Denník N

Naše domáce objavovanie rajčín

O našej snahe pestovať rajčiny bez chemických postrekov (a s nimi).

Ak vo Vás názov blogu vzbudil dojem, že naše objavovanie mohlo byť aj dobrodružné, obávam sa, že to tak nie je. Do textu som však prepašoval niekoľko dramatických prvkov, takže sa máte na čo tešiť. Nie, len srandujem, celkový dojem ostal rovnaký. Ak Vás teda nezaujíma čo sme robili, ale čo sme zistili, prejdite rovno k záveru článku (ZHRNUTIE).

Takže poporiadku. Za našimi objaviteľskými pohnútkami bola stará, silná a asi aj chvályhodná motivácia, ktorá nás zaviala na neisté, miestami plesnivé rajčinové chodníčky. Tou motiváciou bolo dopestovať si vlastné chemicky neošetrené rajčiny, tak aby ich bez umývania mohli pri potulkách záhradou jesť aj naše malé deti. Zároveň sme ale nechceli, aby po prvých dozretých plodoch rastliny zahynuli v dôsledku nemilosrdných plesňových ochorení.

Stratégia teda v prvom rade spočívala vo výbere správnych odrôd. V tomto kontexte – predovšetkým tých odolnejších.  Po hodinách pátrania na internete a s ohľadom na  skúsenosti našej milej susedy a jej priateľa, sme vybrali nasledovné odrody:

Bejbino – s touto odrodou sme mali skúsenosti už z predchádzajúceho roka, kedy sa naozaj ukázala o niečo odolnejšia ako iné odrody rajčín, napr. voči fytoftóre bola podstatne odolnejšia ako odroda Krištáľ.

Philovita  – dobré recenzie od pestovateľov na diskusným fórach, ale nie zas až také dobré.

Phantasia –  nádejné recenzie od pestovateľov.

Mountain merit –  inšpiroval nás článok na webovej stránke potravinové záhrady. Táto odroda bola uvedená ako hybridná rezistentná odroda.

Defiant – to  bol výmysel mojej drahej manželky. Odroda mala mať veľké plody a mala byť rezistentná, alebo čiastočne rezistentná voči fytoftóre.

„Žluté pidi z Francie“ – semiačka s týmto milým názvom nám darovala suseda. Technicky to bolo tak, že niekoľko drobných bobuliek som si s jej vedomím odtrhol v roku 2015. Semiačka som z nich vybral a odložil.

„Biotrend“ – pracovný názov pre odrodu rastliny, ktorá vzišla zo semiačok rajčín zakúpených v Lídli. Malo sa jednať o bio-rajčiny, tak som tam predpokladal istý stupeň odolnosti voči plesňovým chorobám rajčín.

Miniroma ­– názov odrody zakúpenej v Kauflande.  Chuťou týchto rajčín sme boli natoľko nadšení, že otázka odolnosti išla v tomto prípade bokom, lebo sme ich jednoducho chceli pestovať. Táto odroda sa predpokladám predáva aj pod obchodným názvom Hranáčik. Mimochodom, vyzerá to tak, že za touto  odrodou (a ďalšími) stojí zaujímavý a úspešný podnikateľský príbeh.

Okrem týchto odrôd sme pestovali aj niekoľko ďalších, zo semienok, ktoré nám dala naša suseda. Keďže ich však získala z vlastného semenárenia, pričom mohlo dôjsť k ich prekríženiu, budem im venovať pozornosť len okrajovo.

Na výstave Záhradkár v Trenčíne sme tiež kúpili tri priesady rajčín (Perun, Strillo, Bejbino), ktoré mali oproti naším doma pestovaným priesadám riadny rastový náskok. Vďaka nemu sme plánovali dopestovať niekoľko plodov skôr ako dorazí hlavná „rajčinová“ sezóna.

Na tomto mieste by sa mi žiadalo napísať veľkými písmenami „METODIKA“, ale asi by som odradil mnohých z Vás. Musím však jednoducho a zrozumiteľne napísať ako sme postupovali.

V prvom rade sme vypestovali priesady vyššie uvedených druhov, s tým že semiačka sme zasadili v prvých dňoch marca do pestovateľských tácok. Semiačka sme vysiali do výsevného substrátu a pestovateľské tácky sme umiestnili na okenný parapet.

