Šťastné a bezpalmové

Koľko popálených orangutanov, koľko hektárov vypáleného dažďového pralesa, koľko detských ručičiek vtiahnutých do práce, koľko miliónov pôvodných obyvateľov pralesa vyhnaných z raja domova, koľko ton papiera zvaného peniaze pod matracmi majiteľov korporácií bude dosť, aby sme konečne všetci prekročili tieň chápania situácie a stali sa alergickými na palmový olej?

Kto je nositeľom zodpovednosti za minuloročné požiare v Indonézii denne uvoľňujúce viac oxidu uhličitého než celá americká ekonomika? Náš hlad po palmovom oleji? Je to naozaj tak?

No ale veď tá istá Rumba, Kofila či Horalka spred polstoročia chutila aj bez palmového oleja rovnako ako teraz s ním. A tiež sme nakupovali zubné pasty, rúže, pleťové krémy, zmrzliny, čokolády, keksy, kečupy, margaríny, a ich nakupovaním sme si nemuseli špiniť svedomie za hriech sveta s palmovým olejom.

Je to naozaj tak? Nie, všetko je inak. Výrobcovia hovoria, že palmový olej sa do výrobkov chutí nášho detstva pridáva odjakživa a za rast ich spotreby môžeme my všetci.

Do čerta s palmovým olejom! 

Prečo musí byť všade, keď nemusí? Ekonómovia hovoria, že je lacný, najlacnejší zo všetkých rastlinných olejov. Pestovatelia hovoria, že hektár jednoročného výnosu palmy olejovej vyprodukuje 3,7 ton oleja, kým repky 1,3, slnečnice 0,9 a kokosového orecha 0,8 ton oleja.

Zástancovia palmového oleja hovoria, že pestovanie palmy olejovej je nástrojom rozvoja ekonomického rastu, boja s chudobou a sociálneho blahobytu. To sú tí, ktorí ešte nedávno globálne otepľovanie označovali za konšpiračnú teóriu. To sú tí prispôsobiví, ktorí keď bude treba, pokojne opustia sféry palmového oleja a prešaltujú. Sú ako kobylky, ktoré si nájdu vždy nové lacné zdroje, ale nikdy sa nevzdajú svojho ekonomického rastu a ideálu človeka – hraboša prešpekulovaného bez myslenia v súvislostiach.

Podporovatelia certifikovaného palmového oleja hovoria, že palmový olej má pre pestovateľské krajiny potenciál zlepšenia ekonomickej situácie obyvateľov len v prípade udržateľnej produkcie, čo znamená poľnohospodárstvo nezamerané len na jednu exportnú plodinu, ale zabezpečujúce potravinovú sebestačnosť. Sú za certifikáciu, v ktorej pestovateľ, nákupca i spracovateľ dodržiavajú podmienky udržateľnosti, predovšetkým podmienku zákazu zakladania plantáží na pôvodných miestach pralesov, podmienku zákazu detskej práce a férovej mzdy. Posledné údaje Okrúhleho stola pre udržateľnú produkciu palmového oleja RSPO (Roundtable on Sustainable Palm Oil) vykazujú dvadsať percentný podiel certifikovaného z celkového objemu palmového oleja. Je celkom pravdepodobné, že tlak verejnosti prebudí svedomie firiem a tento úbohý výsledok certifikácie sa bude zlepšovať.

Máme však na takéto pomalé tempo adaptácie k zmene klímy ešte čas?

Odporcovia palmového oleja hovoria, že nie, že náš čas dozrel na nekompromisné a tvrdé opatrenia proti ekonomickej lokalizácii v mene záujmov súkromných firiem na úkor bohatstva biodiverzity, pralesov a pôvodných komunít. Vypaľovanie pralesov považujú za ekologický zločin a prejav post-kolonializmu. Upozorňujú na nedokonalosti certifikácie, ktorá neznamená úplný koniec odlesňovaniu, lebo sa vzťahuje len na primárne pralesy či oblasti s takzvanou vysokou ochranárskou hodnotou a nevzťahuje sa na sekundárne lesy a rašeliniská.

Jeden príklad za všetky

Z najnovšej správy Amnesty International o detskej práci vyplýva, že najväčší výrobca palmového oleja singapurská firma Wilmar, ktorá dodáva palmový olej svetovým značkám: Colgate-Palmolive, Elevance, Kellogg’s, Nestlé, Procter & Gamble, Reckitt Benckiser, Unilever, sa podieľa na porušovaní ľudských práv v Indonézii. Medzi pracovníkmi na plantážach, ktorí zarábajú denne 2,5 dolárov bez možnosti zdravotného a sociálneho poistenia, sú i osemročné deti.

