Ostatný týždeň sa začal ohňostrojom myšlienok z dielne ĽS-NS.

Poslanec Mižík, ktorý vôbec nie je odtrhnutý od reality, povedal, že slovenskí moslimovia sa „združujú v ucelených celkoch, ktoré sa častokrát za posledné mnohé roky zmenili na ‚no go‘ zóny, kde funguje šarí’a, paralelné školstvo, náboženská polícia, a tak ďalej.“

Nebola to síce pravda, ale mohla byť, výdatne totiž prikladali všetci.

Pluska napríklad vyšla s titulkom o 50 miliónoch cudzincov, ktorí nás čoskoro zaplavia a pridala k nemu ilustračný obrázok tanku. Bolo teda jasné, že v dobe, keď si väčšina všimne len nadpis a obrázok, každý pochopí, že v skutočnosti ide o uvoľnenie vízových pravidiel pre Ukrajinu a ďalšie krajiny.

Do toho všetkého navyše vyšla správa, že slovenskí žiaci sú na tom katastrofálne. Nevedia čítať a pochopiť, čo čítajú, školy ich nepripravujú na zložitý život. Žiaci prehrávajú boj s informáciami.

No a keď sme si to všetko zhrnuli, bolo jasné, že najobľúbenejší medzi mladými môže byť jedine ten, pre koho  sú vymyslené no go zóny, vymyslené správy a zlé vzdelanie typické: Marian Kotleba.

Okamžite našťastie zareagoval premiér Fico. Aby dokázal, že ani on od reality odtrhnutý nie je, začal riešiť ceny bravčovej panenky v supermarketoch.

Vládna strana mala snem, nič sa na ňom nestalo a  presne to všetci čakali. Aby to ale vyzeralo, že sa predsa len niečo stalo, premiér konečne vysvetlil, kto za to všetko môže. Prestal chodiť okolo horúcej kaše a po utečencoch, novinároch a panenkách ukázal prstom na Rómov.

A bol to ten istý človek, ktorý je premiérom už tretíkrát; ten, kto to tu riadi už desaťročie a nič za ten čas neurobil. Teraz povedal, že situácia je naozaj zlá, úplne však zabudol povedať, že najmä preto, že za ten čas nič neurobil. A tiež úplne zabudol povedať, že Rómovia nemôžu za Bašternákov. Že žiaden Róm sa v žiadnom miliónovom škandále za tých desať rokov neobjavil. A napríklad Robert Kaliňák sa objavil, ale to je iné.

Politická korektnosť je mŕtva, povedal tiež premiér na sneme, veci treba nazývať pravými menami. A ľudia nemeškali.

Navrhli, že o Kotlebovi budeme konečne hovoriť, že je nácek, o Matovičovi, že je blázon, a o Kollárovi, že je vekslák. Z Andreja Danka bol zrazu hlupák, z Hrnčiara nie politik, ale záujmová skupina, z Kaliňáka nie minister, ale zlodej. To isté chceli hovoriť aj o premiérovi, až kým si neuvedomili, že ten nie je zlodejom, len najväčším bielym koňom v tejto prazvláštnej republike.

No a keď si to takto všetko pravými menami nazvali, prišlo im nesmierne smutno. Uvedomili si totiž, koho v tom parlamente majú a tiež, že za toto Rómovia rozhodne nemôžu.

Riešenie im našťastie ponúkol Andrej Danko. Štátnicky skonštatoval, že ľudia by sa mali viac objímať – čo na to ľudia v Revúcej, kde onehdá privatizoval, sme sa nedozvedeli.

A tak sa skončil adventný týždeň plný pravých mien a falošných problémov. Tie skutočné nikto neriešil, všetci len sledovali, ako sa zhoršujú. Mnohí mali pocit, že ohrozujú samotné fungovanie štátu, toho štátu, v ktorom čoraz viac ľudí cítilo, že stráca pointu. Neplní si funkciu. Prestáva existovať.

Keď to už teda chceme nazývať pravými menami.

Radi ma môžete mať tu.