Developeri si brúsia zuby na Železnú studničku

Práve neregulovaná developerská činnosť, dlhodobé plány na výstavbu súkromných bazénov a  vila-domov, hotelov či reštaurácií považujem za najväčšie ohrozenie Železnej studničky. Takéto projekty do lesoparku automaticky prinášajú osobné autá, zásobovanie, hluk, problémy s odpadovými vodami a podobne.

O to viac treba zvýrazniť snahu novomestského poslanca Vlačikyho, aby sa územie Hornej Mlynskej doliny konečne zaregulovalo cez územný plán zóny. To znamená, aby vedenie Bratislavy a mestskej časti Nové Mesto jasne zadefinovalo, čo je v lokalite vhodné stavať a čo už nie. Pokiaľ nebude územný plán zóny schválený, územie by malo byť chránené cez stavebnú uzáveru, ktorú novomestskí poslanci prijali v decembri 2016.

Poďme sa však postupne pozrieť na tieto chátrajúce objekty pozdĺž celej doliny:

Skelet budovy „Rybárska reštaurácia“.

Keď v roku 1983 dostala výstavba reštaurácie zelenú, nikto netušil, že tu betónové skelety hneď vedľa Partizánskej lúky budú návštevníkov strašiť ďalšie desaťročia. Pritom vlastníkom pozemkov je mesto Bratislava, budovy však vlastní súkromný podnikateľ s veľkolepými plánmi.

„Celý komplex by mal pozostávať z troch celkov. Jeho súčasťou by okrem hotela s kapacitou 120 lôžok mala byť aj reštaurácia so 190 miestami na sedenie a 30 ďalšími miestami pri bare, kaviareň, relaxačné priestory, či konferenčná miestnosť s kapacitou približne pre 180 osôb. Na parkovisku by malo byť vytvorených 52 parkovacích miest. Objekt by mal byť pritom dopravne napojený zo súčasnej obslužnej komunikácie Cesta mládeže.“

Téme sa venuje Michal Drotován, ktorý vo svojom článku jasne pomenoval fakty, prečo tu takáto výstavba nemá čo hľadať.

Keď v lete pribudla tabuľa, z ktorej vyplýva že MČ Nové Mesto predĺžilo stavebné povolenie o 24 mesiacov, adresoval som infožiadosť na magistrát, aké sú zámery mesta, ako vlastníka pozemkov. Ich odpoveďou bolo, že pozemky sú v správe mesta, ale stavby nie. „Pozemky sú predmetom súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na skutočnosť, že toto konanie nie je právoplatne ukončené, Hlavné mesto SR Bratislava v súčasnosti s predmetnými nehnuteľnostiam nenakladá.“

Ostáva dúfať, že navrhovaný megalomanský projekt sa tu v takomto rozsahu nezrealizuje a priestor bude služiť na rekreáciu a šport v prírode.

Ruiny vozovne autobusov za IX mlynom

Málokto vie, čomu táto rozpadnutá budova, nachádzajúca sa za IX. Mlynom, slúžila. Ide o halu postavenú počas druhej svetovej vojny, ktorá fungovala ako provizórna vozovňa autobusov Bratislavskej elektrickej účastinárskej spoločnosti (BEÚS). Túto budovu vlastnia štátne lesy (Lesy SR) a už dávno sľubovali jej zbúranie. Kúsok za ňou sa nachádza aj schátralý domček, ktorý patril strážcovi vozovne. Najlepším riešením by bolo čím skôr odstrániť tento schátralý a nebezpečný objekt, odstrániť plot a vrátiť priestor návštevníkom lesoparku.

Viac fotiek pred zrútením a stručnú históriu vozovne môžete nájsť na portáli imhd.sk

„Rotunda“

V minulosti tu bola obľúbená výletná reštaurácia v tesnej blízkosti rybníka. Po jej zbúraní tu fungovali viaceré bufety. V roku 2014 dostal pozemky do nájmu na 25 rokov Orava – Stav s.r.o., s tým, že tu vybuduje repliku stavby a zrevitalizuje okolie. Dočasne tu vybudovali kontajnerový bufet, ktorý si rýchlo našiel obľubu u návštevníkov lesoparku.

Tento zaujímavý projekt je momentálne vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a verím, že sa čoskoro dočkáme jeho realizácie. Potešiteľné je, že investor deklaruje, že nemá záujem do lokality dotiahnuť motorové vozidlá ani budovať parkovacie miesta a priestor riešiť v súlade s okolitou prírodou. Snáď sa dočkáme začiatku výstavbu už v roku 2017.

