maliar Peter Baláž (1955-1983), grafik Jaroslav Baláž (*1951), významný zberateľ európskeho umenia Milan Baláž a architekt Miroslav Macejko. Ivan Baláž Kráľ pokračuje v dizajnérskej tradícií a venuje sa najmä interiérovému dizajnu. Vytvára úžitkový bytový dizajn a bytové doplnky. Používa recyklovanú drevnú hmotu a recyklované súčasti starého nábytku (revival design). Rovnako spracúva produkty masového priemyslu, ktoré pretvára na účelné a praktické súčasti neoindustriálnych domácností. Z materiálov používa najmä drevo, oceľ, dyhu, plasty... a ich vzájomné kombinácie. Realizovaným produktom dodáva osobitý vnútorný no vždy úžitkový rozmer. KNIŽNÉ MONOGRAFIE 2000 – Básne živé i mŕtve ISBN 80-968325-0-6 ( Arkus, Prešov, SK) (Poems living and dead) 2001 – Ondrašovce, ľudia a obec na výšinách (co-author / Prešov, SK) (Odrasovce, people and village in highlands) 2003 – Básne bara ex nihilo ISBN 80-968325-5-7 (Arkus, Prešov, SK)(Poems of bara ex nihilo) 2006 – súmrak / kar múz ISBN 80-969590-0-X (Prešov, SK)(twilight / afterfuneral muses party:) 2006 – Kompendium reklamy (manuscript / Ružomberok, SK) - (Compendium of advertising) 2007 – Návrat Braku (co-author /Žilina, SK) ISBN 978-80-85161-51-9 (Return of the Schlock) 2010 – Muuza (co-author / Trnava, SK) ISBN 978-80-8105-168-5 (Muse) 2011 – Muuza 2011 (co-author / Trnava, SK) ISBN 978-80-8105-213-2 (Muse) 2011 – REKLAMA A SPOTREBITEĽ ISBN 83-89884-67-4 (Warszawa, PL) (Advertisement and consumer) 2011 – Modern views on social counseling ISBN 978-83-611-49-37-8 (co-author / Chełm, PL) 2012 – Communication in Social Marketing Consultancy ISBN 978-80-89372-38-6 (co-author / Prešov, SR) 2014 – vrieskajúca posteľ (CZ, SR villa bala) ISBN 978-80-971854-0-4