Nedôvera voči Junckerovi
Klamár, podvodník, pokrytec… to sú spisovné slová, ktoré sa hodia na nového predsedu Európskej komisie, lebo to, čo Jean Claude Juncker predviedol je naozaj nechutnosť hrubého zrna. A preto bol návrh na vyslovenie nedôvery Junckerovi nielen oprávnený, ale aj doslovný. Lebo dôvera je to posledné, čo si tento človek zaslúži.
Ako predseda euroskupiny bojoval Juncker proti daňovým rajom a daňovým únikom a zároveň robilo Luxembursko pokútne kšefty s koncernmi o výške zaplatenej dane. Kto dobre „díloval“ sa mohol dopracovať k zdaneniu na úrovni jedného percenta. Áno, čítate správne, jedno jediné percento dane z príjmu na miliardové zisky. Ja teda som dlhé roky za nízke zdanenie, ale toto je čisté svinstvo.
Na rozdiel od Luxemburska, zaviedlo Slovensko (v roku 2004) nízku, jednotnú sadzbu dane, transparentnej a platnej pre všetkých. Za toto sme boli kritizovaní, lebo že vraj eurofondy používame na financovanie nízkej rovnej dane, čo bola samozrejme úplná hlúposť.
Jean Claude Juncker sa síce snažil vyhovoriť, že on o ničom nevedel, ale to je nemožné. Veď v rokoch 1989 až 2009 bol tento pán ministrom financií a v rokoch 1995 až 2013 bol premiérom. Luxembursko je maličká krajina s počtom obyvateľov ako Bratislava a s hlavným mestom menším ako Nitra a nie je teda problém, aby premiérom a ministrom financií súčasne bol 14 rokov jeden človek – Jean Claude Juncker.
Počas tohto obdobia došlo s 340 medzinárodnými koncernami k dohode o zdanení. Luxembursko totiž neponúkalo nižšiu sadzbu dane – to by bolo predsa okaté a iné krajiny by to kritizovali. Nie, Luxembursko ponúklo možnosť sa vopred dohodnúť na základe dane, teda na čiastke, ktorá bude zdanená. Napríklad koncern Fiat sa vopred dohodol, že v rokoch 2012 až 2016 prizná ročne menej ako 3 milióny eur, z ktorých síce zaplatí plnú sadzbu (cca 30%), ale keď sa následne skutočne zaplatená daň rozráta na celý zisk, je výsledkom smiešne nízka sadzba. V Luxembursku tak vznikol ideálny daňový raj.
Väčším problémom je, že je to práve Jean Claude Juncker, ktorý sa teraz pokrytecky domáha harmonizácii daní – ich základov a následne ich sadzieb. Toto určite poškodí Slovenku, lebo nízka rovná daň (i keď Robertom Ficom a Petrom Kažimírom už hodne dokaličená) je jedna z našich komparatívnych výhod.
Návrh na vyslovenie nedôvery bol preto plne na mieste a preto som hlasoval za. Samozrejme, že Junckerovi nedôvera vyslovená nebola, lebo ho podržala veľká koalícia – ľudovci a socialisti. Možno preto, lebo sa už tešia na tristo miliardový balíček, ktorý sa chystá Juncker minúť. Samozrejme celý na dlh. Údajne sa ním má podporiť hospodárstvo a – známa mantra európskej komisie – znížiť nezamestnanosť. Samozrejme, nič z toho sa dlhodobo nestane, len sa zvýšia dlhy.
Jediné riešenie je prestať robiť dlhy a dramaticky zlepšovať podnikateľské prostredie. Ale to súdruhovia ešte dlho nepochopia. Veď načo aj, keď robenie nových a nových dlhov je také ľahké.