Začiatkom apríla bolo našim priesadám už pomerne tesno a pýtali si aj viac svetla a tak sme ich postupne popresádzali do väčších črepníkov (cca 0,5l) a dali do skleníka. V skleníku máme umiestnené kachle – Peterky, tak keď boli v noci mrazy, zakúrili sme do nich a niekoľkokrát počas večera priložili.

Takto sa naše priesady dočkali až do 21. mája kedy sme ich vysadili na záhony. Vysadili sme ich ale dve miesta, navzájom vzdialené asi 10 metrov. Na každom mieste boli v rovnakom spone 50 x 50 cm vysadené v rovnakej postupnosti rovnaké odrody rajčín. Všetky priesady v tomto čase boli už zakvitnuté, mnohé mali aj násadu plodov. V obidvoch prípadoch sme pôdu zamulčovali slamou, ktorú sme hrubšou vrstvou ešte raz doplnili približne v polovici vegetačného obdobia.

Plán bol taký, že pri jednej skupine rajčín budeme na prevenciu a boj proti plesňovým ochoreniam aplikovať aj chemické postreky, druhú skupinu rajčín ponecháme, a to nech sa deje, čo sa deje, bez chemického postreku. Pre upresnenie musím uviesť, že do skupiny s plánovaným chemickým postrekom sme nedali malé divo rastúce rajčiny. Keďže mali veľkosť len o málo väčšiu ako hrášok, nemali sme v pláne ich poctivo umývať od zvyškov chemických prípravkov.

Okrem toho sme zasadili väčšinu vyššie uvedených odrôd aj do skleníka, kde sme nepoužívali žiadne chemické postreky.

Do konca júla sa rastliny vonku na obidvoch plochách vyvíjali bez výraznejších rozdielov. Na prvej skupine rastlín som do konca júla dva krát aplikoval preventívny postrek Championom. Bez ohľadu na postrek sa však na listoch rastlín a to na obidvoch plochách objavila šrvrnitosť listov – hlavne pri odrode Bejbino. Neviem či sa jednalo o alternáriovú alebo septóriovú škvrnitosť listov, alebo ešte nie čo iného. Prikláňam sa však k alternáriovej škvrnitosti, nakoľko v jednom prípade bolo nahnité aj vnútro plodov. Ak by to niekto z Vás vedel určiť, prikladám obrázok.

 

skvrnitost-listov_kompr

Škvrnitosť na listoch

V skleníku som vyskúšal ešte jednu myšlienku, ktorá mi nedala pokoj od predchádzajúceho roka. Všimol som si totiž, že na komposte v priebehu leta 2015 zakorenili zálistky, ktoré som tam odhodil po vyštipovaní. V septembri teda v čase, kedy rajčiny vysadené naj jar, bez primeraných postrekov odumierajú, mladé vitálne rastliny vykazovali na komposte minimálne poškodenie. Skôr ako na nich dozreli plody, prišli prvé mrazy a rastliny zamrzli.

Chcel som overiť, či majú mladšie rastliny voči fytoftóre či plesňovým ochoreniam vo všeobecnosti vyššiu odolnosť ako staršie. Alebo inak povedané – či majú mladšie rastliny na začiatku fruktifikácie takú vitalitu, že dokážu lepšie odolávať náporu plesňových chorôb ako staršie rastliny, ktoré veľkú časť energie už investovali do plodov. Aby som zabránil ich predčasnému zamrznutiu vysadil som približne v polovici júla zálistky do skleníka.

Pre tento pokus som použil nasledovné odrody – Bejbino, Strillo, Philovita, Perun, Miniroma a žltú rajčinu, ktorá zrejme vznikla prekrížením divej žltej rajčiny (Žluté pidi z Francie). Táto (prekrížená) však mala podstatne mohutnejší vzrast a väčšie plody. Chuťovo neboli plody nijak zvlášť výnimočné, ale rajčina mala strapce aj 60 cm dlhé. Navyše jej potenciál sa ukázal v neskorších jesenných mesiacoch, ale o tom bude ale reč nižšie.

