Láska v čase džihádizmu

Účinným nástrojom v boji proti terorizmu je vyhýbanie sa internetu, televízii alebo rádiu. Tých, ktorí si to môžu dovoliť, je málo, a preto ponúkam niekoľko rád.

Moment prekvapenia

Sústreďme sa na (mediálny) obraz tzv. islamského sveta a muslimov na Slovensku. Bez ohľadu na médium je „typická“ slovenská predstava o isláme a muslimoch ohromne problematická, skreslená a realite na míle vzdialená. Zvykli sme si na absolútne zjednodušovanie, zovšeobecňovanie, ale aj na démonizovanie muslimov, ich viery a „ich“ krajín. Pochopiteľne, príčin je viacero, tie nechajme teraz na pokoji.

Žili sme niekoľko storočí s predstavou muslima, ktorá sa pohybuje v priestore satanista-krvilačný vrah-nepriateľ kresťanstva. Ku kombinácii fanatika, násilníka a čertovho syna v 20. storočí pribudol ešte terorista. Doc. Sabatos vo svojej prednáške v SAV ukázal, že sa obraz Turka či muslima v stredoeurópskej literatúre často vymykal „štandardu“ a bol pozitívny alebo aspoň nie celkom negatívny. Bohužiaľ, mimo akademickej pôdy sa slovenský obraz muslima skôr približuje tomu, ktorý popísal Edward Said – Orient je všetko, čo Okcident nie je. My sme civilizovaní, oni sú barbari, my sme liberálni, oni majú radi tyraniu a diktatúru, naše ženy robia kariéru, islám ženy oberá o všetko a robí z nich majetok muža. Keď muslim alebo dokonca muslimka nezodpovedá takému obrazu, je to pre mnohých prekvapenie.

Pre mňa bolo veľkým prekvapením, keď naše tzv. liberálne médiá skonštatovali, že musíme pomáhať utečencom zo Sýrie. Možno som sa aj zasmiala nahlas. Totiž, po 15 rokoch, keď používali slová Arab, muslim a terorista viac-menej ako synonymá, nie je celkom dôveryhodné vyrukovať s tým, že musíme pomáhať, veď sú to ľudia ako my. Ktorý novinár, kedy a kde na Slovensku ukazoval Slovákom, že muslimovia sú ľudia ako my? Teraz sme prekvapení, keď dlhé roky pestovaná nenávisť prináša reálne výsledky.

V zápale „vojny proti terorizmu“ úplne zanikla snaha – ak nejaká predtým vôbec bola – vykresliť skutočnú zložitosť tzv. islamského sveta. Muslimovia v očiach slovenských médii myslia a konajú rovnako, islám je jeden a je nemenný. Mediálne správy o muslimoch sú vo veľkej väčšine prípadov negatívne. Chýba akýkoľvek kontext, vysvetlenie, pochopenie. Tu treba povedať, že kontext, vysvetlenie alebo snaha, aby divák či čitateľ pochopili akúkoľvek situáciu, chýba v zahraničnom spravodajstve dlhodobo a takmer úplne. Výnimky prekvapia.

Západné médiá boli tvárou v tvár pokojným demonštráciám proti Mubarakovi v Egypte v takom šoku, že vymysleli príbeh, podľa ktorého sa Arabi naučili nenásilne protestovať od akéhosi Gena Sharpa z USA. Dodnes hľadám Araba, ktorý by tušil, kto Gene Sharp je. Napriek tomu sa táto historka znovu a znovu objavuje. V tom čase Asad ešte v médiách stále bol hanblivý oftalmológ, ktorý je s rodinou vždy vítaným hosťom v Harrods.  Stále sa nájdu ľudia ochotní platiť za analýzu, ktorá povie, že súčasná nevraživosť medzi Saudskou Arábiou a Iránom je spôsobená hádkou o to, kto bude vodcom muslimov, ktorá sa odohrala v 7. storočí. Sú to len kúsky z mozaiky toho, ako málo vieme o arabskom alebo muslimskom svete.

