Európa, spamätaj sa!
Začal sa nám nový rok 2017. S novým rokom nás čakajú nové výzvy, utečenecká kríza, nestabilná politická scéna a nárast extrémizmu a zrejme aj mnoho ďalších. Avšak, ako nám nechal minulý rok mnoho strastí, tak aj niekoľko nových príležitostí.
Napriek všetkému zlému, čo sa minulý rok stalo (a nebolo toho málo: Brexit, Trump, Kotleba…), vidím obrovskú príležitosť pre Európu. Európska únia je dnes podľa mňa na vrchole svojho potenciálu a je len na nás a našich politikoch, na ktorú stranu pomyselného kopca spadne- či do údolia jednoty, alebo do údolia rozpadu a zániku. V prvom prípade by únia využila všetky zdanlivo zlé politické rozhodnutia vo svoj prospech:
Za prvé, odišla od nás Británia. Na jednej strane je to veľká strata silného hráča, ale na tej druhej je to odľahčenie od snáď najväčšej brzdy integrity únie. Spojené kráľovstvo totiž doteraz vcelku úspešne hralo úlohu „trójskeho koňa“ USA, ktorý vetoval všetky pokusy o spoločnú armádu, jednotnú menu atď.
Ďalej je tu utečenecká kríza, ktorá skúša úniu snáď najviac. Výhodou však je, že pomaly, ale isto prebúdza našich zástupcov zo snov, v ktorých žili. Snov o tom, že únia môže fungovať len ako ekonomický program.
Poslednú ranu udelilo zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA, teda človeka, ktorý je nevyspytateľný a viac krát vyhlásil, že neverí vo funkčnosť spolupráce organizácie NATO s Amerikou a nepovažuje ju za zdroj bezpečia v Európe.
Ak sa nám podarí využiť túto príležitosť a zaplniť pomyselné vákuum, ktoré v európskej bezpečnostnej sfére vzniklo, únia sa veľmi ľahko môže stať druhou superveľmocou porovnateľnou s USA, ak nie silnejšou. Úprimne, zdroje na to máme. Únia má 500 miliónov obyvateľov, bez Británie cca 440 miliónov. Podľa údajov OSN celkový domáci produkt členských štátov dosahuje hodnotu 18.51 biliardy amerických dolárov, čo je o 1.2 biliardy viac ako USA. V únii je ďalej rozvinutý ťažký aj ľahký zbrojársky priemysel. Spomeniem napríklad najznámejšie stíhačky Gripen a Eurofighter. Vďaka Francúzsku a Španielsku a ich enklávam (takzvaným “Európskym zámorským územiam”) máme aj miesto pre svoje základne po svete . Únia už robí prvé kroky k jednotnej zahraničnej politike ako je napríklad nová európska pohraničná stráž.
Teda jediné mantinely, ktoré nám bránia v ceste k veľkej budúcnosti, sú tie politické a národné.
Na druhej strane, je však pravda, že musíme zvážiť aj potenciálne negatíva, ktoré so štatútom veľmoci prichádzajú. Napríklad sa musíme rozhodnúť, či chceme, aby naši vojaci zomierali v cudzích vojnách.
Avšak, to najdôležitejšie pozitívum by bolo, že už by sme sa nikdy nemuseli spoliehať na ochranu niekoho iného. Naše hranice by boli našimi a svoje problémy by sme si riešili sami.
Či už tak, alebo onak, rok 2017 bude prelomový a je len na nás, ktorou cestou sa vydáme. Nech to bude ktorákoľvek, určite rozhodne o našej budúcnosti, možno viac ako by sme chceli.
