Denník N

Sloní konečník, alebo 2016 v kocke

Tento rok končím s cynickým úškrnom a štipkou optimizmu. A čo vy?

Milý rok 2016,

myslím, že je pomaly čas dať Ti bozk na rozlúčku. Myslím, že moje nešťastie a nešťastie iných ľudí okolo mňa nie je práve Tvoja vina, keďže mnohí ďalší ľudia na Teba nedajú dopustiť. Snažím sa teda nebyť príliš zatrpknutý a pozrieť sa na to podobne ako v už notoricky známom príbehu o štyroch slepcoch, ktorí sa snažia popísať slona.

Každý  zo slepcov stojí pri slonovi z inej strany a drží ho za inú časť tela: jeden za chobot, ktorý mu pripomína potrubie, druhý za ucho, ktoré sa ponáša na papier, tretí za nohu, ktorá je ako baobab, a štvrtý za chvost, ktorý si zrejme potykal s hadicou. Ani jeden zo slepcov sa nedá presvedčiť, že by sa mohol mýliť alebo mať pravdu len v niečom, preto dúfam, že tam som ešte nedospel.

Vieš, dvetisícšestnástka, napriek tomu, že si nám priniesla desivé obrazy z domova i zo sveta, nechala si nás zakúsiť aj viac či menej príjemné chvíle. Ak by som Ťa však mal prirovnať k časti slona, ktorú som práve objavoval ja, bola by si sloní konečník a ja v Tebe hlboko zarazený nohami napred. Je mi z Teba dosť nanič, no napokon ma zaplavuje hrejivé teplo a niekde predo mnou vidieť slabé svetielko a nádej čerstvého vzduchu.

Nechcem na Teba spomínať  v zlom. Ale dobre vieš, že cynickému úškrnu sa neubránim. Zmysel pre iróniu sa v Tebe totiž naplno prejavil a nám nezostalo dúfať nič iné, že zajtra bude lepšie. Ale ktovie, necháme sa prekvapiť.

Drž sa, v učebniciach dejepisu je vraj celkom hustá atmosféra.

S láskou,
Maťo

Teraz najčítanejšie