A potom sme tu my spotrebitelia

Ak sme presvedčení, že keď pri pečení vianočných koláčov použijeme namiesto Hery tradičné bio maslo (anulujúce používanie palmového oleja pridávaného do krmiva) a razom sme sa stali ekofiendly obyvateľmi planéty, dostávame sa do omylu. Veď aj to tradičné bio maslo dopravil niekto do nášho supermarketu veľmi pravdepodobne kamiónom na bionaftu.

Do čerta s fosílnymi palivami, do čerta aj s biopalivom

Vedecká štúdia Švajčiara Rainera Zaha poukazuje na fakt, že bionafta s palmovým olejom má škodlivejšie účinky na životné prostredie než uhlie alebo ropa. Z celej doterajšej snahy hľadania zelenej alternatívy v doprave zo strany Európskej únie je zatiaľ pozitívne len priznanie, že podpora biopalív prvej generácie, ktoré sú vyrábané z poľnohospodárskych plodín, nebol dobrý nápad. Od roku 2003 platí v EÚ zákon, ktorý prikazuje použitie 10 percentného podielu biopalív z celkového objemu pohonných látok a zároveň regulačné opatrenie, ktoré nariaďuje poľnohospodárom využívať na pestovanie plodín pre biopalivá len pôdu nevyužiteľnú k produkcii potravín. Keďže u nás je takej pôdy málo, hodil sa palmový olej, aj keď z neudržateľných zdrojov. Po tom, ako sa napriek varovaniam vedcov ukázalo, že biopalivá prvej generácie vôbec nie sú ekologické, EÚ priznala svoju chybu a 30. novembra tohto roku zverejnila detaily balíka opatrení pre produkciu čistej energie, v ktorom znížila strop pre produkciu biopalív prvej generácie na 3,8 percent v roku 2030. No medzitým vyrástli na kontinente komplexy na výrobu biopalív z palmového oleja a tak je logický predpoklad, že majitelia týchto fabrík si namiesto „zbalenia švestiek“ vyberú ľahšiu cestu lobovania za svoje záujmy.

Do čerta aj s pohodlím

Naša túžba po pohodlí má na svedomí mestá plné plechu, zatieňujúce architektúru a vytláčajúce životný priestor pre inú činnosť dospelých ľudí, nehovoriac detí, než jazdenie v autách a parkovanie. Ukazuje sa, že aj alternatíva biopalív druhej generácie z drevnej hmoty prinesie množstvo otáznikov. Hlasy niektorých o potrebe revolúcie v doprave v podobe znovuoživenia verejnej dopravy sú zatiaľ prekričané hlasmi iných o práve na pohodlie.

Nájde sa niečo, čo nás vyvedie z labyrintu protichodných informácií, rýchlych nepremyslených rozhodnutí našich zástupcov počúvajúcich len tých silných?

Tým niečím by podľa správnosti mala byť demokracia. Návod na jej používanie hovorí o trpezlivom hľadaní pravdy a tých najoptimálnejších udržateľných riešení.

Čo môžeme teda urobiť? 

Jasné je to, čo by sme robiť nemali. Nemali by sme v nezmenenom stave čakať na bod, keď si Zem zoberie otepľovanie do vlastných rúk, prebudí permafrost a nám nezostane už nič iné, len sa tým palmovým olejom navzájom pomazať a zmiznúť z povrchu zemského. Toto predsa nechceme. Možno máme ešte šancu zmeniť kurz. Máme premýšľať a vyžadovať nepretržitú verejnú diskusiu. Máme požadovať viac transparentnosti, viac demokracie, máme navzájom apelovať na našu osobnú zodpovednosť a náš nehorázny konzumerizmus premeniť na udržateľný.

Apel na našu osobnú zodpovednosť nebude fungovať, keď budeme naďalej veriť filozofii rastu podmienenej našou zvyšujúcou sa spotrebou. Apel na našu osobnú zodpovednosť nebude fungovať, keď budeme naďalej veriť, že máme len jedinú možnosť – ponechať rozhodovanie o veciach verejného záujmu len na našich zástupcov, ktorí budú ochotní počúvať len lobistické reči firiem o dopyte a raste. Apel na našu osobnú zodpovednosť nebude fungovať, ak neprerastie do apelu na štát, aby z uzavretých kabinetov vytiahol pred zrak verejnosti vedcov, pripustil ich k sebe viac ako zástupcov firiem, aby prestal fetišizovať ekonomiku nad ostatné vedy tak, ako mu to predpisuje ústava: Ústava SR, článok 55(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Na svete žije 7,5 miliárd ľudí, medzi nimi sú sociálne silní i slabí jedinci. K tým slabým patria starci a deti, a budú patriť deti našich detí. Pri návšteve Ježiška v jasličkách, spomeňme si na tmel kontinuity života, na dobro a lásku, ktoré jediné dávajú zmysel nášmu pobytu na Zemi.

Šťastné a bezpalmové

výrobky s palmovým olejom: http://www.stoppalmovemuoleji.cz/bspo.php

výrobky bez palmového oleja: http://www.stoppalmovemuoleji.cz/bbpo.php