Snežienka – nebezpečné ruiny bývalej reštaurácie

Na obľúbených Drieňovských lúkach, pri spodnej stanici lanovky, už dlhé roky chátra železo-betónový objekt bývalej reštaurácie Snežienka. Nie tak dávno tu bol plán megalomanskej výstavby hotela. Spoločnosť SNOWDROP s.r.o. dostala pochybne nehnuteľnosti do nájmu na 99 rokov, avšak nedokázala podmienky zmluvy plniť, a tak mestská časť Nové Mesto odstúpila od zmluvy. Budovy v roku 2016 prevzal do majetku novomestský Eko-podnik verejno prospešných služieb.

Skelet je v havarijnom stave. Náklady na jeho odstránenie predstavujú cca 180 000 eur, náklady na prípadnú sanáciu (t.j. len oprava a zakonzervovanie skeletu) by stáli cca 700 000 eur. Napriek tomu, že nejde o  architektonicky významnú stavbu, na Facebooku sa rozbehla hysterická snaha zachraňovať tento skelet, za ktorou stojí najmä novomestský poslanec Libor Gašpierik. Je otázka, čo je v pozadí týchto snáh. Zatiaľ čo aktivisti alebo ochranári vyzývajú na zbúranie nebezpečnej stavby, vysadenie stromov a prípadné hľadanie možnosti vybudovať v tejto oblasti niečo podstatne menšie, citlivejšie k prírode a okoliu, sú tu čudné snahy o drahé a neefektívne zakonzervovanie stavby.

Z bratislavskej histórie poznáme mnoho príkladov, keď sa budovy nechali schátrať (poprípade vyhoreli), a potom prišiel záchranca developer, s krytím komunálnych politikov, útočil na city Bratislavčanov a sľuboval ako zanedbané územie zrevitalizuje. Bohužiaľ, mnoho prípadov skončilo neželanou výstavbou.

Samotné Drieňovské lúky, na ktorých stavba stojí, sú pritom obľúbeným miestom pre šport a oddych Bratislavčanov. Dobrá dostupnosť bicyklami, lanovkou alebo autobusom robí túto lokalitu výnimočne atraktívnu. Namiesto hotela alebo veľkej reštaurácie, by tu kludne mohli byť menšie priestory na edukáciu detí v prírode, spoločenské priestory, požičovňa športových potrieb a menší bufet.

Bazény a sanatórium pri konečnej autobusu číslo 43

Podobne ako vyššie spomenuté projekty hotelov, aj na toto územie si brúsi zuby developer, v tomto prípade Arca Capitals. Niekoľko rokov sa táto spoločnosť snaží cez vyčačkané vizualizácie, inzerciu a  PR články v médiách presvedčiť vedenie mesta a verejnosť, že má v pláne opraviť bazény pre návštevníkov lesoparku. Avšak nikde už rovnako horlivo neprezentuje svoj ďalší zámer, a to vybudovanie súkromných viliek pre zbohatlík v ďalšej fáze projektu, čo by malo za následok opäť pritiahnutie automobilovej dopravy do lesoparku.

Tento nezmyselný projekt sa s obrovskou podporou verejnosti a ochranárov podarilo pozastaviť. Je však naivné myslieť si, že rozbehnutý developer len tak ustúpi zo svojich plánov stavať milionárske vilky. Už teraz sú viditeľné snahy, opäť oživiť tento projekt.

Bývalé muničné sklady – Bufet U Slivu

Okolo križovatky ciest U Slivu, neďaleko nádhernej Pánovej lúky, je niekoľko objektov, ktoré v minulosti slúžili ako muničné sklady resp. vojenská strážnica. Všetky sú na pozemkoch, ktoré vlastní Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Tie ukrytejšie v lese zatiaľ chátrajú obohnané ostnatým drôtom a BSK momentálne aktívne rieši, čo s nimi ďalej. Najviditeľnejší muničný sklad priamo pri ceste má v nájme na 25 rokov Športový klub VODA – HORY a postupne sa mení na pomerne vkusnú turistickú chatu.

Ako je z tohto stručného prehľadu vidno, bratislavský lesopark patrí do hľadáčika rôznych developerov už veľa rokov. V celej doline je množstvo nastražených „mín“ v podobe dlhodobých prenájmov, spiacich projektov, stavebných povolení, či súkromných pozemkov. Nepredpokladám, že sa situácia v ďalších rokoch zmení, a tak verejnosť, aktivisti a ochranári musia byť stále v strehu, aby dokázali včas stopnúť nežiadúcu výstavbu v tomto cennom prírodnom prostredí.

Pozitívne je, že verejný tlak dokáže zatiaľ držať developerov ako tak na uzde. A súčasne komunálni politici si sú vedomí, že podpora nevhodných projektov, v tak obľúbenej lokalite, je politická samovražda. Železná studnička si rozvoj zaslúži, avšak maximálne citlivým spôsobom, aby sa uchoval prírodný ráz tohto rekreačného územia.

Autor je člen občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty.

www.facebook.com/nasekarpaty

[email protected]