Denník N

Silné reči, žiadne činy: Kaliňákov prístup k bezpečnosti

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Fico a Kaliňák si zaslúžia kritiku hlavne preto, že v oblasti bezpečnosti reálne nič, okrem rečí, neurobili.

Kauzy sa hrnú, popularita klesá. Treba s tým niečo robiť. Duo Fico-Kaliňák si teda, tak ako zvyčajne, vyberá ďalší dobrý terč. Tentoraz rómsku kriminalitu. Pred rokom to boli utečenci, v 2010 Maďari, v 2002 Rómovia – prvýkrát.

Úplne chápem hodnotové znechutenie z toho, že premiér a minister vnútra neváhajú zneužiť najnižšie populistické chúťky na záchranu svojej popularity. To je jasné. Sústreďme sa však na iné, ich obľúbené, tvrdenie. To, o ich ochrane Slovenska, kde sú jedine oni tými,  čo to s bezpečnosťou myslia vážne.

V piatok vydalo TASR tlačovú správu. “Stredobodom represívneho záujmu budú ľudia, čo nepracujú”. Silné reči, pästičky zdvihnuté. Premiér dokonca na svojom profile zdieľal anketu z Plusky, aby potvrdil, ako s ním národ súhlasí. Výborne.

tasr

Pozrime sa nato, čo chce vlastne vláda naozaj robiť.

Od budúceho roku uplatňovať osobitný program na zvýšenie bezpečnosti v obciach a mestách so sociálne vylúčenými spoločenstvami a rómskymi osadami, ktoré sú považované za problémové. „Tam všade bude zásadným spôsobom zvýšený výkon Policajného zboru, budeme zásadne prítomnejší, budeme veľmi pracovať s našimi starostami na tom, ako zlepšiť situáciu pri prevencii samotnej kriminality,“

Pre každú takúto obec bude podľa neho za zlepšenie situácie osobne zodpovedný konkrétny policajt, v prípade viacerých komunít to bude viacero mužov zákona. „Každý občan tejto obce, ktorý bude cítiť, že v jeho obci nie je situácia v poriadku, bude mať konkrétneho človeka, aby s ním mohol komunikovať,“ povedal Kaliňák.

Čo robil doteraz?

Znie to dobre. Asi najpodstatnejšia otázka by bola, čo robili páni doteraz? Minister Kaliňák je najdlhšie slúžiaci minister vnútra. SMER sa tváril, že ho politická korektnosť v tejto otázke nebrzdí už v roku 2002 (pozrite si vtipné video).

Zároveň to vravia spôsobom, akoby toto bola akási dramatická inovácia. Volá sa to community-oriented policing. Polícia nemá využívať len represívne nástroje, ale má predchádzať kriminalite tým, že spolupracuje s komunitou. Policajtov miestni poznajú po mene, problémy konzultujú na verejných stretnutiach. (Viď príklad z Londýna, Safer Neigborhoods)

V téme policingu je to jeden z inovatívnych prístupov, o ktorom sa hovorí posledných minimálne 20 rokov. Tváriť sa, že to je novinka, je akoby minister školstva zahlásil, že kritické myslenie a nové technológie sú výzva vo vzdelávaní.

Paradoxne teda minister, aj keď s 10-ročným meškaním, ide správnym smerom. K zlepšeniu vzťahu PZ a verejnosti by niečo takéto pomohlo naprieč Slovenskom, nielen v problémových komunitách. V lete som upozorňoval, že v peších zónach policajti hliadkujú v autách (presne proti zásadám komunitného policingu). Polícia odpovedala, že sa to inak nedá. Toľko k nadšeniu pre inovácie.

 

Je len smutnou oportunistickou bodkou, že namiesto toho, aby sa minister zaoberal dôležitou témou systémovo, ešte aj v rámci nej mu ide len o populistické lajky. Radšej šermuje s nejakou analýzou o zhoršenej bezpečnostnej situácii, ktorú nik nevidel. Naopak, ako upozornila RTVS, verejne dostupné policajné dáta nenaznačujú, že by k niečomu takémuto došlo.

Tým sa nesnažím tému problémových lokalít (hocikde v SR) banalizovať. Len ak máme mať efektívne a kvalitné riadenie polície, musíme fungovať na základe pravdivých dát, ktoré nám pomáhajú efektívne alokovať zdroje a nie tárať do TV podľa toho, čo sa práve hodí.

Čo sa stane? Vôbec nič.

Najčarovnejšie na tom celom je, že to, čo rozprávajú, je úplne jedno. Teraz prevládajú silné reči. Ak sa pozrieme na reálny výkon, reálne zmeny, v tejto oblasti sa neurobilo nič. O rok si budú odpočtovať plnenie úlohy, a povedia, že sa priebežne plní, no chýbajú zdroje. Taká je totiž pracovná kultúra pod týmto vedením. Robiť hlavne veci naoko.

Pred rokom s veľkou slávou prijali akčný plán na boj s terorizmom a nekontrolovanou migráciou. Mali posilniť stavy vojakov, rozšíriť spôsobilosti síl špeciálneho určenia. Po roku nič z toho.

Jedno cvičenie krízového manažmentu upozornilo na to, že nemáme základnú komunikačnú infraštruktúru pre krízové situácie. Druhé ukázalo, že v  kríze v Mochovciach nemáme základný plán vyrozumenia obyvateľstva a dosť dozimetrov pre zasahujúce záchranné zložky. Reakcia ministra vnútra? Máme vysoké štandardy a cvičenia slúžia na to, aby sme si ich preverovali.

Zo spravodajskej služby sa stala čistá politická trafika. Organizácia z vlastnej nedbanlivosti dekonšpirovala značnú časť svojich utajených objektov. Reakcia? Všetko je v poriadku.

Naozaj netuším prečo týmto ľuďom ešte stále v tejto téme uveríme hocičo. Čím viac vykrikujú o bezpečnosti, tým je jasnejšie, že s tým reálne nič nevedia spraviť. Bolo by to až smiešne, keby nešlo vo svojej podstate o tak vážne veci.

Teraz najčítanejšie

Martin Dubéci

Som členom predsedníctva a sekretárom hnutia Progresívne Slovensko. Píšem si tu svoje poznámky k politike a spoločenským otázkam. Venujem sa politickej stratégii a bezpečnosti.