Denník N

Keď Sulík a Lenč čítajú Korán

Pravda, apel na udržiavanie mieru, vyhýbanie sa extrémom alebo nekradnúť. Odkryte s nami prekvapivý význam týchto slov podľa doktríny islamu.

V  článku „Stretnú sa Sulík, Lenč a Mohamed“ sme si na živote proroka Mohameda predstavili tri možné pohľady na islam – pohľad moslima, kafira a apologéta. Pohľady moslima (kto verí v Alaha a dokonalý príklad Mohameda) a kafira (kto v to neverí, čiže z pohľadu islamskej doktríny „zakrýva pravdu“) sú natoľko odlišné, že sa nedajú zlúčiť. Sľubili sme, že sa pozrieme na niektoré pasáže z Koránu citované slovenským konvertitom k islamu Jozefom Lenčom, ktoré rovnako zaujímavým spôsobom ilustrujú rozdielny pohľad moslima a kafira na islam.

Prečo by mal islam zaujímať nemoslimov?

Islamská doktrína je nezlučiteľná s princípmi liberálnej demokracie či so všeobecnými ľudskými právami. Nás, kafirov, nemoslimov, náboženská časť islamu nemusí zaujímať, ale islam je viac politická ideológia ako náboženstvo. Až 51 percent islamskej doktríny (Korán, Síra, Hadís) sa týka nemoslimov, toho, ako majú moslimovia s kafirmi naložiť. Takzvaný politický islam sa teda netýka iba moslimov, ale každého z nás.

Preklad do jazyka nemoslima

Jozef Lenč použil v reakcii na článok Richarda Sulíka o živote Mohameda viacero citátov z Koránu. Keďže prezentoval výlučne pohľad moslima, podrobili sme ich analýze z pohľadu kafira. Držali sme sa pritom priamo pôvodných islamských zdrojov, prípadne ich komentárov z pera islamských učencov. Citované slová Jozefa Lenča uvádzame zvýraznené hrubým písmom:

V Koráne sa píše: „Nezaodievaj pravdu falošnosťou a nezakrývajte pravdu, ak ju dobre poznáte.“ (Baqara:42) Čitateľ Sulíkovho životopisu proroka Mohameda sa nedozvie nič o príkazoch vyhýbať sa extrémom (Baqara: 143), nekradnúť (Baqara: 188), nedopúšťať sa bezprávia, hoc aj v období vojen (Baqara: 190). Nič o apeloch udržovať mier (Baqara: 208), nenútiť iných do viery (Baqara: 256) …

Hneď prvá citácia Koránu, po ktorej Jozef Lenč siahol, poukazuje na absolútne odlišné pohľady moslima a kafira, v tomto prípade odlišné vnímanie slova pravda.

„Nezaodievaj pravdu falošnosťou a nezakrývajte pravdu, ak ju dobre poznáte.“ (Baqara:42)

To, čo sa na prvý pohľad javí ako apel na úprimnosť, pravdovravnosť a poznanie skutočnosti, je preložené do jazyka nemoslima pozvanie k viere a posilnenie náboženského presvedčenia. Z kontextu predchádzajúcich aj nasledujúcich veršov súry 2 (kapitoly Koránu číslo 2, s názvom Baqara – po slovensky Krava) vyplýva, že pod výrazom „pravda“ sa tu nemyslí nejaká objektívna realita ani opak klamstva, ale náboženská pravda islamu. Mohamed v podstate ľudstvu odovzdáva nariadenie Alaha, že treba považovať za pravdu to, čo im hovorí Mohamed.

„A uverte v to, čo som zoslal, (v posolstvo posla a proroka Mohameda a v Korán) potvrdzujúc to, čo už máte…“ (Korán 2:41)

siraŽe ide o odlišné vnímanie slova „pravda“, demonštruje tiež príklad Mohameda, kde žiada svojich nasledovníkov, aby zavraždili básnika Kába bin Ašrafa, ktorý sa previnil tým, že urazil Mohameda.