Súvislosti

Tento i minulý rok sme si stále opakovali, že sme vo vojne. Naposledy som zachytila takéto vyhlásenie v RTVS po útoku kamiónom na vianočné trhy v Berlíne. Sme vo vojne, hovorí francúzsky minister. Sme vo vojne, hovorí nemecký minister… Fico tuším o vojne mlčí, ale za to má na každý útok riešenie a aj vinníkov: ucelenú muslimskú komunitu na Slovensku, existencii ktorej musíme zabrániť. Ak predpokladáme, že ucelená komunita sú „dvaja alebo traja“ (ako hovorí Ježiš) a muslimov máme 2000-5000, chce tým Hranol náhodou naznačiť, že sa o nich treba „postarať“? Brexit už priniesol smrť, svätá vojna slovenských politikov zatiaľ na obete na životoch (na Slovensku) čaká.

Musíme sa pripraviť na budúcnosť s terorizmom – najobjektívnejšie spravodajstvo, RTVS.

O „vojne“ z Francúzska aj z Nemecka budeme počúvať ešte dlho, predvolebné kampane sa rozbiehajú. Budúcnosť s terorizmom – to sú slová, na ktoré si treba ešte viac dať pozor. Terorizmus existuje približne od konca 19. storočia. Medzi prvými teroristami boli anarchisti. Terorizmus v Európe bol a je prítomný v rôznych podobách – RAF, ETA, IRA atď. Útoky boli a sú, dokonca sa zdá, že ich je teraz menej ako v minulosti.

Príprava na budúcnosť s terorizmom je teda manipulácia, ktorá zabúda na minulosť s terorizmom. Západná Európa je jedným z najbezpečnejších miest na svete.

Apropo, terorizmus. Toto slovo dnes prakticky znamená len to, že skutok spáchal muslim. Na ilustráciu článok z ORF o úmyselnom zrútení lietadla Germanwings.

Islám vás v mediálnom (aj politickom) prostredí úplne oslobodí od duševných chorôb, psychických problémov, negatívnych emócii a vôbec od vplyvu sveta. Ešte stále čakám na analýzu, v ktorej by útočník-muslim v minulosti trpel syndrómom vyhorenia, mal depresiu, zničený život alebo podobnú motiváciu pre svoj čin. V diskusii k filmu Verdikt na RTVS bolo dobre poznamenané, že film úplne obišiel otázku motiváciu teroristu, jeho identitu apod. Vynechali ho aj zo zoznamu mŕtvych. Podľa článkov N-ka o Palestínčanoch, ktorí v minulom roku pobodali Izraelčanov na okupovaných územiach, ich motiváciou bol Facebook a ramadán a nie brutalita okupácie. Keď chcete vidieť, že Sulíkove bludy o isláme sú naozaj zlé, máte si namiesto muslimov dosadiť židov. Na príliš mnohých úrovniach muslim ako ľudská bytosť, ktorej život má hodnotu, celkom absentuje.

Na druhej strane je pre mňa záhadou, prečo sa v prípade útoku v Európe vždy vraciame k predchádzajúcim podobným útokom. Napr. pri útoku v Berlíne sa hovorí o útoku v Nice, v Paríži, v Bruseli. Význam takejto rekapitulácie mi úplne uniká. Podobne ako mi uniká význam toho, keď pri havárii lietadla v Správach RTVS spomenú najväčšie letecké katastrofy všetkých čias. Aký to má zmysel? Jediný efekt, ktorý vidím v praxi, je, že strach ľudí, ktorí sa doteraz báli terorizmu alebo lietania, sa ešte posilní. Takisto – v prípade terorizmu – akoby sme si chceli pripomenúť tú vojnu, o ktorej tu stále niekto reční.

Takýto prístup mi vyslovene vadí. Čítala som na Facebooku peknú vetu – tí istí ľudia, ktorí tvrdia, že Nemecko už nie je bezpečné, ešte pred pár dňami vyhlasovali, že Afganistan je bezpečná krajina. (Súvislosť: nemecká vláda považuje Afganistan za bezpečnú krajinu pôvodu, preto sa žiadosti o azyl zamietajú a Afgancov deportujú. „Vtipný“ moment nastal, keď sa novinári niektorého hovorcu pýtali, ktoré oblasti v Afganistane sú bezpečné. Odpovedi sa vyhol s tým, že táto informácia je utajená.)

Sú krajiny, kde je vojna 40, 50 rokov – čo potom s ľuďmi tam, možno by nás mohli aj poľutovať, keď sme v tej vojne. Hrozivými slovami sa v Európe paralyzujeme, sami šírime hrôzu a strach, zabúdame na život a pripravujeme sa zomrieť rukou cudzincov. Preto sa proaktívne bojíme aj cudzincov a tých, ktorí sa nám zdajú byť iní ako my.