AUGUST – prvá polovica

 Od začiatku augusta sa na neošetrenej ploche začali čoraz viac prejavovať plesňové ochorenia. Podľa plochy zasiahnutých listov najviac postihovala odrodu Defiant, možno aj preto, že bola nižšia ako väčšina ostatných odrôd. Stredné postihnutie na chemicky neošetrenej ploche som zaznamenal u odrody „Biotrend“, ktorá má vyšší vzrast, ale aj pri odrodách Mountain merit a Phantasia, ktoré boli opäť o niečo nižšia ako iné odrody. Istý stupeň poškodenia fytoftórou a pokles vitality bolo badať aj pri odrode Bejbino. Táto mala v tomto čase obrovskú násadu plodov – dozrievali štvrté strapce.

Začiatkom augusta sú na neošetrenej ploche prakticky bez poškodenia a s maximálnou vitalitou len dve odrody – Philovita a Miniroma. Pri odrode Miniroma dozrieva už šiesty strapec – plody sú ale menšie ako pri odrode Bejbino.

V polovici augusta sa na chemicky neošetrovanej ploche zreteľne prejavuje napadnutie fytoftórou, pričom poškodenie sa v dvoch prípadoch prejavilo už ja na stonke (Bejbino). Napadnuté listy sme pravidelne odstraňovali, tak aby sme aspoň čiastočne zmiernili nápor ochorenia. Na tejto ploche sa minimálnym poškodením výbornou vitalitou vyznačujú len dve odrody – Philovita a Miniroma. Z každej z nich sme odrhli len niekoľko najspodnejších listov.

Približne v polovici augusta (13.8. 2016) som sa rozhodol postriekať rastliny na chemicky ošetrovanej ploche fungicídom so systémových aj kontaktným účinkom. Škvrnitosť listov tu bola pomerne výrazná a po preventívnych postrekoch Championom v júli, sa tu teraz začala prejavovať fytoftóra. Celková vitalita rastlín sa aj tu zhoršovala (s výnimkou odrody Philovota a Miniroma). Z nízky odrôd mala na tejto ploche najlepší zdravotný stav odroda Mountain merit.

Odroda „Žluté pidi z Francie“ vytvorila húštiny cez konáristé odnože, ktoré čiastočne poľahli na zem. Na moje prekvapenie, nebol ich zdravotný stav vôbec uspokojivý. Práve naopak – väčšina rastlín je dosť poškodená fytoftórou. Predpokladám, že je to výsledok získania semiačok z plodov rastlín, ktoré boli pestované voľne na záhone a teda mohlo dôjsť k prekríženiu s inými odrodami rajčín. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť (ako bolo uvedené vyššie), že spomedzi približne dvadsiatich priesad boli dve podstatne mohutnejšieho vzrastu a s väčšími plodmi (žlté plody veľké ako pri odrode Philovita), pričom chuť plodov trochu pripomínala drobné žlté rajčinky.

zlute-pidi-z-francie_kompr

Prvá polovica augusta. Rajčiny bez postreku. Odroda „ Žluté pidi z Francie“

Až do konca prvej dekády augusta si rajčiny v skleníku nažívali bez príznakov ochorenia. Neprejavila sa u nich ani škvrnitosť listov. Rastliny sú tu (13.8.2016) vysoké cez 2 metre a pri odrodách Strillo, Bejbino, Miniroma je už dozretých 10 strapcov, čo na domáce podmienky vôbec nie je málo. Pre porovnanie – vo veľkých komerčných skleníkoch s hydropóniou a obdobím pestovania od januára do decembra je to za celé obdobie 33 – 35 strapcov. Rastliny dosiahli strop skleníka, kde som ich začal vyväzovať na horizontálnu oporu.

sklenik-august_kompr

Prvá polovica augusta v skleníku. V popredí rajčiny vypestované zo zálistkov

S koncom prvej dekády augusta sa prvé príznaky plesňového ochorenia (sivé a sivohnedé zhluky na zelených listoch) objavujú aj v skleníku. Tento stav sme možno čiastočne spôsobili aj my, pretože inak nepretržite otvorené dvere na oboch čelných stranách skleníka sme na niekoľko dní, počas chladnejšieho počasia, zatvorili. Následne zvýšená vlhkosť v skleníku zrejme podporila klíčenie a rast hubových spór. Aj tu ale napadnuté listy len otrháme a neaplikujeme žiadny postrek. Do poznámok som si vtedy poznačil, že odroda Mountain merit pôsobila v skleníku veľmi dobrým zdravotným stavom.