Alahov apoštol (Mohamed) povedal: „Kto je ochotný zabiť Kába, ktorý ublížil Alahovi a Jeho apoštolovi?“ Hneď na to sa Maslama postavil a hovorí: „Ó Alahov apoštol! Praješ si, aby som ho zabil?“ Prorok (Mohamed) odvetil: „Áno.“ Maslama povedal: „Potom mi dovoľ hovoriť nepravdivé veci, aby som Kába oklamal.“ Prorok odpovedal: „Môžeš tak hovoriť.“ (Buchárí 5, 59, 369)

S pomocou klamstva Kába zavraždili. Mohamed, ako dokonalý moslim, dáva príklad klamania kafirov za účelom dominancie islamu a islamskí učenci tento typ klamania nazývajú takija.

Praktická príručka islamského práva šaría Opora pútnika (Umdat al-Salik) uvádza:

Klamanie je niekedy povolené za špecifickým účelom. Najlepšiu analýzu poskytol Imám Abú Hamid Ghazálí: „Hovorenie je prostriedkom ako dosiahnuť ciele. Ak je vznešený cieľ dosiahnuteľný ako hovorením pravdy tak klamaním, potom je nezákonné klamať, keďže klamanie v takom prípade nie je potrebné. Ak je možné taký cieľ dosiahnuť klamaním, avšak nie hovorením pravdy, potom je povolené klamať, ak cieľ, ktorý sa tým dosiahne, je povolený. A je povinnosťou klamať, ak ide o povinný cieľ.“ (Umdat al-Salik, r8,2)

Samotný Korán vo viacerých veršoch legitimizuje porušenie prísah, pretvárku, klamanie či jednostranné porušenie záväzkov voči nemoslimom (Korán 2:225, 3:28, 3:54, 9:3, 16:106, 66:2). Dokonca samotný Alah o sebe tvrdí, že je najlepší intrigán, „ten najlepší, kto nástrahy nastraží“ (Korán 8:30), „ten najrýchlejši v ľstivosti“ (Korán 10:21).

Zaujímavým druhom pravdy v islamskej doktríne je „kreatívne klamanie“. Pre zámernú mnohoznačnosť používajú islamskí učenci pojem tavrija a opierajú sa o nasledovný hadís:

Mohamed povedal: Ak niekto počas modlitby vypustí plyn alebo sa pošpiní, nech sa chytí za nos a odíde.“ (Abu Dawud, 3,1109)

Chytiť si nos a odísť v tomto prípade znamená nielen to, že sa „páchateľ“ vyhýba zápachu, ale tiež to implikuje, že za daný únik plynu je zodpovedný niekto iný ako ten komu „ušlo“. Dr. Abdulláh Šakir alebo egyptský klerik Šeikh Muhammad Hassan demonštrujú využitie tavrije v praxi podobne ako to počas svojej prednášky spravil Imám Ahmed bin Hanbal (780-855), zakladateľ jednej zo štyroch sunitských škôl islamského práva. Niekto mu zaklopal na dvere s otázkou, či je prítomný istý študent. Hanbal odpovedal: Nie je tu, čo by tu robil?”—a celý čas pri tom mieril ukazovákom na svoju dlaň. Z čisto technického hľadiska, tavrija je pravda.



Čitateľ Sulíkovho životopisu proroka Mohameda sa nedozvie nič o príkazoch vyhýbať sa extrémom (Baqara: 143),

Opäť je dôležitý kontext, z ktorého vyplýva, že tento verš nás nemusí zaujímať lebo sa netýka kafirov. Ide o náboženskú záležitosť a nie o extrémizmus v politickom zmysle. Stačí v krátkosti poznamenať, že verš 2:143 súvisí s presunutím smeru modlitby. Jednoducho doteraz Alah chcel, aby ste sa modlili k Jeruzalemu, odteraz sa budete modliť smerom k Mekke. Alah tu podľa slovenského prekladu tiež spomenie „Učinili sme vás umierneným spoločenstvom“, čo sa prekladá aj „Učinili sme vás (skutočných, veriacich moslimov) najlepším spoločenstvom“. Existujú aj ďalšie preklady, až s metafyzickými významami, kde veriaci nemá klásť dôraz na fyzický aspekt života a matériu, ale v žiadnom z prekladov nie je význam taký, ako by kafiri z týchto slov očakávali a to – príkaz vyhýbať sa extrémom.

