Zlato a zlato z OH nemá rovnakú cenu
Bolože to rečí, ako sa môže Slovensko pýšiť úspechmi paraolympionikov. Akí môžeme byť na Metelku, boccistov či Vadovičovú hrdí, lebo nehandicapovaní športovci môžu o takomto „medajlobraní“ snívať. V podstate súhlasím, ale.
Na úvod článku chcem pre prípadných „rýpačov“ pripomenúť, že týmto článkom nijako nechcem zhadzovať alebo zmenšovať úspechy „zdravých“ športovcov.
Priznám sa aj k tomu, že nie som nejaký extra športový fanúšik, aj keď samozrejme niektoré mená zarezonovali aj vo mne – tiež som od radosti plakala pri úspechu Škantárovcov, alebo vrieskala (už ani neviem čo) pri triumfe Maťa Tótha.
No a tiež si pamätám, ako dobre mi v Medjugorji pred 10timi rokmi dobre padlo, keď sme si v pitnej fontánke naberali vodu s pánom z Portugalska – aby sme tam len tak ticho nestáli, opýtal sa, odkiaľ som a vzápätí reagoval „Áaa, Martikán!“ a mne sa hrdosťou zatrepotalo srdiečko. Keby som tam bola dnes a pán by bol telesne postihnutý, možno by zvolal „Áaa, Metelka!“; alebo „Áaaa, Krako“ a moja hrdosť by nebola o nič menšia.
Na anketu Športovec roka 2016 som striehla, aby som v nej zahlasovala za tých, ktorí si z paraolympiády v Riu priniesli svoje zlato na vozíkoch. Po kliknutí na link http://www.sportinak.sk/zverejnili-kandidatov-na-sportovca-roka–hlasujte-aj-vy–anketa som ostala zaskočená – paraolympionik ani jeden!
Bolo že to po Riu rečí, akí sú boccisti alebo Metelka úžasní; že aj napriek hendikepu doniesli kovy najcennejšie… Čítajúc túto anketu mi tieto slová znejú ako „srdiečkárenie“ na spôsob dnes ťa budem obdivovať no o týždeň, keď budem mať možnosť niečo pre ocenenie tvojho úspechu urobiť, naň zabudnem.
Keď som svoj názor prezentovala medzi svojimi známymi viacerí sa ma opýtali, koho zo zaradených by som z nominácie „vyhodila“. Lenže toto fakt nie je o tom, kto nominovaný NEMAL byť. Je to o tom, že hendikepovaní športovci nominovaní byť MALI. Nie pre nejaké falošné dojímanie sa, ale pre to, že ich medajla nemá o nič menší „lesk“, ako tá z „normálnych“ OH. No ak nominácie robili športoví redaktori z našich televízií tak ma to vlastne nemá prečo prekvapovať – informácie o našich paralympijských úspechoch sa v športových správach objavovali niekde pred „Frajerom na záver“.