Rastliny zo zálistkov majú výšku cca 0,5 – 0,7 m a majú prvé kvety. Pomiestne sa objavilo plesňové napadnutie aj na týchto rastlinách (odroda Strilo, Perun). Celkovo však pôsobia veľmi vitálne.

AUGUST – druhá polovica

S druhou polovicou augusta poškodenie rastlín na chemicky neošetrenej ploche pokračuje. Okrem pokračujúceho poškodenia listov sa objavuje v čoraz väčšej miere aj poškodenie stoniek a badateľné je v niektorých prípadoch aj poškodenie plodov.

Rozdiely medzi jednotlivými odrodami na chemicky neošetrenej ploche sú čoraz zreteľnejšie, pričom spomedzi všetkých vyniká odroda Philovita s výborným zdravotným stavom. Na odrode Miniroma je napadnutá pomiestne stonka, plody ale hlavne listy, ktoré však nahradzujú vznikajúce zálistky, ktoré do určitej miery kompenzujú stratu asimilačnej plochy.

philovita_kompr

29.8. 2016 Odroda Philovita (jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům) na chemicky neošetrovanej ploche

Ku koncu augusta na chemicky neošetrenej ploche väčšina rastlín (okrem Philovity) permanentne prehráva boj s plesňovými chorobami. Rastliny sú však naďalej zdrojom veľkého množstva plodov, ktoré priebežne dozrievajú. Podobne je to s odrodami Moutain merit, Phantasia, Defiant, kde dozrievajú plody napriek napadnutiu listov a stoniek. Odroda „Žluté pidi z Francie“ má úplne odumreté vegetačné orgány. Stále sa na nej ešte dajú obrať plody.

Úplne iná situácia koncom augusta je na chemicky ošetrenej ploche. Postrek aplikovaný 13.8.2016 zaúčinkoval ako z ríše divov. Poplesňových ochoreniach ani stopy, rastliny vitálne a zelenšie ako kedykoľvek predtým. Škoda len, že sa nedali jesť priamo z rastliny, ale museli sa poriadne poumývať. Vlastne sme k nim boli dosť podozrievaví a tieto plody sme použili skôr na výrobu kečupov a iné konzervovanie.

nestriekana-plocha1_kompr

29.8. 2016 pohľad na chemicky neošetrovanú plochu

striekana-plocha1_kompr

29.8. 2016 pohľad na plochu, kde sa aplikovali chemické postreky

Koncom augusta je situácia v skleníku pohodová. Plesňové ochorenie na listoch rajčín, ktoré som spätne vyhodnotil ako čerň rajčiakovú zotrváva, no jej prítomnosť sa nezdá byť mimoriadne zhubná. Práve naopak – toto boli tie „staré dobré časy“ v skleníku. Musím ale poznamenať, že sme pomerne pedantne otrhávali  napadnuté listy. Tejto činnosti sme prikladali značný význam. Dôležité bolo tiež vytrhávať zálistky, ktoré mali tendenciu vytvárať pod stropom riadne húštiny.

sklenik_stare-casy_kompr

Staré dobré augustové časy v skleníku

SEPTEMBER

Proces postupného odumierania následkom plesňových chorôb bol v septembri na nestriekanej ploche permanentný. Väčšina rastlín sa menila na „smutné vešiačiky s rajčinami“, ktoré však napriek všetkému dozrievali svojim pozvoľným septembrovým tempom. Stratu vegetačných orgánov už nedokázali nahradzovať ani vitálnejšie zálistky, nakoľko aj tieto rýchle podliehali fytoftóre. Úplne iná situácia však bola pri Philovite, ktorá sa držala pri sile aj keď všade naokolo zúrila metelica plesňových spórov.

Na ploche kde som v priebehu augusta aplikoval fungicíd so systémovo-kontaktným účinkom, bol zdravotný stav rastlín dobrý. Predsa len, aj tu však bolo každým skráteným dňom badať na rastlinách ubúdanie životných síl. Kde-tu sa objavili ložiská fytóftóry, ktoré som však odstraňoval už len mechanicky – trhaním listov. Ďalší postrek som neaplikoval pretože som už v druhej polovici septembra očakával prvé mrazy, ktoré vonkajšie pestovanie rajčín spoľahlivo ukončia.