nekradnúť (Baqara: 188),

„Nepohlcujte si navzájom majetky svoje podvodným spôsobom!“ (Korán 2:188)

Je zrejmé, že ide o príkaz, aby sa moslimovia neokrádali navzájom. Dokonca je všeobecne známe, že ak moslim okradne iného moslima, trestom je odseknutie pravej ruky. No čo sa týka vzťahu ku kafirom, tam už platia iné pravidlá:

„Alah vám (moslimom) sľúbil veľké množstvo koristi, ktorú si vezmete… aby sa stala znamením pre veriacich a aby vás správne usmernil na cestu rovnú.“ (Korán 48:20)

Ako uvádza autor najuznávanejšieho životopisu Mohameda Ibn Ishák, korisť z nájazdov na karavány kafirov bola legitímnym a pravidelným zdrojom obohacovania moslimskej obce. Variácie slova korisť sa v Mohamedovom životopise nachádzaju viac ako stokrát.

„Alah stanovil korisť za zákonnú a správnu… Tešte sa teda z toho, čo ste ukoristili. “ (I484)

screen-shot-2016-12-14-at-13-12-22

Nič o apeloch udržovať mier (Baqara: 208),

Lenč tu používa nesprávny preklad, ktorý sa vyskytol aj v inak veľmi rešpektovanom českom preklade Koránu od Ivana Hrbeka:

„Vy, kteří věříte, vejděte všichni v mír a nenásledujte kroky satanovy, vždyť on je pro vás nepřítelem zjevným!“ (Korán 2:208)

Pôvodný arabský výraz však nie je „salaam,“ čo znamená mier, ale „islam“ teda podriadenie. Porovnaj renomované preklady verša 2:208 Koránu do angličtiny , alebo aj Al Sbenatyho preklad do slovenčiny:

„Vy, ktorí ste uverili, prijmite islam všetci (svojimi slovami, skutkami i srdcom) a nenasledujte stopy satana. On je pre vás zjavným nepriateľom.“ (Korán 2:208)

Význam verša teda nie je povolávanie moslimov k mieru, ale výzva židom a kresťanom na plné podriadenie sa islamu, čo je aj logickejšie v súvislosti s „nasledovaním satana“ ako alternatívou.

Mimochodom, spoločný koreň „slm“ vo výrazoch salaam (mier) a islam (podriadenie) viedol v minulosti k pomiešaniu oboch pojmov, čo malo za následok vznik často opakovaného a populárneho mýtu, že „islam znamená mier.“

nenútiť iných do viery (Baqara: 256),

Ďalší, z pohľadu nemoslimov zaujímavý a prekvapivý rys islamskej doktríny, je dualizmus. Zakladateľ CSPI International Bill Warner vysvetľuje, že na všetky otázky v islame existujú dve navzájom si odporujúce odpovede, z ktorých obe sú správne, a ich použitie závisí od situácie. Princíp abrogácie pritom hovorí, že z dvoch navzájom si odporujúcich veršov v Koráne má historicky neskorší verš väčšiu silu ako nariadenie z predchádzajúceho verša.

„Kedykoľvek zrušíme nejaký verš, alebo ti dáme naň zabudnúť, prinesieme iný, lepší alebo podobný. Čo snáď nevieš, že Alah môže všetko?“ (Korán 2:106)

Baqara – súra 2, sa radí k prvým Medínskym súram. Mohamed a jeho nasledovníci sa ocitli v Medine po emigrácii z Mekky v postavení menšiny, takže donucovanie iných k islamu by v tom čase ani nebolo technicky možné, hoci hneď v nasledujúcom verši sa uvádza, že tí, čo neuverili, budú „obyvateľmi pekelného ohňa a v ňom budú nesmrteľní.“ (Korán 2:257)

Z pohľadu nemoslima sú, samozrejme, vyhrážky peklom za neprijatie islamu irelevantné. Čo však môže pre nás, nemoslimov čiže neveriacich znieť znepokojujúco, sú verše pochádzajúce z posledných dvoch zvestovaných súr Koránu, teda súr 9 a 5, ktoré už moslimom nariaďujú proti kafirom aj fyzicky zakročiť:

„A keď skončia posvätné mesiace, potom zabíjajte neveriacich, kdekoľvek ich nájdete.“ (Korán 9:5)

