Čo nás čaká v roku 2017? Samá hrôza.
Predpokladám, že vás k čítaniu tohto článku prilákal bulvárny titulok. Ale hneď na začiatku musím priznať, že je pritiahnutý za vlasy. Chýba mu totiž vysvetľujúci podnadpis. A ten by mal znieť: čakajú nás hrôzy, ale pravdepodobne žiadna taká, ktorú by ľudstvo nepoznalo.
Sektárske násilie? Známa vec. Nacionalizmus? Známa vec. Podpora extrémistov? Známa vec. Terorizmus? Známa vec. Vojny vrátane občianskych? Známa vec. Dlhová kríza? Známa vec. Násilie, kriminalita, zloba, závisť, nenávisť, bezohľadnosť, korupcia, populizmus, lži? Všetko samé známe veci. Bohužiaľ nič nové pod ozónovou dierou.
A tak si hovorím, ako je to možné, že pri takom obrovskom množstve hrôz, ktoré prešli ľudskou históriou a skúsenosťou, na nás znova a znova tieto hrozby čakajú v budúcnosti. Tu sa žiada tá otázka za milión: Vari je ľudstvo nepoučiteľné? Čo sme mešuge?
Je to však zle položená otázka, lebo vychádza zo zlého predpokladu.
Nech mi teraz vesmírni ľudia prepáčia, ale ľudstvo nemá žiaden centrálny mozog, žiadnu centrálnu pamäť, žiadnu centrálnu skúsenosť, žiadnu centrálnu autoritu, ktorá to tu riadi. Napriek ohromnému úsiliu prezidentov, vlád, generálov, šéfov tajných služieb a kománd riadiť poriadok tohto sveta, napriek úsiliu nás všetkých, čo sa snažíme pochopiť jeho kauzalitu, poriadok nášho sveta sa vyvíja spontánne. Akoby sám od seba. Vyvíja sa už len tým, že ľudstvo stále existuje, prežíva, ba dokonca napriek všetkému rozkvitá.
Ako to spieva Jan Werich v tej slávnej rozprávkovej pesničke? Ten umí to a ten zas tohle, a všichni dohromady udělají moc.
Ak sa náš ľudský svet vyvíja spontánne, potom doslova záleží na každom jednotlivcovi. Na každom z nás. Prajem si pre rok 2017, aby počet jednotlivcov vo svete, ktorí konajú s rozvahou, ohľaduplne a čestne, vzrástol aspoň o desať percent oproti začiatku tohto roku. Tento nárast dobrých ľudí zabezpečí pokles hrôz o desať percent, čo je veľmi slušné číslo. Dá sa teda povedať, že rok 2017 môže byť vcelku dobrým rokom pre ľudstvo.
Neveríte? Konajte s rozvahou a čestne a takto všetci dohromady uděláme moc. Všetko dobré do roku 2017! Je vo veľkej miere na každom z nás, aký si rok 2017 urobíme. Neopúšťajme sa. Tešme sa na bežné radosti života. Pomáhajme predovšetkým sebe, a keď na to máme možnosti a kapacity, pomáhajme tým, ktorí si sami pomôcť nedokážu. Kvôli veku, zdravotnému stavu, alebo inej objektívnej slabosti. Nespoliehajme sa na vesmírnych ľudí. Nespoliehajme sa na spasiteľov všetkých druhov. Nespoliehajme sa na štát. Ten nám nemá čo pomáhať, hádzať pečené holuby a dávať ryby zdarma. Má nám len umožniť čestne a tvrdou prácou tie ryby uloviť a neprísť o veľkú časť úlovku cez dane a poplatky. Tak, aby sme sami dokázali zabezpečiť dôstojný život pre nás, naše deti, našich seniorov a našich hendikepovaných. Lebo aj títo všetci sú NAŠI.