Bolo to tak aj v tomto prípade. Prvý mráz prišiel dokonca bez varovania a tak sme ani nestihli pozbierať nedozreté plody, ktoré by pozbierané mohli dozrievať vo vnútri. Ničmenej, to čo sme zistiť chceli, sa nám zistiť podarilo. Víťazom nášho snaženia o pestovanie rajčín bez chémie je Philovita. Čo je tiež dôležité uviesť – plody Philovity sú udržali svoju príjemnú chuť aj počas chladnejších septembrových dní. Pri iných odrodách či už následkom plesňových chorôb alebo nedostatku tepla (priznám sa, v tomto nemám vôbec jasno), mali niekedy plody nevýraznú vodnatú (výnimočne až nepríjemnú) chuť.

 OKTÓBER, NOVEMBER

Nebojte sa, s rajčinami tento rok ešte nekončíme. Vďaka skleníku sme mohli s pestovaním pokračovať a to v podmienkach, ktoré vytvárali pre rast rajčín podstatne prajnejšie podnebie. Aj tak však bolo potrebné v skleníku občas prikúriť na noc. Hlavne ak Aladin hlásil v noci teploty pod bodom mrazu.

Asi najčastejšou činnosťou spojenou s rajčinami v skleníku bolo v októbri otrhávanie napadnutých listov, stoniek, plodov i celých rastlín. Rastlinnej hmoty postupne ubúdalo, ale zostávajúce rastliny boli  zdrojom stále čerstvých a väčšinou aj chutných alebo aspoň chuťovo prijateľných plodov.

pohlad-v-skleniku-oktober_kompr

Pohľad na rajčiny v skleníku 15.10.2016. V popredí plodiace rastliny zo zálistkov.

K čomu som sa dopracoval a čo považujem za dôležité uviesť v tejto časti, sú tri zásady ktorými sa plánujem do budúcna riadiť v skleníku:

  1. Nenechávať na jednej rastline v skleníku viac ako dve stonky. Viac stoniek vedie podľa mojich skúseností k prílišnému zahusteniu listov, tvorbe veľkého množstva kvetov a teda plodov, ktoré rastliny s nástupom chladnejších a kratších dní nevedia riadne vyživiť. Výsledkom sú vysilené rastliny a drobné plody často podradnej chuti.
  2. Pri veľkej násade kvetov je potrebné tieto už v auguste a septembri riadne preriediť a to z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom bode.
  3. Nepripustiť vytváranie „húštiny“ pod stropom skleníka, pretože sa tu sa následne obmedzuje prestup svetla, obmedzuje prúdenie vzduchu a dochádza k hromadeniu vlhkosti s následným postupom plesňových ochorení. Toto býva často ešte zhoršené, keď sa listy dotýkajú skla (alebo fólie) kde zvyčajne v noci kondenzuje voda alebo dokonca sklo v noci namrzne.

Aj v skleníku bolo veľmi pekne vidieť rozdielnosť jednotlivých odrôd voči plesňovým chorobám. Ako prvé som najprv zredukoval a potom úplne odstránil odrody Perun, „Biotrend“ a Strilo. Veľmi kvalitné plody v októbri mala ešte odroda Mountain merit a tiež Philovita. Odroda Miniroma sa držala statočne, ale mám pocit, že oproti ostaným sa jej darí viac v teplom období. V chladnejšom období bola  jej, inak mimoriadne sladká chuť, dosť nevýrazná až fádna.

Rastliny zo zálistkov začali rodiť, ale plesňové ochorenia sa okrem odrody Philovita nevyhli ani im. Odrody Perun a Strilo som odstránil prakticky súčasne s ich rodičovskými rastlinami. Pri zvyšným rastlinách vrátane Philovity som mal pocit, že majú o niečo chutnejšie a kvalitnejšie plody. Predpokladám však, že to bol len výsledok menšieho počtu plodov ktoré rastliny vyživovali oproti ich rodičovským rastlinám. Myšlienka, že by mali mať mladšie rastliny vypestované zo zálistkov vyššiu odolnosť voči plesňovým chorobám sa v mojom amatérskom pokuse nepotvrdila.