„Prorok! Bojuj usilovne proti neveriacim a pokrytcom a buď na nich prísny! Ich útočiskom bude peklo, aký hnusný je to cieľ konečný!“ (Korán 9:73)

„Odplata pre tých, ktorí bojujú proti Alahovi a jeho poslovi a šíria na zemi pohoršenie, je, aby boli pozabíjaní alebo ukrižovaní alebo aby boli odseknuté ich ruky a nohy v opačnom poradí alebo, aby boli vyhnaní zo zeme.“ (Korán 5:33)

Nariadenia z Koránu je nutné chápať v kontexte príkladu proroka Mohameda:

Mohamed: „Bolo mi prikázané, aby som viedol vojnu proti ľudstvu, kým všetci neprijmú, že niet iného boha než Alaha a kým neuveria, že ja som Jeho prorok a neprijmú všetky zjavenia, ktoré boli zvestované cezo mňa. Ak tieto veci prijmú, budem chrániť ich životy a majetok, pokiaľ by šaría neurčila inak; v takom prípade bude ich osud v Alahových rukách.“ (Muslim 001, 0031)

sariapnVo svete ovládanom islamským právom šaría je síce prípustná existencia kresťanov a židov, ale za veľmi špecifických a ponižujúcich podmienok. Kresťania a židia môžu v súkromí praktizovať svoje náboženstvo, no vo všetkom sa musia podriadiť šarii.

„Bojujte proti tým, ktorí neveria v Alaha ani v Deň posledný a nezakazujú to, čo zakázal Alah a Jeho Posol a ktorí nevyznávajú náboženstvo pravdy (islam), z tých, ktorým sa dostalo Písma (židia a kresťania) – až kým sa nepodriadia a neodvedú poplatok (džízu) vlastnou rukou, cítiac sa pritom ponížení.“ (Korán 9:29)

Na záver

V našej spoločnosti prevláda akési nepísané pravidlo, že na islam je prípustný len pohľad moslima, prípadne s ním korešpondujúci pohľad apologéta, ktorý nekriticky prebral pohľad moslima. Tento trend vidieť dokonca aj na akademickej pôde, ktorá by mala podnecovať diskusiu a nie obmedzovať slobodu slova.

Apologéti týmto spôsobom nekriticky podporujú politickú ideológiu, ktorá odporuje všeobecným ľudským právam a slobodám, ako ich na Západe poznáme. Zamieňať si kritiku politickej ideológie s „hejtom“, rasizmom alebo prádznymi pojmami ako islamofóbia je nebezpečné, pretože sloboda slova sa nedá obmedziť bez toho, aby sme ju úplne stratili.

Naša kultúra je založená aj na rozvíjaní otvorenej diskusie. Osobné útoky namiesto relevantných argumentov a rezignácia na kultivovanú diskusiu vedú ku kultúrnej degradácii a nárastu extrémizmu. Cieľom Centra pre štúdium politického islamu je podporovať diskusiu o politickej časti doktríny islamu. Veríme, že otvorenou a na faktoch založenou diskusiou je možné predísť eskalácii napätia a rastu popularity extrémnych riešení.

 

ak chcete mať najčerstvejšie informácie o našej práci, sledujte našu stránku na facebooku

facebook-cspi-sr

autor článku: Marek Mackovič
– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Referenčné čísla zdrojov uvádzame v tejto forme:
(I484) Písmeno I v rámci čísla I484 odkazuje na citát z Isháka, najuznávanejšieho autora Síry, číslo 484 je referenčné číslo vytlačené na okraji stránky v Síre. (Guillaume, A. The Life of Muhammad)
(Buchárí, 5,59,369) je odkaz na Sahíh al-Buchárí, zväzok 5., kniha 59., číslo 369.
(Muslim, 001, 0031) je odkaz na Sahíh Muslim, kniha 1, číslo 0031.
(Abu Dawud, 3,1109) je odkaz na Sunan Abi Dawud, kniha 3, číslo 1109
(Umdat al-Salik, r8,2) je odkaz na Umdat al-Salik, kapitola R, časť 8, odsek 2.
(Korán 9:29) je odkaz na Korán, kapitola 9, verš 29.

Teraz najčítanejšie