Denník N

Isildurova zhuba a my

O vzostupe a páde (nielen) Rada Procházku

Moja zbierka. Mala by sa ešte rozrásť o 2-3 jazyky.
Moja zbierka. Mala by sa ešte rozrásť o 2-3 jazyky.

Milujem Pána prsteňov. Repríza rozhlasovej dramatizácie je úžasný vianočný darček, za ktorý RTVS ďakujem. Toto spracovanie sa naozaj podarilo.

Súhlasím s Matúšom Hyžným, keď hovorí, že Mordor sa nedá považovať za obraz Sovietskeho zväzu. Tolkien nenávidel alegóriu. A páči sa mi aj myšlienka, že Pána prsteňov môžeme na nejakú situáciu aplikovať. Nič nám nebráni predstaviť si pod Sauronom Stalina, hoci autor v Sauronovi Stalina nevidel.

Tolkien bol hlboko veriaci katolík a sám napísal, že Pán prsteňov je náboženské a katolícke dielo – aj keď na prvý pohľad tak nevyzerá. Ešte v dobe, keď som nemala ani e-mail, poznačila som si z niektorej talianskej stránky o Pánovi prsteňov toto: Tolkien spracúva témy, na ktoré sa odvoláva každý kresťan. Sú to nádej, Božia prozreteľnosť, pokora, priateľstvo, láska, ľútosť, milosrdenstvo, smrť a spása.

Spoločenstvo prsteňa vyráža na svoju misiu proti Zlu 25. decembra. Netrúfam si povedať, či to má mať nejaký súvis s kresťanstvom, no zdalo sa mi to zaujímavé. Tolkien svoje knihy prepracoval do detailov. Vytvoril komplexnú mytológiu s piesňami, kalendármi, národmi, kladnými aj zápornými hrdinami a aby toho nebolo málo, pridal aj niekoľko jazykov s vlastným písmom a syntaxou. Sama som držala v rukách diplomovú prácu, ktorá porovnáva fínčinu a elfský jazyk quenya.

Pán prsteňov, temný Sauron, rozdal v dávnych dobách veľkým národom Stredozeme čarovné prstene ako dar. Dostali ich elfovia, trpaslíci a najmä ľudia, ktorí najľahšie podliehajú pokušeniu. V tajnosti Temný pán ukul ešte Jeden Prsteň, pomocou ktorého by dokázal zotročiť majiteľov ostatných prsteňov moci. Elfovia včas odhalili jeho úmysly, trpaslíkov pod vplyvom prsteňov zachvátila chamtivosť a králi ľudí sa zmenili na prízraky v službách Saurona. Kto prepadne moci Prsteňa, nezomiera, ani nežije – len prežíva, vysvetľuje Viliam Klimáček ústami čarodejníka Gandalfa.

Človek – Isildur – dostal príležitosť Prsteň navždy zničiť, ale nedokázal sa ho vzdať. Prsteň dáva svojmu nositeľovi ilúziu moci, sily, dlhý život. A kto by nechcel byť pán sveta? Alebo hoci len lepší, silnejši, mocnejší, dôležitejší, obľúbenejší ako ostatní? Isildura hlad po moci rýchlo priviedol do hrobu a Prsteň – Isildurova zhuba – na dlho upadol do zabudnutia.

V Tolkienovej knihe Hobit mladý Bilbo „náhodou“ nájde stratený Veľký prsteň. Trilógia Pán prsteňov je pokračovaním toho, čo Bilbo začal. Sauron všetku svoju energiu vkladá do snahy získať Prsteň naspät, aby konečne mohol ovládnuť svet. Slobodné národy sa mu naposledy postavia na odpor. Spoločenstvo prsteňa sa pokúsi dostať do srdca Sauronovej ríše a roztaviť Prsteň v plameňoch Hory osudu.

Začína sa vojna a každý je vystavený skúške. Prsteň sľubuje každému to, po čom najviac túži – moc, zlato, bohatstvo, kráľovský trón, uznanie, večný život. Zlomí mnohých. Túžba po moci zatemňuje myseľ silných aj slabých. Ak by sme sa aj chopili absolútnej moci s tými najlepšími úmyslami, výsledkom jej použitia bude skaza a hrôza.

Kořínkov preklad sa mi nepáči, no Pán prsteňov určite stojí za prečítanie. V rozšírenej verzii Jacksonových filmov je v záverečných titulkoch aj zoznam členov niektorého Tolkienovho fanklubu. Nie náhodou mená na obrazovke idú 38 minút.

Verím, že Rado Procházka je schopný a šikovný právnik (dala som mu hlas v prvom kole prezidentských volieb). Pamätám si, že v predvolebnej debate v rádiu dostal otázku, či chce založiť stranu. Nechcel. Pred druhým kolom mal podporiť Kisku. Nepodporil. Ledva voľby skončili a začala sa po Slovensku rozhadzovať #Sieť. Prezidentský palác nevyšiel, tak sa Procházka už videl na premiérskom kresle. Potenciálny premiér, vypĺznuté kožúšky, kakajúce mačky. Smer nie, Smer áno, Smer áno ak, Smer nie. Gazda. Verejná služba, brrrr, to už nikdy nechcem počuť. Faktúry pol na pol. Úteky pred novinármi. Nieeeeee. A po tom všetkom kanditatúra v Luxemburgu.

Sklamali sme sa v Procházkovi. Jeho odbornosť sa nedá spochybniť, ale ukázal, že nie je odlišný od Fica – túži po moci za každú cenu, aj za cenu toho, že sa sám zničí. A nie, príčinou jeho neúspechu nie je to, že nevie klamať ako Hranol. Problém je, že sa ani neusiloval neklamať. Na prvé miesto dal sám seba. Chýbala mu pokora. Nemyslím si, že by Sulík alebo iný politik mal morálne právo Procházku súdiť. Procházka je príklad par excellence, ale nie je jediný, ktorého pýcha a ego stiahli na dno. Nie je to dávno, čo sa Eduard Chmelár videl ako kingmaker novej vlády.

A charakter rozhoduje, pamätáte si? Škoda, že charakter nestavia aj rýchlostné cesty. Charakter už neexistuje, ale moci sa drží pevne. Koľko je takých, čo plávajú zo strany do strany a zisťujú, že predseda je pochybný či nemorálny človek, spravidla po zlom výsledku volieb. A koľko je takých, čo zostávajú verní precedovi, lebo vraj v strane sú vítané rozdielne názory. Nevadí, že sú to aj rozdielne názory na hodnotu ľudského života.

Podľa mňa je dobré, že Procházku v Luxemburgu odmietli. Nielen preto, že sudca EÚ, ktorý dlhé mesiace verejne klamal, by bol výsmechom pre slovenských resp. európskych voličov. Mega ego sa dá vyliečiť a snáď to pánovi Procházkovi prospeje. Aj toho Prsteňa moci – hoci na poslednú chvíľu – sa dá vzdať, aj keď to stojí veľa síl.

Pán Kiska je dobrý prezident. Samozrejme, nie je bez chyby, ale ani netvrdí, že je dokonalý. Takých máme málo. Slušne nás reprezentuje v zahraničí, doma ako jeden z mála krotí nenávisť a hystériu, ktoré ostatní rozdúchavajú. Veľmi si želám, aby sme v tom, čo robíme, boli aspoň takíto.

Pýcha, ego či túžba po moci a vlastnej sláve sa totiž vôbec netýka len tých, ktorí vstupujú do boja o politické pozície v našej gubernii.

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie