Denník N

Poslanci SMERu – riaditelia nemocníc na polovičný úväzok

Od roku 2006 pracujem v zahraničí a hoci som sa vždy zaujímal a zaujímam o to, čo sa v mojej rodnej krajine deje, niektorým veciam jednoducho nerozumiem. Pre mnohých Slovákov môže ísť o nepodstatné veci, mne však kolú oči. Napríklad vôbec nechápem, ako môžu poslanci parlamentu zároveň pôsobiť ako riaditelia štátnych nemocníc.

Taká banskobystrická fakultná nemocnica, ktorú viedol poslanec Smeru Vladimír Baláž, zamestnávala v roku 2014 okolo 2460 pracovníkov. To je približne rovnaký počet zamestnancov, aký má spišskonovoveské Embraco. Tento podnik je suverénne najväčší zamestnávateľ na Spiši, a drží nad vodou jedno stredne veľké okresné mesto a jeho okolie. Viem, o čom hovorím, keďže zo Spišskej pochádzam. Neviem si predstaviť, že by si akcionári Embraca najali za riaditeľa podniku niekoho na polovičný úväzok. Viete si predstaviť zdesenie v očiach uchádzača o riaditeľskú pozíciu organizácie s 2500 zamestnancami, ako mu akcionári vysvetľujú – O.K., chceme po vás zisk, efektivitu, návratnosť investícií, rozvoj podniku, rast výroby, zodpovedáte za každú skrutku a každý halier. A keďže nebudete za pásom, v žiadnom prípade nemôžete pracovať na full time, to si táto funkcia nevyžaduje, bohato stačí, ak budete robiť na polovičný úväzok.

Presne takto, na pol úväzok, sú (boli) manažované na Slovensku minimálne tri veľké nemocnice. Riaditeľom banskobystrickej fakultnej nemocnice bol do odvolania koncom roka 2014 poslanec Smeru Vladimír Baláž, Fakultnú nemocnice v Nitre stále vedie poslanec Smeru Jozef Valocký a Ústrednú vojenskú nemocnicu v Ružomberku ďalší poslanec Smeru Jozef Ježík.

Mne práca lekára, či už radového, alebo ako zástupcu primára, zabrala vždy v priemere 8 hodín denne. Ten čas sa oklamať nedá. Ak chcete prácu robiť poriadne, žiada si vás celého, pozná to každý normálny pracujúci. V roku 2014 Slovensko malo 248 pracovných dní, poslanci v parlamente počas roka strávili 90 rokovacích dní. Viac ako tretinu svojho pracovného času sa teda riaditelia troch nemocníc venovali poslaneckej práci za Smer v národnej rade, a len 63,7 percenta pracovného času mohli pôsobiť ako riaditelia nemocníc. Aby bolo jasné, menej ako dve tretiny pracovných dní stačia členom vládnej strany, ktorí manažujú niekoľko tisíc zamestnancov, na rozhodovanie o zásadných otázkach personálnej a mzdovej politiky, rozhodovanie o majetku a peniazoch zverených organizácií, či schvaľovanie hospodárskeho plánu a rozpočtu. Presne to robia riaditelia nemocníc, ktorí zároveň rozhodujú aj o hlavných smeroch rozvoja liečebno-preventívnej starostlivosti, uzatvárajú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, zmluvy pre investičnú výstavbu, na dodávky strojov, prístrojov či liekov. Schvaľujú aj stavebné modernizácie a rekonštrukcie nemocníc a uzatvárajú pracovné zmluvy.

Strane Roberta Fica sa zdá, že toto všetko je job pre cvičenú opicu, a že vedenie nemocnice si celého človeka nevyžaduje. Dovolím si s týmto pohľadom nesúhlasiť. Už len starostlivosť o deti a rodinu, čo sú na Slovensku zvyčajne spolu štyria ľudia, si vyžaduje sto percentné úsilie a niekedy aj viac. V nemocniciach pritom ide o ľudské životy. Táto práca sa nedá, nikdy a z princípu, vykonávať ako bokovka. Alebo áno, ale trpieť tým musia pacienti aj personál, jednoducho podnik nedostáva starostlivosť, akú potrebuje.

A už vôbec nehovorím o absolútnom konflikte záujmov, kedy poslanci parlamentu, ktorí by mali kontrolovať vládu, sú priamymi podriadenými ministra. Ako majú riaditelia nemocníc rozhodovať, kontrolovať a oponovať ministrovi, od ktorého priamo závisia a ktorý o nich priamo rozhoduje?

Ak Smer nemá dostatok odborníkov do vedenia nemocníc z vlastných radov, nech sa obráti na profesionálov.

Ak sa má pohnúť zdravotníctvo na Slovensku dopredu, nemôžu základné vzťahy fungovať ako v džamahírii.

Teraz najčítanejšie