Prvý rok
pod najväčším vianočným stromčekom
Všetci zvykneme ku koncu kalendárneho roka akosi vidieť a vnímať viac, bilancovať.
Skôr, ako som vstúpila na blog, trochu som sa viditeľnejšie zatúlala pod nejakým – tým článkom, od istého času to zatiaľ stále nie je možné. Chcela by som sa napriek tomu poďakovať za možnosť mať stále blog.
Bol to krásny rok s krásou. Možno si niekto povie – s uzavretou krásou, keďže občas aj vypnutie komentárov, ale nie. Nie je však nevyhnutné byť za každú cenu v nejakej väčšine, skupine, byť reakčne… Sloboda sa podporuje aj podobne.
Prajem nám v novom roku mnoho dobrých vecí predčasne, dlhšie obdobie osláv niečoho, čo robíme pravidelne, čo sa podarí očakávane… A neriešme všetko a hneď. A doprajme si aj to, že niekedy vôbec – pokoj a zmier v sebe. úsmev,
*
Perfektný deň
s chybami.
Básne sú krátke
na podnety.
Bozky nás šíria
a svetlo nad nami.
Nebo je bližšie
od krokov do dlaní
*
Medzi dvomi
šiestymi hodinami
tam aj späť
celú ma pokryješ.
Budeme si hovoriť
priveľa o dobre.
Bude to bezchybné,
vôbec nie nudné.
Bude to pripomínať
veľa, čo ešte nevieš.
Bude to prihláskovať
jas, že sa zabudneme
*
Pozorne
redukujeme
všetko ostatné.
Čítame,
čo sa nám chce.
Sme si blízko,
až v sebe
priesmyk v hláske
prstom po prste
zahráme.
*
Už sa to blíži,
s tisíckami spomienok
to isté…
Za chvíľu
hlavu si vylaďujem.
Nanosíme jej
stretnutia svojho divu.
*