Predsudky

Predsudky má každý. Najspoľahlivejší prostriedok na zbúranie negatívnych predsudkov je (šokujúca)  pozitívna skúsenosť. Muslimov na Slovensku je máličko a málo je aj Slovákov, ktorí majú s muslimami osobné skúsenosti. Aj toto je základom pre nenávisť, ktorá sa šíri už aj v parlamente.

 

Maďari sú krvilační, zo všetkých národov najkrutejší. Rusi sú zlomyseľní, nekonečne hrubí a zradia vás ešte častejšie ako Maďari. Poliaci sa prežierajú, Gréci a Turci klamú, Taliani sú zákerní oportunisti.

Takáto Tabuľa národov poskytuje približne rovnakú rozmanitosť a expertízu ako súčasný obraz Arabov a muslimov v slovenských médiách, nehovoriac o školských osnovách. Na islamskú filozofiu sme mali na náuke o spoločnosti asi 5 minút, takže sme si vypočuli 1 – slovom jeden – verš z Koránu a stručné zhodnotenie šaríe: podľa islamského práva žena má v porovnaní s mužom polovičnú hodnotu. Našťastie na dejepisnom seminári islám z toho vyšiel lepšie, lenže na seminár chodilo oveľa menej ľudí.

Jack Shaheen pred rokmi urobil film o tom, ako rasisticky sú zobrazení Arabi a muslimovia vo filmoch – určite si ho pozrite. Okrem toho, že sú Arabi/muslimovia násilní, šialení tyrani z púšte, sú posadnutí „našimi“ ženami a chcú si kúpiť moc v USA za petrodoláre. Predovšetkým Palestínčania boli desiatky rokov ukazovaní v hollywoodskych filmoch v podstate výlučne ako šialení teroristi, ktorí bezdôvodne zabíjajú a ničia všetko, čo nám je drahé.

Obraz sa mení veľmi pomaly. U nás okolo Vianoc minulý rok išiel film Kráľovstvo – zachytila som len časť, kde nejaký terorista asi tri minúty bez zmyslu vyrevoval dokola Alláhu akbar, inšalláh, bismilláh (Boh je veľký, ak Boh dá, v mene Božom). Význam jeho komunikácie mne unikol, ale iste u niektorých upevnil presvedčenie, že arabské slovíčka automaticky signalizujú terorizmus.

Žijeme v dobe, keď letecké spoločnosti v pohode vysadia cestujúcich z lietadla, lebo hovoria po arabsky a niekomu to prekáža. Takto, mimochodom, funguje aj slovenská politická scéna. Dvaja poslanci sa nahlas ohradia voči obludnostiam na adresu muslimov, pár sa ich zdrží pri hlasovaní o protimuslimských zákonoch, väčšina prispôsobí slovník Mazurekovi a spol. Jedným spôsobom, ako prežiť, je oceniť tých, ktorí si zachovávajú zdravý rozum. A takisto môžeme naznačiť tým, ktorí radi prerážajú dno, že takýto schtick odmietame.

Dodnes Bez dcéry neodídem pokladám za najhorší film, aký som kedy videla. Keď vojdete do kníhkupectva, musí vás zaraziť úžasný počet titulov, ktoré rozprávajú príbehy muslimiek upálených za živa, poliatych kyselinou, utláčaných konzervatívnymi otcami a bratmi. Povinná jazda – žena v nikábe na obale knihy. V princípe som za to, aby sme hovorili o takýchto problémoch. Ale zdá sa mi, že sa touto veľmi početnou prezentáciou „muslimského“ násilia znovu veľmi zjednodušuje obraz muslimského sveta. Ako keby sme mali 30 slovenských kníh – 20 o mafiánskych vraždách a násilí na ženách a 10 o všetkých ostatných slovenských témach. Keď potom slovenská (alebo iná) muslimka normálne funguje, samostatne o sebe rozhoduje a manžel jej z pomsty nevylieva na tvár žieraviny, veľa ľudí to prekvapí. Našťastie, zdá sa mi, že začína vychádzať viac kníh muslimských autorov, ktoré snáď dokážu otriasť našimi zaužívanými predstavami.