S blížiacim sa definitívnym koncom vegetačného obdobia postupne ustával rast rastlín a dozrievanie plodov aj v  skleníku. Ku koncu októbra som priebežne odtrhával aj menšiu časť čiastočne dozretých i nedozretých plodov a nechal som ich dozrieť vo vnútri v sklenej miske s jablkami. Do istej miery sa tak menil skleník na komoru, kde už rastliny ani veľmi nerástli a plody dozrievali len veľmi pomaly. Stále to bol však zdroj vlastných, čerstvých a chemicky neošetrených rajčín.

V týchto chladnejších dňoch som si tiež uvedomil, že rôzne odrody majú rôznu schopnosť dozrievať v chladnejšom období. Zaujímavým príkladom je prekrížená odroda „Žluté pidi z Francie“ o ktorej už bola reč. Táto odroda – či skôr rastlina dozrievala v skleníku evidentne aj v čase, keď som si to pri ostatných odrodách skôr želal ako pozoroval.  Laicky preto predpokladám, že v záplave odrôd rajčín sa určite dajú nájsť odrody, ktoré lepšie dozrievajú aj v chladnejších jesenných mesiacoch.

Rajčinovú sezónu v skleníku ukončil silný mráz 9. novembra. Keďže hlásili mrazy okolo – 6°C s pokračovaním v ďalších dňoch, považoval som už za neefektívne vykurovať skleník. Úrodu nedozretých a čiastočne dozretých plodov som obral a nechal dozrievať vo vnútri.

Takto nejako končí naše objavovanie rajčín v roku 2016. Posledné rajčiny, ktoré už dozreli v teple domova sme jedli 4.12. na raňajky. Prvé rajčiny mala v skleníku odroda Strillo a to už koncom júna. Vychádza mi z toho tretina roka, kedy sme mali rajčiny z vlastnej produkcie.

ZHRNUTIE

Ako odroda s najlepšou odolnosťou voči plesňovým ochoreniam, hlavne fytoftóre sa v našom amatérskom pokuse ukázala Philovita. Dosiahla pomerne vysoký vzrast (do 3m) aj vo vonkajších podmienkach. Jej plody si udržali príjemnú sladkú chuť až do konca vegetačného obdobia. Odroda Philovita sa nám dobre osvedčila aj v skleníku.

  1. Za absolútne najchutnejšiu rajčinu, ktorú sme pestovali, považujem odrodu Miniroma. Myslím, že sa predáva aj pod obchodným názvom „Hranáčik“. Rastliny som vypestoval zo semiačok z rajčín, ktoré sme kúpili v supermarkete. Tejto odrode sa veľmi dobre darilo aj v skleníku.
  2. S pomedzi nižších odrôd, ktoré sme pestovali (Mountain merit, Phantasia, Defiant) sa nám najviac osvedčila odroda Mountain Merit. Tejto odrode sa darilo dobre aj v skleníku. Pri pestovaní týchto (a iných) nízkych odrôd je potrebné zohľadniť ich nižší vzrast a napr. nesadiť ich medzi vysoké druhy, alebo vedľa kukurice a pod.
  3. Myšlienka, že mladšie rastliny vypestované zo zálistkov budú odolnejšie voči plesňovým ochoreniam sa nám nepotvrdila. Pestovanie rastlín zo zálistkov môže byť ale vhodný spôsob, ako si na začiatku sezóny namnožiť odrody, ktorých semiačka sú pomerne drahé.
  4. Všeobecné a dávno osvedčené zásady sa ukázali aj v našom prípade ako veľmi prínosné:
  • vyštipovanie zálistkov (okrem prípadov, kedy tieto nahradzujú stratu asimilačných orgánov zničených plesňovými chorobami)
  • udržiavanie nezahustených rastlín
  • polievanie ku koreňom
  • otrhávanie napadnutých listov
  • zaštipovanie vrcholcov pred koncom vegetačného obdobia (august, september)
  • pri vysokej násade kvetov druhej polovici vegetačného obdobia, je potrebné pristúpiť k ich redukcii (hlavne v skleníkoch)

 

 

 

Teraz najčítanejšie