Denník N

Prvý rok

pod najväčším vianočným stromčekom

Všetci zvykneme ku koncu kalendárneho roka akosi vidieť a vnímať viac, bilancovať.

Skôr, ako som vstúpila na blog, trochu som sa viditeľnejšie zatúlala pod nejakým – tým článkom, od istého času to zatiaľ stále nie je možné. Chcela by som sa napriek tomu poďakovať za možnosť mať stále blog.

Bol to krásny rok s krásou. Možno si niekto povie – s uzavretou krásou, keďže občas aj vypnutie komentárov, ale nie. Nie je však nevyhnutné byť za každú cenu v nejakej väčšine, skupine, byť reakčne… Sloboda sa podporuje aj podobne.

Prajem nám v novom roku mnoho dobrých vecí predčasne, dlhšie obdobie osláv niečoho, čo robíme pravidelne, čo sa podarí očakávane… A neriešme všetko a hneď. A doprajme si aj to, že niekedy vôbec – pokoj a zmier v sebe. úsmev,

*

Perfektný deň
s chybami.

Básne sú krátke
na podnety.

Bozky nás šíria
a svetlo nad nami.

Nebo je bližšie
od krokov do dlaní

*

Medzi dvomi
šiestymi hodinami
tam aj späť
celú ma pokryješ.

Budeme si hovoriť
priveľa o dobre.
Bude to bezchybné,
vôbec nie nudné.

Bude to pripomínať
veľa, čo ešte nevieš.
Bude to prihláskovať
jas, že sa zabudneme

*

Pozorne
redukujeme
všetko ostatné.

Čítame,
čo sa nám chce.

Sme si blízko,
až v sebe
priesmyk v hláske

prstom po prste
zahráme.

*

Už sa to blíži,
s tisíckami spomienok
to isté…
Za chvíľu
hlavu si vylaďujem.
Nanosíme jej
stretnutia svojho divu.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.