Skutky

Proti terorizmu najlepšie zasiahneme, keď budeme ďalej žiť svoj život. Bez paniky. Bez tlačoviek – novinári, naozaj by bolo v poriadku ignorovať Fickove tlačovky o útokoch, kde ON útočí na utečencov a (slovenských) muslimov. Tieto grcanice nám zatiaľ priniesli len to, že sa ich zhostili fašisti, ktorí to s nenávisťou – na rozdiel od Hranola – myslia vážne. A aj niektorí diváci si jeho bludy berú k srdcu a úprimne sa boja o svoj život.

Rozhodne odporúčam všetkým prečítať si Korán. Slovenský preklad s vysvetlivkami a výkladom je zadarmo dostupný online ako PDF. Ešte lepšie je prečítať si Bibliu a Korán tesne po sebe, dá sa lepšie porovnať. Po správnosti by sa mali čítať v hebrejčine, gréčtine a arabčine, ale dobrý preklad určite pre obyčajný život postačuje.

Mediálny obraz muslimského sveta je potrebné od základu zmeniť. Dobrým začiatkom by mohlo byť, keby sa novinári, ktorí podporovali inváziu do Iraku, za to ospravedlnili. Bolo by to veľmi malé gesto, ale určite lepšie ako napísať, že mýliť sa je bezpečnejšie (pre Slovensko). Keby si to len mohli povedať rodiny vo Fallúdži, v Bagdade alebo v Mosule. Mýliť sa je ľudské. Ak chyba má za následok státisíce mŕtvych a státisíce utečencov, je namieste aspoň formálne sa ospravedlniť. To hovorím bez toho, že by som prechovávala sympatie k Saddámovi Husajnovi alebo ľubovoľnému inému arabskému diktátorovi.

Podobne v prípade Palestíny – tam sa ešte dá niečo zachrániť, napriek dlhej histórii slovenských mediálnych manipulácii.

Slová

Zlá správa je, že džihádizmus existuje. Naposledy sa k džihádu prihlásil atentátnik, ktorý zastrelil ruského veľvyslanca v Turecku. Ťažko povedať, či sa to dostalo aj do slovenských médii – predplatné odmietam zaplatiť, v titulkoch som videla iba pomstu za Aleppo. Je náročné vystihnúť a opísať nebezpečenstvo džihádizmu, keď islám a muslimov všeobecne dlhodobo považujeme za zlo.

Stále je väčšia pravdepodobnosť, že vás zožerie žralok, ako že by vás v Európe zabil pomýlený džihádista. Veľmi praktické odporúčanie poskytuje aj evanjelium podľa Matúša: „A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?“

Keď vás príbuzní budú chcieť poučiť facebookovým argumentom, že muslimských utečencov musíme odmietať, lebo v Bosne muslimovia na povel v občianskej vojne zabíjali kresťanských susedov, odpovedzte. Muslimovia sú pripravení susedov zabíjať úplne rovnako ako kresťania. Slovensko je hádam jediný štát na svete, ktorý zaplatil za deportácie svojich občanov. Arizácia majetku židovských susedov prebehla bez pričinenia muslimov. Muslimovia sú pripravení konať dobro alebo zlo rovnako, ako sú dobro alebo zlo schopní konať iní ľudia. Bez ohľadu na to, či muslim robí niečo dobré alebo zlé, reprezentuje v prvom rade sám seba a zodpovedá sám za seba. A v súvislosti s vojnou v Bosne odporúčam Denník Zlaty Filipovičovej, ktorá zhodou okolností je z muslimskej rodiny.

Pre bežný život najlepšie slová o džiháde, ktoré som za posledné roky počula, sú tu.

Strach je silná vec, ale dá sa prekonať, keď máte dosť trpezlivosti.

V SNS zareagovali na útok v Nemecku podľa očakávania: máme zakázať burky. Národniari by mali dovolenkovať na Slovensku a nie v Hindúkuši, keď im vadia burky. Trúfam si povedať, že počet žien, ktoré v Európe nosia burku, je nula. SNS hovorí, že musíme burku zakázať, lebo niekto chce nosiť v Európe burkiny (útočník v Berlíne?), ale Slovensko má ostať v zmysle básne Turčín Poničan tým, čím Slovensko má byť a bolo.

Teda v zmysle básne Turčín Poničan môj minuloročný facebookový úlovok: