Ako môže crowdfunding zlepšiť život vám aj vášmu okoliu

Na úvod jeden motivačný príbeh z našich zemepisných šírok: z iniciatívy českého podnikateľa Petra Procházku vznikol v roku 2015 projekt „ponožkotopánok“ Skinners, ktorý zosobňuje úspešný crowdfunding. S kampaňou na portáli Kickstarter mu pomáhal aj Slovák Ivan Zaťko a spoločne sa prepracovali k úctyhodným číslam – namiesto požadovaných 10 000 sa im podarilo vyzbierať viac ako 650 000 dolárov. Vďaka tejto nečakanej žatve môže nový druh obuvi expandovať do celého sveta. Samozrejme, takýto úspech nie je každodenný a stojí veľké množstvo plánovania, správnej komunikácie a práce s cieľovou skupinou. Viac o kampani Skinners si môžete prečítať na portáli slovakstartup.com.

Peniaze sú pre kreatívnych tvorcov najväčším lákadlom crowdfundingu, ale výhoda takéhoto prepojenia s potenciálnymi zákazníkmi spočíva aj v tzv. crowdsourcingu, čiže v získavaní spätnej väzby od širokej a otvorenej cieľovej skupiny. Jej súčasťou môžu byť aj návrhy na zlepšenie, ktoré tvorcom pomáhajú zvýšiť atraktivitu produktu. Crowdfundingová kampaň sa navyše prekrýva s marketingovou kampaňou. Ak je do detailov premyslená, prípadných záujemcov si získa v predstihu a vysokých tržieb sa podnikatelia dočkajú už od začiatku predaja.

Na druhej strane, crowdfundingu sa nevyhýbajú riziká a ak žiadatelia nemajú jasne načrtnutý plán ako posunúť projekt po vyzbieraní peňazí, ich pôvodne veľkolepé myšlienky sa napokon skončia fiaskom a zabudnutím. V Litve a Estónsku preto zaviedli legislatívu zameranú špeciálne na crowdfunding. Záujemcovia musia splniť sériu kritérií, bez ktorých sa nedočkajú ani len možnosti požiadať o finančné príspevky. Napríklad, musia sa zaregistrovať v národnej banke, čo im zvyšuje dôveryhodnosť. Takisto je potrebné, aby poskytli viacero dokumentov, vrátane analýzy možných investičných rizík alebo zrozumiteľne popísaného postupu vrátenia peňazí investorom v prípade, ak sa vyzbieraná suma nevyšplhá na požadovanú výšku.

Crowdfunding a crowdsourcing neotvára možnosti iba jednotlivcom, ale potenciálne by sa mohol stať aj prirodzenou súčasťou fungovania komunity. Mesto, mestská časť či dedina sa prostredníctvom neho môže priblížiť k svojim obyvateľom a zároveň získať financie na realizáciu zmien vo verejnom priestore. Pre lepšiu predstavu uvádzame náčrt tohto systému:

1. Mesto obyvateľom oznámi, že plánuje zveľadiť určité miesto alebo ich informuje o inej plánovanej aktivite.
2. Svoj zámer otvorí ľuďom, ktorým umožní aktívne sa zapojiť do fázy plánovania.
3. Obyvatelia pridajú na webovú stránku mesta svoje postrehy a návrhy a neskôr budú mať možnosť hlasovať v online ankete za tie najlepšie.
4. Návrhy s najvyšším počtom hlasov posúdi odborná komisia a vyberie jeden víťazný.
5. Obyvatelia sa do jeho realizácie môžu zapojiť vlastnou činnosťou vo voľnom čase alebo finančne, čím by sa proces realizácie urýchlil. Mesto by sa tak mohlo oprieť o svoje vlastné zdroje, o partnerské peniaze (napr. od nadácii alebo korporátnych partnerov) a aj o príspevky od obyvateľov.

Tento systém sa nevznáša len niekde v rovine ideí. Podobný prístup vyskúšali a aj úspešne zapracovali v Bruseli či v Grazi. Na Slovensku nájdeme pozitívny príklad na portáli Odkaz pre starostu. Obyvatelia určitých miest a obcí na ňom majú možnosť nahlasovať problémy, ktoré spadajú pod právomoci samosprávy. Crowdsourcing tento rok využili v Trnave prostredníctvom pilotného ročníka Participatívneho rozpočtu. Mesto ho definovalo ako model, ktorý dáva ľuďom možnosť spolurozhodovať o tom, ako bude využitá časť verejných financií. Výsledkom môže byť vznik novej verejnej služby, inovácia existujúcej služby či revitalizácia verejného priestranstva a pod. Pre tento rok je jeho výška 20 000 eur, ktoré sa prerozdelili medzi niekoľko vybraných občianskych projektov.

Crowdfunding teda môže byť ďalšou ekonomickou pákou, ktorej účelom nie je len vylepšiť podobu finančných grafov, ale aj umožniť obyvateľom aktívne sa zapojiť do zlepšovania svojho okolia.